Projekt Budovanie online živej knižnice, ktorý podporil Nadačný fond Telekom pri Nadácii Pontis, má podľa Motlovej nielen inšpirovať a motivovať, ale aj búrať predsudky voči znevýhodneným skupinám ľudí. Živou knihou je človek, ktorý rozpráva svoj príbeh iným a ten príbeh mení postoje ľudí, ktorí ho počúvajú. Cieľom je, aby si ľudia budovali a rozvíjali vlastné názory, aby rozvíjali kritické myslenie, nekopírovali cudzie názory, a aby videli konkrétnu tému nielen z jedného pohľadu, ale z rôznych a dokázali si k tomu vytvoriť  vlastný postoj. Janette Motlová upozornila, že metóda živých kníh má v zahraničí dlhú históriu. Je zrejmé, že ide o cenný vzdelávací prostriedok, ktorý sa Janette rozhodla využívať aj na Slovensku.

Zo začiatku pracovala so živými knihami na pôde škôl a verejnosti, neskôr sa snažila zistiť, ako živé knihy dostať do firiem na formovanie názorov ich zamestnancov. „Žijeme vo svete, v ktorom je okolo nás veľa sociálne, zdravotne, ekonomicky alebo geograficky znevýhodnených skupín. Aj podporou tohto projektu chceme dosiahnuť, aby sa o nich vedelo, hovorilo sa o nich, a aby boli akceptovaní. To, čo nás v tom najviac brzdí, je strach z nepoznaného. Preto je dôležité, aby sa aj prostredníctvom Živých kníh ľudia dozvedeli o týchto skupinách a zbavili sa svojho strachu,“ hovorí Juraj Récky, manažér Nadačného fondu Telekom pri Nadácii Pontis.

Živé knihy dostupné kedykoľvek a kdekoľvek

„Koncom minulého roka som pripravovala školenie na pre firmu Slovak Telekom, ako trénovať predajcov v inkluzívnom prístupe k zákazníkom so špecifickými potrebami. Na tomto tréningu som využila aj Živú knižnicu a zamestnanci Telekomu sa stretli s migrantom, nevidiacou, Rómom z osady a integrovaným Rómom z mesta,“ opisuje Janette Motlová. Zamestnanci mali možnosť zažiť ich ako živé knihy, ale aj ich pozorovať ako tzv. mysteráci. Znamená to, že išli spolu nakupovať do prevádzok, kde mohli vidieť, ako k nim pristupujú v službách. „Síce bol tréning veľmi úspešný a zamestnanci pochopili, aké stereotypy zažívajú títo ľudia v každodennom živote, po skončení tréningu sme si však uvedomili, že nie je možné doniesť na všetky tréningy živú knihu, aby v osobnom kontakte menili postoje všetkých zamestnancov,“ vysvetlila Janette a dodala, že práve „vtedy prišla myšlienka dostať príbehy do online prostredia, v ktorom  video dokáže zachytiť živú knihu.“ Cieľom bolo, aby to bol nástroj, ktorý je prístupný kedykoľvek kdekoľvek. „Online forma je v tomto prípade veľmi dôležitá. Je to najlepší spôsob, ako šíriť skúsenosti živých knižníc neobmedzene medzi ľudí,“ dodáva Récky.

Spracúvajú témy, na ktoré má verejnosť najstereotypnejšie názory

Skôr ako sa v EDUME rozhodnú spracovať nejakú tému do online živej knižnice, zisťujú, aký je postoj najmä mladých ľudí k danej téme. Mapovali napríklad postoje mladých ľudí k migrantom a na najväčšie stereotypy, ktoré zistili, následne hľadali živé knihy. „Keď sa rozhodujeme pre nejakú tému, že ju spracujeme, znamená to, že nadizajnujeme profily príbehov napr. Nepočujúcich, ktoré by mali pokrývať 360 stupňov danej témy. Pri téme Nepočujúcich teda neprinášame len príbehy ľudí s poruchou sluchu, ale aj počujúce dieťa nepočujúceho rodiča, nepočujúce dieťa počujúceho rodiča, je tam tlmočník, ktorý tlmočí do posunkového jazyka, je tam pedagóg, ktorí učí deti na bežnej škole a má tam integrovaného nepočujúceho. Snažíme sa ukázať celu oblasť,“ vysvetlila Janette.

Niektorí si neuvedomujú, čo je na ich príbehu výnimočné

Prvé živé knihy začali v EDUME natáčať v tomto roku. „Keďže sme chceli dostať čo najväčší podiel emócii z kontaktného príbehu živej knihy do videa, museli sme s nimi pracovať,“ uviedla Janette Motlová. Povedala, že veľakrát im musí vysvetľovať, prečo je dôležité absolvovať tréning pred samotným natáčaním živej knihy. Živé knihy sa často boja, že chceme manipulovať ich príbehom. „Človek však veľakrát nevie, čo je zaujímavé na jeho príbehu alebo vidí všetko negatívne a hovorí len o ťažkých chvíľach, nehovorí o tých svetlých, alebo naopak vidí všetko pozitívne a nevníma ten zvyšok svojho príbehu. My sa snažíme ísť s nimi do hĺbky,“ dodala. 

Chceme dostať čo najviac emócii na obraz

Janette Motlová každú živú knihu pred natáčaním sprevádza 2-dňovým tréningom. „Prvý deň sa bavíme o storytellingu, čo ten príbeh znamená pre ľudí, prečo si myslime, že je to dôležitý nástroj vzdelávania pre ľudí. Druhy deň sa rozprávame o životných míľnikoch, vediem ľudí koučingovým procesom, ľudia pracujú so svojou životnou cestu, spomínajú na ľudí, ktorí ich ovplyvnili, spomínajú na konkrétne udalosti napr. pri adoptívnych deťoch, ako vyzeral ich posledný večer predtým, ako išli  spať predtým ako si si doniesli domov dieťa z detského domova. Cieľom je, aby sme dostali z toho človeka čo najviac emócií, ktoré vtedy mal, na obrazovku. V poslednej fáze sa živé knihy učia, ako povedať svoj príbeh stručne so silným odkazom. Ide o to, aby ten odkaz naformulovali pre štyri základné cieľové skupiny: študentov a deti, bežnú verejnosť resp. pre nezainteresovaného človeka, treťou cieľovou skupinou sú zainteresovaní ľudia, napr. ten kto si ide adoptovať dieťa a poslednou skupinou sú zamestnanci resp. podporný personál, čiže ak ide o tému Nepočujúcich, tak sú to ľudia, ktorí pracujú v službách, pri téme adopcií sú to ľudia, ktorí pracujú na úradoch.“

Videá nezisková organizácia EDUMA, ktorá projekt spustila, tlmočí do posunkového jazyka, každé má totiž dve verzie, jednu s posunkovým jazykom a druhé bez neho. „Robíme to kvôli tomu, že práve k bežným témam Nepočujúci často nevedia zaujať objektívne stanovisko, keďže abstrakcia informácií je veľmi nízka. Preto sme chceli, aby tieto informácie prišli k nim,“ vysvetlila Motlová. Doteraz natočili už 35 živých kníh, z ktorých tri sú tzv. mystery videá. V nich sú spracované dva pohľady – človek, ktorý bol znevýhodnený a človek, ktorý ho pozoruje t.j. mystery zákazník a mystery pozorovateľ, ktorý z nadhľadu sleduje situáciu. V takýchto videách sa snažia poukazovať na rozdielne vnímanie rovnakých situácií. Ide totiž o to, že pozorovateľ vníma ako problematické úplne iné situácie ako mystery zákazník. Ich výpoveď vo videu je práve o tom, ako situáciu vyhodnotili a obaja hovoria, čo by mal obchodník urobiť, aby sa zákazník cítil lepšie. „Mame tri takéto videá, týkajú sa Rómov, človeka s telesným výškovým hendikepom a telesným hendikepom bez končatín,“ dodala Janette Motlová. Do konca tohto roka chcú spracovať ešte tému talentovaných úspešných Rómov, náhradné rodiny a Nepočujúcich. 

Pozrite si živú knihu, Maťa: Ako sa žije chalanovi bez rúk

Pozrite si príbeh Maťa, ktorý aj bez rúk dokáže väčšinu toho, čo my ostatní. Porozprával nám napríklad o tom, čo nás (ne)robí skutočne šťastnými, na čo myslia tínedžeri s podobným hendikepom a za aké postihnutie by to svoje hneď vymenili.

 Viac videí v online živej knižnici nájdete na webovej stránke: http://onlinezivakniznica.sk/