Zdravotné postihnutie je v detských TV programoch stále tabu
Malé deti sú veľmi vnímavé, preto je dôležité, aby aj na televíznych obrazovkách videli hrdinov, ktorí sú silnými osobnosťami i napriek ich hendikepu.
Vidieť znamená veriť
Odborníci na zdravotné postihnutie tvrdia, že je mimoriadne významné, aby sa deti so zdravotným hendikepom objavovali i v úlohe hlavných seriálových či filmových hrdinov. Možnosť vidieť na obrazovkách rovesníkov na invalidných vozíkoch či s iným hendikepom totiž dodáva týmto znevýhodneným mladým divákom sebavedomie a prináša pocit, že na svete nie sú sami. Portál Quest MDA tiež informuje, že sa jedná o skvelý spôsob, ako zabrániť diskriminácii týchto jedincov a je to správna cesta, ako vysvetliť danú problematiku širokému detskému publiku.
Ako sa k tejto výzve postavili svetoznáme detské TV stanice?
Komerčné televízne kanály, ako sú napríklad Disney Channel či Nickelodeon, nevysielajú takmer žiadne detské programy, v ktorých by hlavní hrdinovia boli zdravotne postihnutí. Ak sa aj nejaké osoby so zdravotným znevýhodnením objavia, väčšinou sa jedná iba o epizódne postavy alebo nevýznamné vedľajšie charaktery. Vo Veľkej Británii pritom bojuje s určitou formou hendikepu každé dvadsiate dieťa, informuje portál theguardian.com.
Oveľa zodpovednejšie k tejto problematike pristupujú prominentné verejné televízie. Napríklad spravodajská stanica BBC prezentovala počas histórie svojho vysielania divákom celú škálu zdravotne postihnutých charakterov. Tento televízny kanál dokonca vysiela i vlastný jazykový program pod názvom Magic hands, čo je revolučný koncept, ktorý sa snaží klasickú a modernú poéziu pre deti prekladať do posunkového jazyka
Rovnakú filozofiu zastáva i CBeebies, televízny kanál pre deti v predškolskom veku, ktorý sa tiež snaží o aktívne začlenenie zdravotne postihnutých detí do televíznych šou. Ako deklaruje vo svojom stanovisku, poslaním poskytovateľov verejného vysielania je v rámci podpory inklúzie znevýhodnenej mládeže vysielať programy, ktoré „prezentujú širokú zmes detí a moderátorov, či už z hľadiska zdravotného postihnutia, pohlavia či príslušnosti k etnickej skupine.“
Problémom však zostáva absencia tejto problematiky v komerčných televíziách. Ako tvrdí Camilla Arnold, kreatívna riaditeľka v spoločnosti Flashing Lights Media: „Je to priam šokujúce – žijeme predsa v 21. storočí!“ Najobľúbenejšie televízne kanály tak majú čo doháňať.
Preč od „dokonalosti“
Ako hovorí Amy Holdsworth, britská akademička zaoberajúca sa zobrazovaním detí so zdravotným postihnutím v TV programoch: „Problematika genderovej a pohlavnej rovnosti je na vrchole agendy, ale tematika zdravotného hendikepu je stále málo viditeľná.“ Väčšinou sa totiž jedná iba o charitatívne televízne projekty či podporné kampane pre deti v núdzi. A to je práve chyba. Je totiž veľmi dôležité, aby zdravotne hendikepované deti neboli v televíznych programoch zobrazované ako zraniteľné. Práve naopak, mali by byť prezentované ako hrdinovia, ktorí sú silní, inšpiratívni a vedia čeliť problémom a životným výzvam.
Podľa Philipa Connollyho, komunikačného manažéra v organizácii Disability Rights UK, je tiež dôležité, aby si ľudia vyskúšali „chodiť v cudzích topánkach“ a dokázali sa vcítiť do problematiky druhých. Ako tvrdí Connolly: „Je to niečo ako potvrdenie alebo uznanie. Musíme sa odpútať od perfekcionizmu a ideálu krásnych princov a nádherných princezien.“ Práve tieto nevinné príbehy totiž majú veľký vplyv na detskú predstavivosť už v počiatkoch ich života.
Významná je i požiadavka, aby sa v televízii a na plátnach v kinosálach objavovali postavy s rôznymi formami zdravotného postihnutia, nie iba vozičkári, pretože tí tvoria len jednu 1/7 všetkých postihnutých detí, informuje ďalej theguardian.com.
Zobrazením v televízii sa tak zdravotne postihnuté deti už nemusia porovnávať s „dokonalými“ postavami na obrazovkách, naopak sa môžu stotožniť so statočnými hendikepovanými hrdinami. Tento krok tiež môže ukázať ostatným deťom, že zdravotne znevýhodnení rovesníci sú rovnakí ako oni a otvoriť im dvere k lepšej komunikácii, pochopeniu a vzájomnej interakcii v rámci kolektívu. Deti sú totiž ako nepopísané tabule a ako rastú, len napodobňujú ľudí okolo seba. Preto potrebujú tie správne vzory.
Príklady z reálneho života búrajú stereotypy
Lukovi, dvanásťročnému chlapcovi z Južnej Karolíny trpiacemu spinálnou svalovou atrofiou, veľmi pomohol seriál Joan z Arkádie, kde jeden z hlavných hrdinov (Kevin) bol vozičkár. Ako sám tvrdí, pozorovanie jeho reakcií ho donútilo „premýšľať nad tým, ako pravdivé zobrazené problémy sú a ako prekvapivo blízko majú k jeho vlastným problémom.“
O tom, že zobrazenie problematiky zdravotného postihnutia môže pomôcť prekonať životné výzvy svedčí i dopis matky, ktorý dostala Jenny Sealey, spoluorganizátorka ceremoniálu z Paraolympijských hier z roku 2012. V liste stálo, že postava vozičkárky Hannah, ktorá je hlavným charakterom v seriáli Požiarnik Sam, pomohla jej dcére pochopiť, že jej otec je na invalidnom vozíčku.
Napriek tomu, že okolo tematiky zdravotného postihnutia je stále veľa strachu a nevedomosti, už v minulosti sa objavilo pár televíznych programov či filmov, ktoré nadchli celé publikum.
Poučné animáky
Pamätáte si ešte na klauna Nema s jeho zakrpatenou šťastnou plutvou či na Bezzubého, ktorý lietal iba s polovicou chvosta? Aj tieto odvážne postavičky z animovaných filmov Hľadá sa Nemo či Ako vycvičiť draka pomáhajú zdravotne znevýhodneným deťom úsmevnou cestou vyrovnať sa s ich hendikepom. Spomenúť možno i napríklad Becky Jackson, dievča s Downovým syndrómom, ktoré hviezdilo v seriáli Glee a mnoho ďalších.