Drevená historická zvonica v obci Dargov

Drevená historická zvonica v obci Dargov (okr. Trebišov) približne z roku 1925 stojí v súčasnosti na svojom pôvodnom mieste v strede obce, v areáli menšieho parku bývalého kultúrneho domu, tesne pri štátnej ceste. Ručne sa v nej zvonilo asi do roku 1994, keď jej zvon premiestnili napokon do novovybudovaného rímskokatolíckeho kostola. Od toho času prázdna a nevyužívaná zvonica začala chátrať. Kamenný podstavec sa rozpadával, interiér zarastal burinou, časom prišla aj o svoj drevený plášť, čím sa ešte viac oslabila jej statika. Chýbali už aj niektoré dubové trámy z kostry zvonice. Plechová strecha začínala korodovať. Kríž umiestnený na vrchole strechy bol naklonený a padal. Táto symbolika akoby odrážala celospoločenskú realitu, a možno aj častý príbeh známy aj z iných kútov Slovenska. Niektorí obyvatelia obce vzhľadom na chátranie zvonice nedávno začali navrhovať dokonca aj jej zbúranie.

A tak z podnetu a za spolupráce pracovníkov Krajského pamiatkového úradu v Košiciach a vďaka spojeniu síl a podpory zo strany Nadačného fondu Telekomu pri Nadácii Pontis v rámci spoluvytvoreného úspešného projektu pre rok 2014 sa jej príbeh šťastne obrátil smerom k záchrane, obnove a oživeniu. Dôležité tu bolo práve uvedomenie, že ak sa včas a spoločnými silami nezačne s jej záchranou a rekonštrukciou, s obnovením jej života a zmyslu, obec tak môže prísť o jednu z mála historických pamiatok, ktoré na jej území vôbec ešte existujú. A niekedy pritom stačí tak málo, najmä ak ide o správne podporené komunitné malé projekty so širším zapojením všetkých zainteresovaných pre spoločnú dobrú vec.

Záchrana drevenej zvonice

Cieľom projektu bola záchrana miestnej drevenej zvonice, a to obnovením jej dreveného opláštenia, spevnením kamenného podstavca, renováciou strechy, ako aj so zámerom obnovenia tradičného ručného zvonenia vďaka zamýšľanému odliatiu a umiestneniu menšieho zvona. Obec Dargov takto akoby naspäť a nanovo získavala miestnu pamätihodnosť – historickú pamiatku, ktorá bude obec a región nielen zdobiť, ale aj reprezentovať v rôznych odborných, popularizačných i propagačných publikáciach, alebo iných materiáloch. Nový zvon spolu s tradičným ručným zvonením bude dotvárať atmosféru počas rôznych udalostí v obci. V širšom kontexte tak vznikne veľmi pozitívny a nasledovaniahodný príklad aj pre iné lokality Slovenska, ako ukážka reálnej možnosti obnovy zvonárskej tradície a tradičného ručného zvonenia aj v 21. storočí, ktoré je našim vzácnym fenoménom slovenského nehmotného kultúrneho dedičstva, uchádzajúcim sa aj o návrh do obdobného svetového zoznamu UNESCO.

Ako postupovali práce

Základ z nasucho kladených masívnych i menších kameňov bolo nutné preskladať. Sekundárny zásyp zvnútra zvonice sa odstránil tak, aby drevené základové trámy neboli v styku so zeminou. Očistil sa tiež priestor styku drevených základových trámov s terénom na vonkajšej strane. Základné nosné konštrukcie t.j. drevené trámy konštrukcie sa mechanicky (ale citlivo) očistili od povrchových zvetraných vrstiev, starých klincov plášťa a iných nečistôt. Chýbajúce dubové trámy na východnej a západnej strane sa doplnili ich presnými kópiami aj s pôvodnými tesárskymi spojmi vyrobenými tradičnou technikou. Drevené konštrukcie boli následne ošetrené bezfarebnými ochrannými nátermi proti hnilobe a drevokazným hubám. Diagonálny raster v hornej časti konštrukcie medzi zavetrovacími pásikmi, stĺpmi a krovom zvonice sa doplnil vernou kópiou podľa dochovaných častí. Plášť zvonice bol obnovený v pôvodnom ráze z vertikálne vedľa seba natesno kladených dosák z mäkkého prevažne smrekového dreva, zhora chránených šikmou rímsou z toho istého materiálu. Je vysoký cca 3,5 m. Na západnej strane plášťa, na pôvodnom mieste, boli umiestnené uzamykateľné dvere. Krov strechy v relatívne zachovalom stave stačilo ošetriť nátermi proti hubám a drevokaznému hmyzu. Plechová strecha sa natrela ochranným náterom proti korózii a náterom imitujúcim plech. Liatinový kríž na vrchole strechy bol narovnaný, spevnený a ošetrený zmesou grafitu a ľanového oleja.

O tradičnom ručnom zvonení v Dargove

Zvonice so zvonmi sú prirodzenou súčasťou identity našich obcí. Sú spojené s tradičným ručným zvonením a funkciou zvonárov, ktoré sú od roku 2011 zapísané ako chránený prvok v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, a uchádzajú sa aj o zápis do svetového zoznamu UNESCO.
Osobitne v uzatvorených a malých obecných komunitách akou je aj obec Dargov, je zvonica symbolom komunikácie, spájania ľudí, miestom stretávania i kontaktu. Zvonice s ručným zvonením plnia aj funkciu strážnice – hlásnice, s oznamovaním času, ohňa a iného nebezpečenstva, ako aj všetkých významných udalostí v obci, sviatkov, smutných, slávnostných i výnimočných príležitostí.
Ako napísal spisovateľ a priateľ zvonov Ivan Kadlečík – „Keď už ľudia strácajú živé srdce, nechajme ho aspoň zvonom. Ľudská ruka ako predĺžená časť mozgu je zázrakom vesmíru. Vie pohladiť, vie napísať báseň, vie hrať na klavíri. Aj zvon je živý hudobný nástroj a preto si s ním nemôže rozumieť a cítiť nič iné ako ľudské ruky. Zvon je bytosť a osobnosť. Iba ľudské ruky chápu, čo chce. A zvon reaguje. Ide o porozumenie a dorozumenie, súzvuk a súcit, o komunikáciu. Ako huslista a husle aj zvonár a zvon sa prostredníctvom povrazu vlastne zhovárajú o niečom, čo má zmysel. O čom šumí strom? O čom zvoní zvon? Takmer o všetkom.“

Dnes už vieme, že ručné zvonenie ako spôsob pohonu zvonov umožňuje najlepšie využitie zvukových vlastností zvonu, a jedine pri ňom je hudobný účinok zvonov najlepší. Je jednoznačne najšetrnejšie voči zvonom, na rozdiel od elektrifikácie a od všetkých moderných systémov, ktoré nám naše zvony nešetrne vybíjajú a postupne ničia. Živý zvonár dokáže na rozdiel od nich pri zvonení citlivo prispôsobovať zvon správnemu rytmu, vie dosiahnuť najlepšie vyznenie zvuku, môže reagovať na nepravidelnosti výkyvu zvonu, srdca, a vie i včas rozpoznať poruchu a zabrániť tak prípadným vážnejším škodám. Dokáže zabezpečiť pohon zvona s mäkkým rozjazdom, s plynulým brzdením zvonu bez vynechávania úderov a bez silných úderov o jednu stenu zvonu pri brzdení na konci zvonenia, s primeraným výkyvom zvona.
Aj v 21. storočí je možné a veľmi zmysluplné obnovovať tradíciu ručného zvonenia. Vracať sa k službe pre iných, konať veci prospešné pre celé spoločenstvo, byť užitočný – aj tomu nás učí ručné zvonenie. Medzi miestnymi obyvateľmi funkcia zvonára bola vždy všeobecne vážená. Byť zvonárom nemohol byť hocikto, bola to pocta. Zvonil obyčajne kostolník, zvonár, alebo člen jeho rodiny s najväčším citom pre správny rytmus a čistotu vydávaných zvukov. Profesia zvonára sa v minulosti často dedila. Zvonári celý svoj aktívny život zasvätili službe zvonom a starostlivosťou o nich.

Obec Dargov a dargovčania sa vďaka projektu Nadačného fondu Slovak Telekom pri Nadácii Pontis pod názvom „3-D: Dargovská Drevená Dzvonica“ môžu stať súčasťou a svetlým príkladom spájania ľudí pri oživovaní hodnôt, kde patria aj naše zvonice, zvony a ich zvonári.