Vo vedení firiem by malo sedieť 40 % žien
Do roku 2020 by mali aspoň 40 % nevýkonných členov správnych či dozorných rád veľkých firiem tvoriť ženy.
Najvyššie miesta v podnikoch obsadzujú väčšinou muži ©Európsky parlament
Európsky parlament schválil smernicu vypracovanú Európskou komisiou, ktorá má dosiahnuť, že do roku 2020 budú ženy tvoriť dve pätiny vedenia veľkých firiem. Podiel žien medzi nevýkonnými členmi správnych a dozorných rád najväčších firiem v EÚ v roku 2013 tvoril len 17,6 %.
Kvóty nebudú musieť napĺňať všetci
Smernica sa týka spoločností zamestnávajúcich viac ako 250 ľudí, ktoré zarábajú viac ako 50 miliónov eur ročne a ich cenné papiere sú prijaté na burze.
Na Slovensku by sa tieto pravidlá týkali približne desiatich firiem, napr. Slovnaftu, Holcim, Zentiva, SES Tlmače a niektorých bánk.
Europoslanci vyzývajú členské štáty, aby zaistili, že spoločnosti kótované na burze zavedú účinné opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa. Aby návrh vstúpil do platnosti, musí byť ešte schválený Radou EÚ.
Spoločnosti, ktoré tieto pravidlá nebudú dodržiavať, budú musieť vysvetliť dôvody a informovať príslušné vnútroštátne orgány o opatreniach, ktoré prijali a ktoré plánujú prijať v budúcnosti. Poslanci taktiež navrhujú nedodržiavanie týchto postupov trestať sankciami.
Spravodajkyňa Výboru pre práva žien EP Rodi Kratsa-Tsagarapoulou uviedla: „Prijali sme konzistentné uznesenie a vyslali silný signál Rade, ale tiež zúčastneným stranám a spoločnostiam v Európe. Je nevyhnutné, aby sa spoločnosti kótované na burze vyvíjali tak, aby do svojich rozhodovacích postupov zahrnuli vysoko kvalifikované ženy. Ich cieľom by malo byť dosiahnuť konkurencieschopnosť pri plnom rešpektovaní zásad EÚ a hodnôt rovnosti.“
Slovensko je proti
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vo svojom stanovisku uvádza, že „podporuje cieľ návrhu smernice, ktorým je zlepšenie rodovej vyváženosti, ale nepodporuje realizáciu tohto cieľa prostredníctvom prijatia právne záväzného aktu EÚ – smernice.“ Ministerstvo dodáva, že takéto nariadenia by mali riešiť jednotlivé štáty.
Negatívny postoj k návrhu vyjadrilo v minulosti už niekoľko krajín. Medzi ne patrí napríklad Veľká Británia, Česká republika či Maďarsko.
Zdroje: sme.sk, europarl.europa.eu