Štátne inštitúcie môžu vo verejnom obstarávaní požadovať, aby ponúkané výrobky alebo služby zohľadňovali ekologické, sociálne a etické kritériá. Túto zmenu zavádza nová smernica Európskej komisie o verejnom obstarávaní, ktorú Európsky parlament schválil 15. januára.

Koniec diktatúry najnižšej ceny

„Nové kritéria skoncujú s diktatúrou najnižšej ceny a do stredu záujmu sa opäť dostane kvalita,“ uviedol belgický poslanec Marc Tarabella, ktorý mal v Európskom parlamente návrh nových pravidiel na starosti. Pojem „najnižšia cena“ nahradí termín „ekonomicky najvýhodnejšia ponuka“. Obstarávateľom to umožní rozhodovať sa nielen na základe ceny, ale aj spoločenských hľadísk, sociálnych kritérií a najmä spravodlivého obchodu.

Fair Trade či miestna produkcia

Väčší dôraz sa kladie na ochranu životného prostredia a na sociálne podmienky, v rámci ktorých sú produkty vyrábané.

Obstarávatelia môžu požadovať, aby káva a čaj, ktoré chcú podávať na pracovných stretnutiach alebo poradách, mali certifikáciu Fair Trade. Aby mäso, ovocie a zelenina, z ktorých sa varí jedlo v školských jedálňach, pochádzali od miestnych farmárov. Alebo, aby boli darčeky pre partnerov vyrobené v lokálnych chránených dielňach.

Medzi posudzované environmentálne kritériá môžu patriť napríklad: recyklácia, materiálna a energetická nenáročnosť výroby, zdravotná nezávadnosť či transportná vzdialenosť od výrobcu k spotrebiteľovi.

Stanú sa verejné inštitúcie advokátmi spravodlivého obchodu?

Orgány verejnej správy sú najväčšími spotrebiteľmi v EÚ. Na obstarávanie prác, tovarov a služieb vynakladajú približne 18 % HDP únie. Verejné obstarávanie sa tak stáva silným nástrojom, ktorým môžu inštitúcie podporiť dôstojné životné podmienky pracovníkov a obmedziť tak detskú prácu alebo novodobé otroctvo.  

Na zapracovanie nových pravidiel do slovenských zákonov má vláda dva roky.

Zdroje: Európsky parlament, správa Európskeho parlamentu, nazemi.cz, ekoporadna.sk