Venujú sa udržateľnosti: S deťmi sa treba rozprávať o tom, aký dopad majú naše rozhodnutia na životné prostredie

V predchádzajúcom rozhovore objasnili Simona s Jankou pojem udržateľnosť, aj to, že sa netýka iba životného prostredia, ale každej oblasti nášho života. Oslovili sme ich, ako túto aktuálnu tému sprostredkovať deťom, či už z pohľadu rodiča, učiteľa alebo pracovníka s mládežou.

Ako hovoriť s deťmi o udržateľnosti?

Simona: Deti treba oboznamovať s udržateľnosťou stále a všade. Je v záujme nás všetkých vychovať zodpovednú a rešpektujúcu generáciu.
V prvom rade je potrebné hodnoty, ktoré ich chceme naučiť, aj žiť. Ťažko ich presvedčíme, že separovanie je dôležité, pokiaľ majú v triede len jeden smetný kôš. Potrebujú vzory a idoly, ľudí, s ktorými sa môžu stotožniť, či už v škole alebo v rodine.
S deťmi sa treba rozprávať pri každej vhodnej príležitosti o tom, aký dopad majú naše rozhodnutia na životné prostredie. Udržateľnosť a narábanie so zdrojmi sa dajú zakomponovať do mnohých tém. Taktiež je dobré deti občas vytiahnuť do reálneho sveta, ukázať im napríklad, ako sa narába s odpadom, ako to vyzerá na skládke, atď. Dopady klimatickej krízy sa nám niekedy ťažšie chápu, pretože sú pre mnohých z nás, nanešťastie, abstraktné, najmä pre deti. Už len uvedomenie si, že môj odpad a zodpovednosť za neho nekončí tým, že ho dám do koša a on sa čarovne stratí, je neskutočne dôležité.

Zdroj – archív Baterkáreň

Prostredníctvom akých aktivít môžeme oboznamovať deti s udržateľnosťou v škole, či počas mimoškolských aktivít?

Jana: Deti sa rady učia, v domácom prostredí zasa napodobňujú, veľa odpozerajú od rodičov a preberajú ich vzorce správania sa. Ak napríklad z triedenia odpadu spravíme bežné aktivity, rýchlo si na ne zvyknú a budú pre ne prirodzené.
Máme veľa rodín, ktoré k nám chodia na výmeny hračiek, tzv. swapy. To znamená, že prinesú hračky, ktoré už doma nepoužívajú a za symbolický príspevok si vyberú iné od ostatných návštevníkov. Rodičia deti vystavujú veciam z druhej ruky, ktoré normalizujú, spoločne doma triedia hračky, učia sa skromnosti, ale aj zodpovednosti za majetok (čo s tým, keď už to neslúži). Deti vidia, že nepotrebné hračky nemusia končiť na smetisku, ale je možné ich posunúť ďalej.
Swapy sú ľahko realizovateľné aj v školskom prostredí, je možné usporiadať v rámci triedy napríklad jednoduchý swap kníh, na ktorý každý žiak či žiačka prinesie 2 knihy a navzájom si ich medzi sebou povymieňajú. Aj takto tvoríme pozitívne návyky.
Deti sú aj zvedavé, rady vymýšľajú, čo je dobré využiť. Samé dokážu prísť so skvelými alternatívami. Jednou z aktivít môže byť vysvetliť im pojem jednorazovosti a výzvať ich, aby počas jedného týždňa či mesiaca vymenili čo najviac jednorazových potrieb za znovapoužiteľné (fľaša, vrecko na prezuvky, obedárik).

Simona: V Baterkárni ponúkame kurzy a prednášky zamerané na väčšiu ohľaduplnosť k prírode, klimatickú krízu a šetrenie zdrojmi. Prostredníctvom týchto aktivít sa učíme napríklad ako si vyrobiť voskový obrúsok, ako správne separovať, ako využívať dary, ktoré nám dáva príroda, ako kompostovať, atď.

Do kurikula programu Budúcnosť INAK ste tiež vniesli tému udržateľnosti. Priblížili by ste nám, čo to pre deti v programe znamená? Akým aktivitám sa budú pod vedením mentorov venovať?

Simona: Rady by sme upozornili na to, že udržateľnosť by mala byť súčasťou každej jednej témy. S mentormi sme hovorili, čo pre nás všetkých aj každého zvlášť znamená, a ako sa s deťmi o nej rozprávať. Udržateľnosť je veľmi široká téma, a preto je potrebné si ju s deťmi priblížiť, postupne v každej skupine, s ktorou pracujú, zvlášť. V rozdielnych komunitách k nej potrebujeme pristupovať rôzne.
Veľa aktivít v programe Budúcnosti INAK bude cielene zameraných na prácu so zdrojmi, informácie o klimatickej kríze. Apelujeme však aj na zmenu konzumného správania sa a tradičného zmýšľania. Netvrdíme, že môžeme zmeniť všetkých a každé jedno dieťa bude žiť v súlade s princípmi udržateľnosti. Je však nesmierne dôležité v deťoch vzbudiť záujem o tieto témy. Cieľom je, aby žiaci začali rozmýšľať inak, ako sú zvyknutí.

Jana: Udržateľnosť vnímame v tomto kurikule ako taký domček. Konkrétne témy a aktivity sú izbami, v ktorých je udržateľnosť bližšie premietnutá. Dôležitá je strecha domčeka, čo znamená, že téma udržateľnosti sa bude prelínať všetkým, s čím sa deti v programe stretnú.

Zdroj – archív Baterkáreň

Aké tipy by ste dali učiteľke, učiteľovi, ktorí by radi učili udržateľným spôsobom?

Jana: V prvom rade naozaj dbať o to, aby bola udržateľnosť súčasťou, pokiaľ možno, čo najväčšieho počtu tém. Premyslieť si, čo udržateľnosť znamená pre mňa a priblížiť ju deťom. Spoločne s nimi uvažovať, ako sa veci dajú robiť lepšie. Taktiež netreba zabúdať na veľkú detskú flexibilitu v rozmýšľaní. Deti majú často veľmi otvorenú myseľ a sú ochotné prijímať nové veci. Musia im však dávať zmysel.
Hľadajte preto vždy spôsoby, ktoré sú blízke deťom, čím konkrétnejšie, tým lepšie. Faktami a číslami ich často neohúrite, apelovať treba na ich emócie a pocit zodpovednosti, za to, čo sa deje okolo nich, v ich komunite, krajine. Je dobré deťom zdôrazňovať, že sa ich „to” týka, že budúcnosť majú vo svojich rukách a práve ony sú tie, ktoré niečo dokážu zmeniť.

Budúcnosť INAK je mimoškolský, trojročný program Nadácie Pontis pre deti vo veku od 11 do 15 rokov. Zameriava sa na rozvoj podnikavosti, digitálnych a mäkkých zručností. Jeho dôležitou súčasťou je aj vytvorenie vlastnej sociálnej inovácie, teda aktivity, ktorá prinesie riešenie problému v ich okolí či regióne.
Vývoj jedinečnej metodiky Budúcnosti INAK podporil hlavný partner programu, Nadačný fond Slovak Telekom.