http://s.sme.sk/r-rss/6360361/prievidza.sme.sk/v-novej-prievidzskej-kaviarni-sa-hovori-hlavne-rukami.html

PRIEVIDZA. Kaviareň U šálky, ktorá bola nedávno otvorená v centre Prievidze, sa svojím vzhľadom od podobných zariadení nijako nelíši. Napriek tomu je v rámci Slovenska jedinečná. Po prvý raz totiž v kaviarni obsluhujú len nepočujúce čašníčky. Jednou z nich je Lucia Ďurkovičová, ktorá je aj majiteľkou kaviarne.

Obavy zamestnávateľov
V neveľkej prevádzke je príjemne, ticho. Čašníčky sa dorozumievajú posunkovou rečou. Každá z nich vyštudovala niečo úplne iné, preto absolvovali kurzy v obsluhe zákazníkov, ale aj v príprave kávy. „Nie je pre nás ľahké nájsť si robotu,“ ukazuje posunkami Lucia, ktorá je vyštudovaná kaderníčka, no pre kožné problémy sa tejto práci nemôže venovať. Jej nevlastný otec Miroslav Bošnovič potvrdzuje slová dcéry, pretože jej pri hľadaní práce a vybavovaní na úradoch pomáha. „Zamestnávatelia majú obavy zamestnať sluchovo postihnutých, pritom sú profesie, v ktorých sa môžu uplatniť. Mrzí má, že ani úrady práce takýmto ľuďom nevychádzajú dostatočne v ústrety,“ posťažoval sa Bošnovič. Lucka o vlastnej kaviarni snívala. Od prvotnej myšlienky až po otvorenie však viedla dlhá a tŕnistá cesta. Od nevyhnutných povolení, cez hľadanie vhodných priestorov až po získavanie peňazí. Našli sa sponzori, pomocnú roku podala nadácia Pontis a pomohol aj fakt, že kaviareň mohla byť otvorená ako chránená dielňa.

Komunikácia cez monitor
Obavy z komunikácie s nepočujúcimi čašníčkami sú zbytočné. Pri stoloch sú dotykové monitory, cez ktoré si každý môže vybrať a objednať zo sortimentu kaviarne. „Komunikovať však môže zákazník s čašníčkou aj priamo. Stačí, aby sa na ňu pozeral, dobre artikuloval, hovoril pomaly, zrozumiteľne a ona už všetko odčíta z pier. Navyše na stoloch sú ponukové lístky, takže môže hosť ukázať na to, čo si chce objednať,“ vysvetlil Bošnovič. Za niekoľko dní prevádzky majú len pozitívne ohlasy. Staršia zákazníčka si sama dala v kaviarni kávu. Páčilo sa jej tak, že o hodinu sa vrátila aj s priateľkou a na druhý deň už U šálky sedeli štyri kamarátky. Spokojný po návšteve kaviarne bol aj mladý návštevník Oto Ložek. „Je to niečo nové, netradičné, cítil som sa veľmi príjemne. Som nadmieru spokojný.“

Na vlastných nohách
Lucia má obojstrannú takmer hluchotu odmalička. V Kremnici chodila do internátnej materskej aj základnej školy. V učení sa jej darilo, doma však posunkami komunikovať nechcela a snažila sa rozprávať. Preto hoci nepočuje, dohovorí sa. V štúdiu pokračovala na klasickej strednej škole. Nemala to vždy jednoduché, najmä na matematike pri slovných príkladoch, ktorým často nerozumela. Tri roky pracovala ako operátorka kamerového systému na Mestskej polícii v Prievidzi. Neskôr sa zamestnala v organizačnom výbore, ktorý pripravoval na Slovensku celosvetovú olympiádu pre sluchovo postihnutých. Skončila sa však fiaskom. Sklamaní boli nielen športovci, ale aj Lucia. Nedostávala mzdu, a tak sa ocitla na úrade práce. Rozhodla sa postaviť na vlastné nohy. Spolu s mamou si raz pozrela televíznu reportáž z Čiech o kaviarni s nepočujúcimi čašníčkami. Vďaka veľkej pomoci mamy a jej nevlastného otca sa inšpirácia z televízie premenila na skutočnosť. Lucia verí, že jej kaviareň U šálky pomôže zdravým ľuďom bližšie poznať svet nepočujúcich a lepšie ich pochopiť. Monitory umožňujú v kaviarni jednoduchú objednávku priamo od stola.