V koži učiteľa: Vyučovanie žiakov je iba časť rozsiahlej agendy

Angeliku Fogášovú a Jána Horvátha spája učiteľská skúsenosť z programu Teach for Slovakia. Tú sa rozhodli zúročiť v spoločnej organizácii s názvom Informatika 2.0. Jej zámerom je vytvárať plány hodín na výučbu informatiky, ktorá je na slovenských základných školách dlhodobo zanedbávaná a uľahčovať tým prácu pedagógom informatiky. Myslenie a svet učiteliek a učiteľov priblížili Angelika s Jánom počas online diskusie ďalším organizáciám – absolventom programu Generácia 3.0, ktorých nazývame EDUmni. Samotná Informatika 2.0 prechádza EDUakcelerátorom práve tento rok.

Ján Horváth a Angelika Fogášová na stretnutí účastníkov EDUakcelerátora 2021. Zdroj – Marek Mucha

Deň učiteľov nekončí poslednou vyučovacou hodinou

Ak chceme pochopiť potreby a vnímanie učiteliek a učiteľov, je nevyhnutné poznať, ako vyzerá ich bežný deň. Niekoho možno prekvapí, že samotné učenie žiakov tvorí len približne 50 % času. Plný úväzok učiteľa je 23 vyučovacích hodín do týždňa. Pomedzi to má dozory na chodbách a supluje za iných kolegov, čo sa často dozvie ráno po príchode do zamestnania.
Angelika pracovala dva roky ako učiteľka na základnej škole v Michalovciach. „Chodila som do práce o siedmej a učila do trinástej. Pokiaľ som nemala dozor v školskej jedálni, išla som na obed, a následne viedla krúžky, ktoré trvali približne do pol štvrtej,“ opisuje svoj bežný pracovný deň. „Po návrate zo školy moja práca nekončila. Začala som prípravu na ďalší deň, ktorá v priemere trvala tri hodiny. Do tohto času nerátam opravovanie písomiek a projektov.“

Do agendy pedagóga patria aj rôzne administratívne úkony, kontakt s rodičmi či porady. Najmä, ak je triednym učiteľom. Po večeroch sa učitelia často venujú aj inovačnému vzdelávaniu, ktoré si neraz hradia vo vlastnej réžii. „Čím viac kurzov, tým viac kreditov a následné zvyšovanie platu,“ dopĺňa fungovanie v školskom systéme Angelika. 

Nevyžiadané rady z každej strany

Zakladatelia Informatiky 2.0 sa pomerne často stretávajú s učiteľmi, ktorí majú pocit, že neziskové organizácie im chcú radiť, ako robiť svoju prácu lepšie. „Učitelia vnímajú veľmi citlivo, keď im mimovládne organizácie hovoria, ako majú robiť svoju prácu. Rady počúvajú z každej strany – od rodičov, kolegov, riaditeľa či inštitúcií,“ vysvetľuje Ján, ktorý získal učiteľské skúsenosti na základnej škole pri vzdelávaní detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, ale aj na sídliskovej strednej škole v hlavnom meste. „Pozícia učiteľa je v spoločnosti aktuálne veľmi podhodnocovaná, usmerňovanie zo strany aj neziskových organizácií vie byť preto veľmi frustrujúce,“ dodáva Angelika.

Ako teda majú k učiteľom pristupovať ľudia z občianskeho sektora, ktorí pre nich tvoria rôzne inovatívne vzdelávacie materiály? Organizáciám Ján odporúča, aby učiteľom jasne pomenovali, ako im môže daný produkt pomôcť. „Popíšte presne, čo im vaším materiálom uľahčíte, ideálne aj koľko času tým ušetria.“ Ten je podľa neho pre učiteľky a učiteľkou najvzácnejšou komoditou.
„Času majú pedagógovia naozaj žalostne málo, preto musíme pomenovať, čo naša ponuka prinesie nielen deťom, ale aj im,“ dopĺňa Angelika.

Zakladatelia Informatiky 2.0 pred školením digitálnych koordinátorov. Zdroj – archív Informatika 2.0

Pomocnou rukou nie je len školenie, ale najmä komplexná metodika

Ján si myslí, že nestačí pedagógov len vyškoliť, dôležité je aj poskytnúť im podporu pri tvorbe obsahu na vyučovanie: „Školenie je užitočný začiatok. Väčšinou však nestačí ani to, keď po ňom učiteľ získa prístup na nejakú webstránku s tipmi na aktivity. Pre neho to znamená, že si musí hodinu od začiatku nanovo pripravovať, čo je ďalšia časová investícia.“

Aj preto ich organizácia ponúka kompletné materiály, ktoré sprevádzajú učiteľky a učiteľov informatikou od prvej po poslednú minútu vyučovacej hodiny. „Naše podklady obsahujú úvod do hodiny, vysvetlenie nového učiva, cvičenia na danú tému pre žiakov a záverečné reflexné otázky na overenie pochopenia témy. Až keď ponúkame takýto ucelený materiál, máme pocit, že pedagógom nepridávame prácu, ale uľahčujeme život,“ opisuje Angelika.

Typy učiteľov sú rôzne

Angelika s Jánom sa stretli s rôznymi typmi kolegov. Rozdelili by ich do kategórií, ktoré sa nevzťahujú len na učiteľov, ale často na zamestnancov alebo napríklad aj zákazníkov vo všeobecnosti.

Krivka rozptylu inovácií podľa Geoffreyho Moora. Zľava: žltá – inovátori, tmavomodrá – ranní priekopníci. Ružová šípka označujúca priepasť, za ňou nasleduje ranná väčšina, neskoršia väčšina a zaostávajúci. Zdroj – Informatika 2.0

Prvú kategóriu tvoria veľmi aktívni pedagógovia, čo podľa Angeliky s Jánom predstavuje približne 10 % všetkých učiteľov. Táto skupina zväčša pracuje mimo rámec povinného, na maily odpovedajú aj skoro ráno a neskoro večer.
Angelika hovorí, že aktívny učiteľ nemusí znamenať automaticky mladý: „Často to boli ľudia po päťdesiatke, ktorí mali odrastené deti, a tým aj viac času venovať sa niečomu novému a chuť objavovať.“ Aktívni pedagógovia majú veľa elánu a sú to presne tí učitelia, ktorí ľahko prijmú akékoľvek inovatívne spôsoby, ktorými môžu ozvláštniť svoje vyučovacie hodiny.

Do druhej kategórie, ktorú Ján s Angelikou odhadujú na cca 20 – 30 % všetkých učiteľov, by zaradili tých, ktorí nie sú veľmi proaktívni, no ak dostanú presné inštrukcie a materiály, radi ich so žiakmi vyskúšajú. „Ak chcete osloviť túto skupinu, odporúčali by sme sa v komunikácii zamerať na to, v čom im váš projekt pomôže, a či im aj ušetrí čas. Poukážte tiež, že ide o už pripravený materiál, ktorý môžu vo svojej praxi využiť bez väčších úprav,“ odporúča Angelika organizáciám, ktoré učiteľom ponúkajú rôzne vzdelávacie aktivity či programy.

Zvyšné skupiny tvoria podľa zakladateľov Informatiky 2.0 málo motivovaní alebo vôbec nemotivovaní učitelia. „Ak chceme z pozície organizácií učiteľkám a učiteľom ponúkať niečo, čo im môže uľahčiť vyučovanie, prípadne do neho vnesie inovatívne prvky, je dôležité rátať s tým, že nie všetci sa pre náš nápad nadchnú,“ upozorňuje Ján.
Dôvody sú rôzne – od fungovania v zabehnutých koľajach cez únavu až po vyhorenie. Dôležité je rešpektovať osobné nastavenie učiteľa, zamerať sa na tie skupiny, ktoré rozšírenie svojich obzorov privítajú a inšpirujú sa ním na svojich hodinách. Práve vtedy je možné prinášať zmeny vzdelávania zdola, čo je jedným z cieľov programu Generácie 3.0.