Urbanistka Lívia Gažová: Vrátiť život do menej rozvinutých regiónov môžeme opravou chátrajúcich domov

Autorka titulnej fotografie – Kvet Nguyen

V rozhovore sa dozviete:

• prečo sa stavia v mestách a domy na dedinách chátrajú,
• či je záujem o bývanie na vidieku,
• ako zastaviť odliv ľudí z regiónov,
• v čom môže neziskovú organizáciu posunúť mentoring od ľudí z biznisu.

Na Slovensku sa stavia vo veľkom. Najmä v mestách. Naopak na vidieku, v regiónoch vidíme mnohé chátrajúce domy. Čím si to vysvetľujete? Nemajú ľudia chuť bývať na dedine, alebo sú opustené domy ťažko dostupné  kvôli komplikovaným majetkovým vysporiadaniam?

Urbanizačné trendy sťahovania sa z vidieka do miest sledujeme už 200 rokov, ide o efekt industriálnej revolúcie. Ľudia odchádzali a doteraz odchádzajú do mesta za prácou, tento trend sa nemení. Dnes už v mestách žije viac ako polovica obyvateľov Európy.

Opustené domy v regiónoch sa stali centrom vášho záujmu. Aký potenciál v nich vidíte?

V súčasnosti sa veľmi skloňujú pojmy komunita, udržateľnosť, životné prostredie ako základ dobrého života. Takéto charakteristiky vidiek obsahuje. Jeho zaostalosť sa pre skupiny ľudí, ktoré hľadajú iný životný štýl, môže stať výhodou.

Tieto myšlienky podporila aj pandémia. Nachádzame nový zmysel v pôvodných domoch v regiónoch, ktoré boli doteraz tzv. konzervované chudobou (pozn. red. – ide o jav, keď z dôvodu nedostatku financií nebola možná obnova historickej budovy, čo viedlo k uchovaniu jej pôvodnej architektúry). Môžu sa zrekonštruovať na bývanie a prilákať nových ľudí na vidiek. Napokon, aj pre pamiatku je najlepšie, ak zostane vo svojej pôvodnej funkcii.

Je zo strany štátu záujem tieto stavby zachovať?

Podpora štátu v tomto smere zatiaľ neexistuje. Prostredníctvom Štátneho fondu na rozvoj bývania vznikajú iba novostavby, ktoré síce zodpovedajú štandardom na bývanie 21. storočia, no ako krajina sa dostávame do situácie, keď sa stavajú nové domy vo veľkom, pričom máme mnoho už existujúcich a prázdnych budov.

Pri stavbe nových domov sa zároveň produkuje veľa stavebného odpadu, vznikajú emisie. Jedným z dôvodov, prečo sa zameriavame práve na opustené domy v regiónoch, je aj ekológia.

Máte aj iný dôvod?

Osobnú skúsenosť. Mám veľa príkladov vo svojom okolí, keď jeden človek, jedna rodina, ktorá sa prisťahovala na vidiek, priniesla do miestnej komunity nový vietor.

Moje dve kolegyne, s ktorými som spoluzakladala projekt Posledné domy, sú v tomto tiež inšpiráciou. Jarka Oceľová študovala v zahraničí, potom pracovala v Bratislave v rôznych korporáciách. Práca ju nenapĺňala, rozhodla sa preto vrátiť do regiónu. Teraz pôsobí v oblastnej organizácii cestovného ruchu a má na starosti mnoho krásnych projektov, ktoré posúvajú kraj vpred.

Podobne Iveta Niňajová, ďalšia kolegyňa, ktorá pracovala dlhé roky v Nemecku. Vrátila sa na Slovensko, začala s rozvojom regiónov aj na úrovni splnomocnenca pre najmenej rozvinuté okresy a venuje sa cestovnému ruchu.

Keď sa šikovný človek presťahuje z mesta do regiónu, efekt je okamžitý. Regiónom veľmi chýbajú ľudia.

Spomenuli ste projekt Posledné domy. Ako vznikol?

Ľudia, ktorí uvažujú o presťahovaní sa na vidiek, to nemajú jednoduché. Nikoho v danej lokalite nepoznajú, dom rekonštruujú na diaľku. Prípadne aj zvažujú rozhodnutie investovať do niečoho, o čom nie sú úplne presvedčení, lebo trend sťahovania je skôr opačný – z vidieka do mesta.

Rozmýšľali sme, ako by sme vedeli ľuďom presťahovanie uľahčiť. Jedným z možných riešení je budovanie nájomného bývania, pomoc s rekonštrukciou domu, integráciou do miestnej komunity či začiatkom podnikania. Novým obyvateľom, ktorí prídu do regiónov, chceme ponúknuť komplexné služby na kľúč.

Zároveň, cez Posledné domy by sme rady ukázali, že žiť na vidieku neznamená žiť len v tmavej 200-ročnej drevenici. Sústredíme sa preto aj na architektonickú kvalitu rekonštrukcie.

Rekonštrukcia školy v Kyjaticiach. Prvý projekt Posledných domov. Zdroj foto – Andrej Galica

Ako váš projekt funguje?

Vyhľadávame opustené domy v regiónoch, tiež vyhľadávame aj ich potenciálnych obyvateľov a prepájame ich navzájom.

Rovnako sme otvorení komunikácii s potenciálnymi investormi, ktorí by dom kúpili, cez nás ho prenajímali, s tým, že po niekoľkých rokoch bude dom zhodnotený a môžu sa doň na dôchodok presťahovať. Takáto forma sociálne zodpovednej investície má pozitívny dopad na lokálnu komunitu.

Dôležitá je pre nás aj spolupráca so starostami a miestnymi komunitami. Keď chceme dosiahnuť, aby sa nový človek v regióne začlenil a efektívne fungoval, musí byť v kontakte s ľuďmi, ktorí tam žijú.

Vyhlásili ste výzvu pre záujemcov o presťahovanie sa na vidiek. Je dopyt po takejto možnosti? Ako sa vyvíja v súvislosti s pandémiou?

Prihlásilo sa nám asi 50 ľudí, čo mňa osobne veľmi prekvapilo. Ide o ľudí, ktorí sa chcú presťahovať na vidiek v horizonte od ,hneď dnes‘ po výhľadovo o niekoľko rokov.

Dôvodom, prečo sa chcú presťahovať, a tu sa asi ukázal aj efekt pandémie, najčastejšie bolo mať blízkosť prírodného prostredia, záhradu, možnosť vybehnúť s deťmi kedykoľvek von. Sú to také protiklady mesta – pokoj, nenáhliť sa, mať priestor na seba aj rozvíjanie svojich koníčkov.

Mnohí, ktorí sa nám hlásili, popisovali projekty, ktoré by chceli v regióne rozvíjať. Išlo o tesára, architekta, ale aj takých, ktorí by v danom regióne radi otvorili kaviareň alebo poskytovali rôzne komunitné služby.

Sú projekty prisťahovalcov cesta, ako pomôcť ekonomicky zaostalejším regiónom?

Ideálnym scenárom by bolo, ak by ľudia, ktorí prídu na vidiek, mali nejaký podnikateľský zámer a vytvorili pracovné miesta pre lokálnu komunitu.

No nemusí ísť vždy iba o rozvojový projekt. Už len to, že do obce príde nový človek, predstavuje podporu miestnej ekonomiky. Napríklad tým, že začne nakupovať v lokálnych potravinách a bude preferovať lokálne služby.

Tiež by sme chceli prispieť k naštartovaniu lokálnej ekonomiky, a to vytvorením sociálneho podniku. Víziou je, že v spolupráci s miestnymi by sme zabezpečovali rekonštrukcie opustených domov. Zamestnávali by sme ľudí z regiónu a vytvárali im priestor na trhu práce.

Môžu Posledné domy zastaviť odchod ľudí z regiónov? Je to vôbec možné?

Nemám pocit, že tento proces vieme zastaviť. Ani to nie je naším cieľom. Nemáme ambíciu, aby sa ľudia vo veľkom vracali na vidiek. Skôr chceme podporiť tých, ktorí nad tým uvažujú.

Preto robíme osvetu, že v regiónoch sa dá dobre a kvalitne žiť aj podnikať. Skrátka, urobiť vidiek viac sexy.

V akých lokalitách sa domy nachádzajú? Ako ich vyberáte? Ľudia vám ich sami ponúkajú, alebo to funguje tak, že chodíte po regióne a aktívne ich vyhľadávate?

Domy, na ktoré sa zameriavame, často nie sú v ponuke realitných kancelárií. V regiónoch je to najmä o známostiach a osobných kontaktoch. Ľudia na vidieku sú tiež často nedôverčiví, keď vidia niekoho z veľkého mesta.

Vedeli sme preto, že na to musíme ísť inak. Vďaka tomu, že pôsobíme v regiónoch, poznáme už niekoľkých starostov rôznych obcí. Pýtame sa ich, či nevedia o domoch, ktoré by boli pre náš projekt vhodné.

Zverejnili sme tiež výzvu pre súkromných majiteľov, ktorých domy sú prázdne z rôznych dôvodov. Napríklad žijú v zahraničí, no chcú byť naďalej prepojení s regiónom, a preto si dom nechávajú, majú k nemu vzťah. Možno bude pre nich táto príležitosť na prenájom a pomoc kraju zaujímavá.

Hľadali ste inšpiráciu pre váš projekt v zahraničí? Funguje tento model už v iných krajinách?

Našou inšpiráciou bola situácia v regiónoch a naše poznanie, ako to tam funguje, aj nefunguje.

Neskôr sme zistili, že podobné projekty existujú aj v iných krajinách. V Španielsku je problém s vyľudňovaním vnútrozemia a iniciatíve Arraigo sa podarilo v spolupráci so samosprávami presídliť tam asi 4-tisíc ľudí. Zaujalo nás, že španielske samosprávy si tento problém uvedomujú a takúto službu dokonca aj financujú.

Ako to vyzerá aktuálne na Slovensku?

U nás podobná stratégia zatiaľ neexistuje. Snažíme sa dostať aktívnu podporu života na vidieku, resp. presídľovanie, do štátnych stratégií pre najmenej rozvinuté regióny.

Tím Posledných domov s mentormi, ktorých získali vďaka programu Shine od Swiss Re Foundation. Zdroj foto – Swiss Re

Posledné domy sa stali minuloročnými víťazmi programu Shine od Swiss Re Foundation, ktorý vyhľadáva a podporuje sociálne inovácie. Čo vám výhra priniesla? Kam ste sa vďaka nej posunuli?

Predovšetkým nás to veľmi nakoplo. Získali sme veľký tím odborníkov, ktorí boli až neuveriteľne motivovaní pomôcť nám. Príjemne ma prekvapilo, akí boli nadšení pre našu ideu. Niektorí nás podporujú doteraz a chcú s nami spolupracovať aj po ukončení programu Shine.

Veľmi nám tiež pomohlo pozrieť sa na náš projekt aj z biznisového hľadiska. Predtým sme takto neuvažovali. Celkovo sme nadobudli cenné skúsenosti, ako to v biznise funguje, ako byť profesionálom a súčasne nestratiť elán a entuziazmus.

Skvelá bola finančná podpora vo výške 20 000 eur, ktorú sme postupne získali. Pomáha nám pokryť náklady, ktoré vznikajú pred fungovaním biznisu, napríklad nastavenie marketingu či tvorba webovej stránky.

S akými odborníkmi ste sa stretli vďaka 6-mesačnému mentoringu? Aké aktivity ste s nimi absolvovali?

V mentorskom tíme bolo asi 10 ľudí. Pomáhali nám ujasňovať si ciele, vďaka čomu sme zistili, čo je pre nás dôležité a čo menej. Ich zanietenie pre náš projekt nás veľmi motivovalo, aby sme na ňom ďalej pracovali a rozvíjali ho.

Absolvovali sme spoločné viacdňové workshopy a týždeň sme boli na výjazde priamo v regióne.

Mentori nás učili, ako nastavovať biznis plán, ako vyzerá biznis model. Mali sme aj individuálny koučing, venovali sa sebarozvoju, tiež inklúzii v tíme.

Očaril ma najmä náš biznis kouč Santiago Mayo Lage, Španiel žijúci vo Švajčiarsku. Bol to jeden z najlepších facilitátorov, akých som zažila. Z ľudskej aj odbornej stránky nám dal nesmierne veľa. Pracovať s ním bola úžasná skúsenosť.

Čo si myslíte, kde by bol váš projekt, keby ste nevstúpili do programu Shine?

Myslím, že by sme neuvažovali nad spoluprácou s investormi. Čakali by sme, či nám prejdú granty a borili sa s finančnými problémami, ktoré má asi každé občianske združenie. Práve nastavenie finančnej udržateľnosti nášho projektu vnímam ako veľký prínos Shine.

Rovnako kontakty, ktoré sme získali. Sú na nezaplatenie a pomáhajú nám stále rásť.

Lívia Gažová

Vyštudovala urbánne štúdiá v Estónsku a v súčasnosti je doktorandkou urbánnej sociológie v Brne. Venuje sa popularizácii a výskumu architektúry a mestských tém, spolupracuje na rôznych projektoch regionálneho rozvoja. Spoluzakladala občianske združenie Posledné domy a je členkou kolektívu Čierne diery.

O programe Shine

Swiss Re Foundation v spolupráci s Nadáciou Pontis spustila druhý ročník programu, ktorý podporuje sociálnych inovátorov na Slovensku. Témami sú tento rok klimatické kríza aj zlepšovanie zdravia.

Víťaz alebo víťazka získa finančnú podporu vo výške 25 000 eur a prejde šesťmesačným akceleračným programom, v ktorom bude spolupracovať so svetovými expertmi, biznis koučmi a lídrami z prostredia  Swiss Re – jednej z hlavných svetových zaisťovní.

Celá komunikácia prebieha v angličtine. Prihlasovanie je otvorené do 16. mája 2022.