Dohoda o obmedzení emisií skleníkových plynov z Paríža je podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa k Američanom nespravodlivá a stojí americkú ekonomiku príliš veľa peňazí. Prezident svoje rozhodnutie oznámil 1. júna a vyvolal tým vlnu nevôle na domácej i medzinárodnej pôde.

Americké firmy rozhodnutie sklamalo

Už v máji vyzvalo 28 významných amerických spoločností Trumpa v otvorenom liste, aby od parížskej dohody neodstupoval: „Posilnením globálnej akcie sa vďaka parížskej dohode znížia negatívne dopady zmeny klímy, vrátane dopadov na fungovanie biznisu.“ Išlo o firmy ako Gap, Facebook, Google, Microsoft, Morgan Stanley, Mars, Adobe či Apple.

Šéf Apple Tim Cook bezprostredne po Trumpovom rozhodnutí poslal e-mail zamestnancom svojej firmy. „Snažil som sa prezidenta presvedčiť, aby USA zostali signatármi dohody, ale nestačilo to,“ napísal Cook. Zamestnancov uistil, že rozhodnutie nebude mať vplyv na záväzok Apple chrániť životné prostredie. „Takmer všetky naše operácie vykonávame vďaka obnoviteľnej energii, keďže veríme, že je to dobré ako pre našu planétu, tak i pre biznis.“

Technologický vizionár Elon Musk (Tesla, SpaceX) v reakcii na rozhodnutie opustil prezidentove poradné výbory. „Klimatická zmena je skutočná. Opustiť Paríž nie je dobré ani pre Ameriku ani pre svet,“ napísal Musk na svojom twitterovom účte. Svojej funkcie poradcu sa vzdal aj šéf spoločnosti Disney Bob Iger, ako sám uviedol, „z principiálnych dôvodov.“

Kritika zo všetkých strán

USA sú druhým najväčším producentom skleníkových plynov na svete po Číne. Čína, ktorá boj proti globálnemu otepľovaniu dlhé roky odmietala, však chce dohodu z Paríža aj naďalej dodržiavať. Novozvolený francúzsky prezident Emmanuel Macron uistil verejnosť, že svet bude i naďalej bojovať proti zmenám klímy a svoje vystúpenie zakončil vetou „Urobme planétu opäť skvelou“, čím narážal na Trumpov známy predvolebný slogan.

Sklamanie nad Trumpovým rozhodnutím vyjadrili aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, britská premiérka Theresa Mayová či kanadský premiér Justin Trudeau. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker vo svojom ironickom prejave americkému prezidentovi odkázal, že „nie všetko v medzinárodných dohodách je hoax.“

Dohoda o obmedzení emisií, ktorú schválili v roku 2015 v Paríži, je výnimočná tým, že ju ako prvú klimatickú dohodu v histórii rešpektujú takmer všetky krajiny na svete. Jej hlavným cieľom je zastaviť nárast globálnej teploty prostredníctvom postupného znižovania emisií CO2. Hranicou je zvýšenie teploty o 2°C, pri výraznejšom oteplení by moria zaplavili viaceré ostrovné a prímorské štáty a výsledkom by bola masívna vlna migrácie. Dohoda z Paríža bola prelomová tým, že svet pochopil, že zmeny klímy sa dotknú úplne všetkých.