http://hnporadna.hnonline.sk/moja-kariera-157/stres-posobi-motivacne-ale-nie-dlhodobo-629716

Beata Hlavčáková, riaditeľka Business LeadersForum a programová riaditeľka Nadácie Pontis, v rozhovore pre HN radí, ako udržiavať rovnováhu medzi prácou a súkromím.

* Slováci podľa posledných prieskumov odpracujú v priemere 1 785 hodín ročne, pričom priemer OECD je o 20 hodín menej. V čom spočíva rozdiel?

Počet odpracovaných hodín ešte nehovorí nič o efektivite práce. Po Kórejčanoch pracujú najviac z krajín Európskej únie Gréci, ktorí odrobia 2 034 hodín. Kým tradične pracovití Japonci trávia v práci menej času ako my – 1 745 hodín. Zaujímavšie je, že medzi menej pracujúcich patria Nóri – 1 420 hodín, Nemci – 1 397 a Holanďania, ktorí strávia v práci ešte kratší čas – 1 381 hodín. Ide pritom o ekonomicky najúspešnejšie krajiny. Podľa týchto údajov sa zdá, akoby išlo o nepriamu úmeru. Čím menej odpracovaného času v práci, tým vyspelejšia ekonomika, alebo skôr opačne – čím vyspelejšia ekonomika, tým efektívnejšia práca a menšia potreba stráviť v práci viac času.

* Ako sa vo firmách prejavujú dlhodobý stres a neprimeraná záťaž zamestnancov?

Určitá úroveň stresu pôsobí motivačne, no ak ho je priveľa a pôsobí dlhodobo, začne sa postupne prejavovať na výsledkoch. Dlhodobý stres prechádza až do vyhorenia, ktorého symptómami sú únava, depresia a stavy úzkosti, nespavosť a rozličné zdravotné problémy. Vyčerpaný človek stráca motiváciu, má horšiu koncentráciu a pamäť, vníma svet negatívnejšie, má viac konfliktov s ľuďmi. To všetko sa odráža aj na jeho pracovnom výkone. Vážne zdravotné problémy vedú poväčšine k radikálnym rozhodnutiam a k odchodu z práce.

* Čo teda pomôže, ak sú zamestnanci dlhodobo prepracovaní?

Otvorená komunikácia so zamestnancami je dôležitá a je kľúčom k úspechu. Ľudia by mali mať možnosť prejaviť svoj vlastný názor či už cez pravidelné prieskumy spokojnosti zamestnancov či tímové stretnutia. No mať výsledky prieskumu bez akčného plánu nič nevyrieši. Zaujímavým príkladom je napríklad VÚB banka, ktorá na základe prieskumu zaviedla niekoľko opatrení vo svojich pobočkách, napríklad možnosť skráteného úväzku počas prvých troch mesiacov po návrate z materskej dovolenky.

* Podľa vašich skúseností aké typy spoločností najviac dbajú na work-life balance?

Nadnárodné spoločnosti viac vnímajú aktuálny trend v oblasti rozvoja ľudských zdrojov, ktoré sú v prospech vyváženého pracovného a súkromného času zamestnancov. Navyše podporujú ich osobný rozvoj, udržiavajú s nimi vzťah počas materskej či rodičovskej dovolenky, podporujú ich rodinný život a pomáhajú im v ťažkých životných situáciách. V menších a stredných firmách sa zamestnanci navzájom viac poznajú a firmy vychádzajú zamestnancom v ústrety skôr intuitívne – tým, že poznajú ich problémy a dokážu na ne flexibilne reagovať. Firmy vedia, že rovnováha medzi prácou a súkromím je dnes nevyhnutná pre ich úspech.

* Riešia work-life balance firmy na Slovensku dostatočne?

Škála poskytovaných benefitov je obrovská: od programov na podporu zdravia a tzv. well-being, ako sú zdravotné a preventívne prehliadky, permanentky do fitnescentier či stress manažment, po asistenčné programy pre zamestnancov v rôznych situáciách. V Hewlett-Packard Slovakia sa napríklad osvedčil work-lifecoaching, v rámci ktorého môžu pracovníci a ich rodina využiť poradenstvo psychológov a právnikov v akejkoľvek životnej situácii. V Skanska SK sa snažia prispôsobiť harmonogram práce na stavbách tak, aby zamestnanci netrávili veľa času cestovaním do práce a mali čas aj na rodinu. Stredoslovenská energetika dáva pred odchodom na materskú štartovací balíček so základnou výbavou na materskú a s praktickými informáciami, kde si čo vybaviť.

* V čom máme rezervy oproti zahraničiu?

Zamestnávatelia sa aj dnes bránia pohyblivému pracovnému času, rôznym druhom úväzkov podľa potrieb zamestnanca a možnosti pracovať z iného miesta než z kancelárie. Áno, táto forma práce je náročnejšia na manažovanie, dôraz sa kladie najmä na výsledky práce. Výhody flexibility sú však veľké a určite bude na ňu prechádzať viacej firiem. Podľa prieskumov má flexibilita na pracovisku šesťkrát väčší vplyv na zníženie fluktuácie zamestnancov ako zvýšenie platu – až 63 percent zamestnancov sa vďaka flexibilite cíti motivovanejšie.

* Kam smerujú najnovšie trendy work-life balance?

Firmy budú reflektovať na zmeny a vývoj v spoločnosti a prechádzať od ženských tém k mužským či rodičovským, od starostlivosti o deti k starostlivosti o starnúcich rodičov, od starostlivosti o zdravie k wellbeingu. Bude dôležité prispôsobovať programy životným etapám pracovníkov a najmä dbať na komunikáciu.

* Ktoré projekty by mali uplatnenie aj u nás?

Inovatívnym a na naše pomery veľmi progresívnym riešením vo svete je, keď firma zamestnancom poskytuje služby osobného asistenta. Ten pomáha zabezpečiť chod ich domácnosti cez nákupy a upratovanie po zabezpečenie oslavy dieťaťa či napríklad aj prechádzky so psom a polievanie kvetín, kým cestujete. Iným, v zahraničí bežným príkladom, je riešenie dlhodobejšieho stresu poskytnutím dlhšieho pracovného voľna. Firma tak umožňuje zamestnancovi splniť si svoj sen, niekam cestovať, naučiť sa cudzí jazyk.

* Mali by ľudia sami vyvolať aktivitu a dať najavo, že nebudú len pracovať?

V roku 2002 ma v Dánsku prekvapilo, keď na pracovnom stretnutí, ktoré sa ešte neskončilo, sa kolegyňa o 17.00 hodine postavila na odchod. Na prekvapené pohľady reagovala jednoduchým „it is time for my life“ (je čas žiť). Nie je ľahké byť čiernou ovcou, ale je dobré dať najavo, že ste ochotný pre firmu pracovať dlhšie, ak je to nevyhnutné, ale nemalo by to byť pravidlom. Človek to však môže urobiť vtedy, ak vie preukázať výsledky svojej práce.

* Akú budúcnosť má podľa vás work-life balance?

Stratégia work-lif ebalance je dôležitou a nevyhnutnou časťou každej firmy. Pre konkurenčnú výhodu budú naše firmy potrebovať inovácie a tvorivosť. A to dokážu prinášať iba motivovaní a angažovaní zamestnanci.