Signatári Charty diverzity diskutovali na témy inklúzie na pracovisku

Stretnutie, ktoré sa konalo 13. marca, otvorila vedúca HR oddelenia hosťujúcej spoločnosti ING Hubs Slovakia Sandra Balážiková. Priblížila firemnú kultúru spoločnosti, ktorej neodmysliteľnou súčasťou je aj diverzita, rovnosť a inklúzia: „V ING sa snažíme, okrem inklúzie znevýhodnených skupín, vytvoriť prijímajúce prostredie aj pre ženy, ktoré sú matkami a uľahčiť im začlenenie do pracovného procesu po materskej dovolenke. Sme tiež priekopníkmi v equal pay politike, ktorá je jedným z cieľov v celej skupine ING.“

Ivana Vagaská, výkonná riaditeľka Business Leaders Forum, následne zhrnula aktivity Charty diverzity za rok 2023 a predstavila plány pre aktuálny rok. Zdôraznila potrebu vzdelávania v rámci komplexnej témy, akou je DEI na pracovisku, a možnosť využiť bezplatné školenia pre signatárov Charty. V rámci európskej spolupráce chárt tiež pripomenula možnosť zapojiť sa do Európskeho mesiaca diverzity a čoskoro aj Európskeho barometra diverzity.

Inkluzívny jazyk by mal reflektovať to, kam sa spoločnosť posúva

Dôležitosť osvety o rozmanitosti a začleňovaní v spoločnosti je nesporná. Nevyhnutné však je venovať pozornosť aj jazyku a naučiť sa komunikovať bez predsudkov a s rešpektom. Používanie inkluzívneho či rodovo citlivého jazyka so sebou prináša  aj výzvy. Nielen z pohľadu vedeckého, používateľského, ale tiež zo strany skupín, ktorých sa jeho aplikácia priamo dotýka. Práve na túto tému mali účastníčky a účastníci možnosť diskutovať s jazykovedkyňou Slovenskej akadémie vied Luciou Molnár Satinskou, Martinom Staňom, moderátorom Rádia_FM a Romanom Samotným, vedúcim komunikácie Iniciatívy Inakosť.

Hoci sa inkluzívny jazyk, najmä v médiách či prostredí biznisu, postupne stále viac používa, jeho prijatie v spoločnosti nie je jednoznačné. Zaznievajú argumenty o tom, že konkrétne rodovo citlivý jazyk je neprirodzený, nepraktický a príliš predlžuje texty. Lucia Molnár Satinská však tieto argumenty vyvracia: „Prirodzené je to, čo používame. Čím viac si na používanie rodovo citlivého jazyka zvykneme, tým prirodzenejší pre nás bude.“ Navyše, nahradenie generického maskulína zdvojovaním slov nie je jedinou povinnou cestou. „Naučme sa používať neutrálne výrazy, ako je napríklad zamestnanectvo, ľudia, tímy… Obsiahneme nimi všetkých, aj nebinárnych ľudí,“ vysvetlila na stretnutí.

Nevylučovať pre chýbajúce slová

Ako upozornil Roman Samotný, jazyk sa vyvíja a v súčasnosti ešte stále hľadáme vhodné slová a pojmy pre queer ľudí. Dôležité však je nerezignovať v snahe osloviť ich, „aby sa nestalo, že pre chýbajúce slová človeka vylúčime z kolektívu.“ Nemali by sme zabúdať na to, že slová majú moc formovať naše myslenie a vnímanie sveta okolo nás. „Korektný jazyk má zmysel pre zachovanie dôstojnosti každého jednotlivca v spoločnosti,“ dodal R. Samotný.

Používať rodovo citlivé výrazy a kombinovať ich s neutrálnymi sa dlhodobo snaží aj moderátor Martin Staňo. Priznáva, že nie vždy je to jednoduché a často stojí pred dilemou, čo povedať tak, aby to nevyznelo nerešpektujúco či vylučujúco. „Dôležitý je zámer a kontext. Aj generické maskulínum je niekedy na mieste, avšak vždy treba mať na pamäti, že jazyk, ktorý počujeme, nás vzdeláva a formuje,“ vysvetlil.

Na tému diskusie nadviazali aj diskusné stoly, ktoré okrem rešpektujúceho jazyka na pracovisku zahrnuli aj ďalšie témy DEI, akými sú ERGs združujúce rodičov, LGBTI+ ľudia na pracovisku, nevedomé predsudky, či výzvy viacgeneračnej spolupráce.

Záver stretnutia patril téme inkluzívneho líderstva, ktorú vo forme interaktívnej prednášky zastrešila Monika Novosádová, lektorka organizácie Otvorená hra. Monika vyyzdvihla dôležitosť hodnôt a postojov, ktoré sa majú odzrkadliť nielen v správaní lídrov a líderiek či organizačnej štruktúre, ale tiež vo vízii a stratégii firmy. Pravidlá inkluzívneho líderstva zhrnula do siedmich princípov, ktorými sú: pozorovanie, potreby a zdroje, prijatie, rôznorodosť, individuálny prístup, bezpečné prostredie a otvorená komunikácia.

„Pri vnášaní myšlienky inklúzie do pracovného prostredia je dôležité používať jazyk, ktorému ľudia rozumejú. Myšlienky, hodnoty a vízie sa im tak stávajú bližšími,“ uviedla M. Novosádová. Zároveň upozornila na tendenciu vyčleňovať niektoré znevýhodnené skupiny, hoci s dobrým úmyslom, čo môže viesť k nálepkovaniu. „Dnes žijeme v dobe, ktorá je veľmi individualizovaná a inkluzívne líderstvo je o tom, že vidím jedinečnosť každého človeka,“ uzavrela.