Sedem metrov vysoká veža navrhnutá holandským dizajnérom filtruje smogom znečistené ovzdušie. Ide o nový vynález alebo má veža v skutočnosti slúžiť len na odvádzanie pozornosti od skutočných príčin znečistenia ovzdušia?

Najväčší vysávač smogu na svete

Holandské mesto Rotterdam ponúklo svoj priestor projektu s prvou smog-free vežou, ktorá si vyslúžila prezývku „najväčší vysávač smogu na svete.“ Sedem metrov vysoká veža, navrhnutá holandským umelcom Daanom Roosegaardom, nasáva znečistený vzduch podobne ako vysávač. Veža je schopná prefiltrovať až 30 000 metrov kubických vzduchu za jednu hodinu a na svoju činnosť využíva zelenú energiu, ktorá je porovnateľná so spotrebou ohrievača vody.

Ako uvádza portál hyperallergic.com, okrem samotného filtrovania molekúl vzduchu a ich následného vypustenia do ovzdušia prišiel Daan ešte s jedným kreatívnym nápadom, ako možno využiť odpadové častice smogu. Verili by ste, že zo smogu možno vyrobiť šperky? Celá táto idea spočíva v tom, že za pomoci iónovej technológie sa prefiltrovaný smog zo vzduchu skomprimuje zhromaždené častice do kocky, ktorú je možné následne vložiť do šperku, akým je napríklad prsteň alebo manžetový gombík.

Miesto pre hlboký nádych

Aktuálne štúdie hovoria o troch miliónoch ľudí, ktorí ročne zomrú v dôsledku znečisteného ovzdušia. Predpokladá sa, že v roku 2050 to bude dvojnásobok. Smog-free veža by však nemala byť v žiadnom prípade politicky determinovanou témou. Práve naopak. Ľudia ako Daan Roosegaarde môžu priniesť nový pohľad na problém znečisteného ovzdušia a nájsť inovatívne cesty jeho riešenia. Daanove ambície siahajú však ešte oveľa ďalej. „Smog-free projekt nie je iba miestny projekt s lokálnym dopadom a s čistými parkami a ihriskami v okolí,“ vysvetľuje. „Je to tiež skúsenosť a predstava čistej budúcnosti, miesto, kde sa môžete zhlboka nadýchnuť.“

V pozadí smog-free projektu stojí expert na nanočastice z Technologickej univerzity v Delfách, ktorý vyvinul čistiaci filter vo veži. V miestnych garážach v Holandsku testovali podielom nanočastíc v ovzduší kvalitu prefiltrovaného vzduchu. Výsledkom testu bol o 60 % čistejší vzduchu v okolí a až 70 % priamo v priestore garáže.

Nie je to však Holandsko, kto nevyhnutne potrebuje čistý vzduch. Podľa World Air Quality Index väčšina západnej Európy má hodnoty ovzdušia veľmi dobré, s výnimkou Londýna, kde je kvalita vzduchu označená ako priemerná. Oproti tomu kvalita ovzdušia v rozvojových krajinách je väčšinou nevyhovujúca, v Číne a Malajzii je pre ľudí citlivých na stav ovzdušia dokonca neprijateľná a v niekoľkých mestách, vrátane Delf je čistota ovzdušia priam v kritickom stave. Tvorcovia tejto veže sa preto rozhodli po exhibícii v Rotterdame premiestniť vežu do silne znečisteného Pekingu, kde chcú v rámci svojho projektu pokračovať v ďalšom výskume.

Svetieľkujúce stromy alebo inovatívne hľadanie nových riešení

Podľa Ahmeda Aboutaleba, starostu Rotterdamu, smog-free veža nemá byť odpoveďou na všetky naše problémy týkajúce sa znečisteného ovzdušia. Nemá byť ani záverom vo výskume znečisteného prostredia. Hlavným cieľom projektu má byť iný uhol pohľadu a svieži prístup ku globálnym problémom vo svete. Esbén Alslund-Lanthén, výskumník v dánskej spoločnosti thinktank Sustainia, ktorá sa zaoberá témami trvalej udržateľnosti, hovorí, že filter nie je dlhodobým riešením. Smog-free veža môže byť ale ďalej nápomocná v energetikou a dopravou znečistených oblastiach miest. Problémom totiž je, že chvíľa inhalovania čistého vzduchu vo veži môže spôsobiť ľudskému organizmu po návrate do znečisteného mestského ovzdušia šok.

Roosegaard je už známy aj inými zaujímavými projektmi s environmentálnym pozadím. Jedným z nich sú svietielkujúce stromy, ktoré majú nahradiť pouličné osvetlenie. Uznanie mu priniesol i zrealizovaný projekt v Eindhovene s názvom „Van Goghova cyklocesta“, ktorá je poháňaná energiou zo solárnych panelov. Žiariaca nočná cyklocesta inšpirovaná Van Goghovou „Hviezdnou nocou“ je skomponovaná z tisícky kameňov s využitím sprievodného LED osvetlenia pochádzajúceho zo solárnych panelov. Cieľom tohto projektu je podľa Roosegaarda snaha o inteligentnú cyklistickú trasu s využitím inteligentného svetla, energie a cestných značiek v kooperácii s miestnou cestnou situáciou.

Autorkou je Janka Kyselová, dobrovoľníčka v tíme zodpovedného podnikania Nadácie Pontis