Reportovanie o udržateľnosti sa bude po novom týkať všetkých veľkých firiem. Reforma však sľubuje menej byrokracie

Hosťom stretnutia bol Filip Gregor, vedúci sekcie Zodpovedné firmy v spoločnosti Frank Bold, ktorý bol členom expertnej skupiny Európskej komisie k nefinančnému reportingu. O svoje praktické skúsenosti s tvorbou reportov sa podelili firmy Lidl a Plzeňský Prazdroj.

Prečo dochádza k zmene smernice?

Úprava smernice o nefinančnom reportovaní reaguje na Európsku zelenú dohodu. Tá predstavuje plán Európskej komisie na zelenú transformáciu hospodárstva EÚ v záujme udržateľnej budúcnosti. Primárnym cieľom tejto dohody je zabezpečiť, aby sa Európa stala do roku 2050 vôbec prvým klimaticky neutrálnym kontinentom.

Členské štáty EÚ budú na transformáciu prispievať bezprecedentným objemom financií – len z verejných zdrojov má ísť do roku 2030 o 1 bilión eur a každý rok má byť alokovaných ďalších 500 miliárd eur zo súkromných zdrojov, ako sú bankové pôžičky, investície do akcií a pod. „Ak sa má narábať s takým veľkým objemom peňazí, je nevyhnutné, aby sa informácie od firiem týkali relevantných tém, aby boli štandardizované a kvalitné,” zdôraznil F. Gregor. Aj preto Európska komisia iniciovala reformu legislatívy v rámci účtovného práva.

Súčasná smernica je totiž obmedzená len na firmy, ktoré obchodujú s akciami na burze, alebo spĺňajú kritériá veľkej účtovnej jednotky a majú viac ako 500 zamestnancov. Po novom sa má reporting týkať všetkých veľkých účtovných jednotiek, teda firiem, ktoré spĺňajú najmenej 2 z 3 kritérií: viac ako 250 zamestnancov, súvaha viac ako 40 miliónov eur a obrat viac ako 20 miliónov eur. A takisto táto povinnosť zostáva pre všetky firmy bez ohľadu na veľkosť, ak majú svoje cenné papiere (akcie alebo dlhopisy) obchodované na burze.

Report bude vizitkou udržateľnosti firmy

Nová smernica o nefinančnom reportovaní vstúpi do platnosti 1. januára 2023. „Odhadujeme, že v Českej republike stúpne počet firiem, ktorých sa bude povinné reportovanie týkať, zo súčasných 25 na 1 100,” dodal F. Gregor. Na Slovensku bude znásobenie zrejme podobné. V Európe by sa mala táto povinnosť vzťahovať na 49 000 firiem, doposiaľ ich bolo len 2 000.

Zámerom Európskej komisie je, aby sa reporty stali vizitkou spoločnosti v oblasti udržateľnosti. Všetky finančné prostriedky totiž majú byť naviazané na projektové financovanie transformačných aktivít. Ak budú mať firmy záujem uchádzať sa o toto financovanie, budú musieť mať pripravené všetky dokumenty podľa štandardov taxonómie. Podľa F. Gregora však budú aj odberatelia, banky alebo investori hľadieť na to, či je firma dostatočne transparentná v súlade s európskymi štandardmi.

Nová smernica má znížiť byrokraciu

Obsahom nových reportov by mal byť najmä biznis plán pre dekarbonizáciu obchodného modelu, teda ako firma funguje v kontexte Parížskej dohody, ale aj informácie podstatné pre posúdenie finančných rizík a príležitostí, ktorým firma čelí v oblasti udržateľnosti – napríklad o negatívnych dopadoch a ich riešeniach.

Medzi indikátory, ktoré budú s najväčšou pravdepodobnosťou pre firmy povinné, patrí výpočet CO2 stopy v rozsahu 1, 2 aj 3, podiel energie z obnoviteľných zdrojov či rodový mzdový rozdiel vo firme.

F. Gregor vníma reformu pozitívne. Doterajšie CSR reporty boli podľa neho často zbytočne dlhé a plné detailných informácií, ktoré nemali hodnotu ani pre firmu ani pre ľudí, ktoré by ich mohli potenciálne využiť. „Nová smernica má reporting zásadným spôsobom zjednodušiť, štandardizovať a znížiť byrokratickú záťaž,” uviedol. Zároveň však dodal, že ak firma doposiaľ nereportovala a po novom jej povinnosť vznikne, bude potrebné počítať s dodatočnými nákladmi.

Lidl: Vďaka reportingu získavame obraz o tom, kde máme rezervy

V Lidli už niekoľko rokov využívajú pri tvorbe reportov metodiku Global Reporting Initiative (GRI), ich vypracovanie má v kompetencii úsek komunikácie. Podľa Zuzany Sobotovej, vedúcej oddelenia CSR, je ale pri získavaní dát nevyhnutné intenzívne komunikovať s odbornými oddeleniami. „Kolegovia a kolegyne z iných oddelení by mali byť súčasťou tvorby reportu. Musíme im však najprv vysvetliť, aký to má zmysel a prečo sú pre nás určité informácie dôležité.”

V roku 2018 zrealizoval Lidl ako jedna z prvých firiem na Slovensku tzv. stakeholder dialóg, teda stretnutie svojich kľúčových partnerov. Odvtedy ho realizujú pravidelne. Vďaka týmto dialógom mali možnosť získať spätnú väzbu na projekty a aktivity, nadviazať nové spolupráce v CSR témach, identifikovať spoločenské problémy na Slovensku, ale aj otvoriť spoločenskú diskusiu o dôležitých CSR témach. „Práve výsledky z týchto stretnutí sú neskôr cenným podkladom pre reporting,” uviedla Z. Sobotová.

Za jednu z najväčších výhod reportingu považuje Z. Sobotová získanie prehľadu o tom, ako firma funguje, čo je možné zlepšiť a kde je stratégia nastavená správne. „Reporting nemá byť pozitívne PR, práve naopak – prostredníctvom reportovania získavame obraz o tom, že nie všetko, čo robíme, je správne a účelné. Vďaka tomu potom môže dôjsť k zmene,” dodala.

Plzeňský Prazdroj: Nebojte sa prispôsobiť metodológiu svojim potrebám

Plzeňský Prazdroj je príkladom, že pri reportingu nie je nutné ísť podľa štandardizovanej medzinárodnej metodológie – vytvorili si totiž vlastnú. „Na jednej strane vám metodológia pomôže určiť si indikátory, na druhej strane je ale v mnohom limitujúca. Ak ju prispôsobíte potrebám vašej firmy, bude sa vám report tvoriť omnoho slobodnejšie,” povedala Milica Danková, Sustainable Development Manager v Plzeňskom Prazdroji. Aktuálne pracujú po prvý raz na integrovanom reporte pre Slovensko aj Česko, v minulosti mali obe krajiny samostatné reporty.

Tomáš Pavlík, CSR špecialista Plzeňského Prazdroja pre Českú republiku, zdôraznil, že zodpovedná príprava reportu trvá niekoľko mesiacov. Je potrebné zosúladiť sa s viacerými oddeleniami vo firme, definovať si formát reportu aj vyhradiť si určitý čas na zber dát a ich validáciu. Ak má na to firma prostriedky, odporúča pri tvorbe reportu spolupracovať s externou komunikačnou agentúrou. „Report je určený primárne pre odbornú verejnosť, no pokiaľ je pútavo napísaný a má nejakú inovatívnu formu, napríklad podobu mobilnej aplikácie, môže sa stať vynikajúcim komunikačným nástrojom,” dodal.