Neboj sa pýtať si viac, experimentuj a dávaj si pozor, aby si sa v televízii pred živým vstupom nezavrel na záchode. Na našom poslednom Fail Faire v tomto roku sme sa poriadne bavili. Neúspechy boli o získavaní peňazí. Zostava rečníkov bola opäť taká, akú sme chceli. Prepojili sme medzi sebou neziskovky, biznis a startupy. Až z Popradu pricestovala Ľudmila Kolesárová z Dobrého anjela, Daniel Coulton-Shaw prepojil malú sirotu Olivera Twista s jeho Global Clinic Rating Projektom a Michal Maxian priniesol zaujímavé postrehy zo Startup Slovakia. Martin Bajaník žiaľ nemohol prísť, ale prepojil sa s nami aspoň virtuálne a zanechal nám tiež zaujímavý odkaz. 

Viete, čo nefunguje na najbohatších ľudí na Slovensku? 

Ľudmila Kolesárová je všestranný a veľmi nadaný človek. Nielen zaujímavo a trefne bloguje, ale má na starosti aj marketing a fundraising v Dobrom anjelovi, ktorý pomáha deťom a ľuďom s onkologickými ochoreniami. Po minutí peňazí od zakladateľa Andrea Kisku sa Dobrý anjel dostal do situácie, kedy museli začať rozmýšľať nad financovaním organizácie a ako zabezpečiť jej dlhodobé fungovanie. Ľudka hovorila o tom, ako “failovo” oslovovali bohatých ľudí na Slovensku. Vytvorili novú značku Klub ochrancov detí a rozposielali listy bohatým ľuďom. Vstup do klubu komunikovali ako charitatívnu investíciu s 3 % výnosom. Nikto však na ponuku nereagoval, až kým sa neozval jeden z najbohatších ľudí, o ktorom ani nevedeli a ktorý ani nebol oslovený. Len 3 % výnos nebol pre anjelských investorov dostatočný, aj keď išlo o Dobrého anjela. Aké bolo zistenie? Bohatí ľudia sa menej boja o svoje peniaze, ako sa boja, že svoje peniaze zle investujú . Druhým neúspechom Dobrého anjela bola spolupráca so sieťou potravín. Po anjelských drobných, ktoré rozbehli s kníhkupectvom Martinus, prišiel nápad zaokrúhľovať sumu nákupu pri pokladni. Po obchode rozmiestnili stojany na nálepky, ktoré mali odovzdať predavačke pri pokladni. Nálepky však zrazu skončili na konzerve od hrášku, niekto ich polepil na regále, študenti si ich z rozmaru lepili na tričká. Nálepky skončili takmer všade, ale nikto sa s nimi nepreukázal v pokladni. Oveľa viac sa im napokon osvedčil virtuálny priestor a spolupráca s internetovým kníhkupectvom Martinus.sk. Zistili, že zacielenie na internete dokáže povedať viac ako 7-tisíc metrov štvorcových jednej veľkej predajne.

Pane, prosím, môžem ešte dostať?

Daniel Coulton-Shaw je neobyčajný človek. Vyrastal v malej anglickej dedinke. Asi každý si vie predstaviť, že možností v takejto dedinke, nie je príliš vela. A tak si jedného dňa povedal, že bude putovať a že dôjde do Jeruzalemu. S malým batohom kráčal pešo a bez peňazí 3 roky. Do Jeruzalemu nedošiel, ale došiel na Slovensko. Založil si tu kapelu a stretol sa s jedným šikovným zubárom. Výsledkom ich spoločného stretnutia je dnešný projekt Global Clinic Rating, ktorý vytvoril s kamarátmi z Google v San Franciscu. Global Clinic Rating porovnáva kvalitu lekárskych kliník po celom svete a pomáha pacientom pri výbere vhodných zariadení na základe odbornosti, poskytovaných služieb a vybavenia. Aj projekt však musí z niečoho žiť. Daniel sa inšpiroval príbehom Olivera Twista, ktorý mal vždy odvahu a nebál sa pýtať si viac. Spomínal, ako na začiatku pýtal od investorov kapitál pre svoj projekt. Prezentoval ho, ale bol odmietnutý. Znie to paradoxne, ale pýtal si málo. Nie preto, že by bol skromný, ale preto, že jeho startup nebol dostatočne nadizajnovaný na rozvoj, ktorý by seed kapitálom podporili investori. Nebojte sa pýtať si viac, ale zároveň sa pozerajte na svoj startup v širšom kontexte.

Fail fast – Fail Better

Michal Maxian zo Start up Slovakia to dal bez servítky a priamo. Ešte dávnejšie sa pustil do budovania vzdelávania pre startupy a zároveň organizoval startup víkendy. Zistil, že človek nemá v takejto dvojitej pozícii čas, kapacitu a zároveň sa stáva pre donorov nedôveryhodný. Takže, ak chcete fundraisovať a získavať peniaze, tak sa sústreďte na jednu vec v danej chvíli. Sedieť na dvoch stoličkách sa neoplatí. A ak je to stále málo, určite si prečítajte knihu od Erica Riesa a jeho prístup lean startup. Lebo nie je nič lepšie, ako experimentovať. Skúšajte rýchlo a testujte, lebo radšej neúspech na začiatku a lacno, ako neskôr a draho.

A síce Martin Bajaník, ktorý je známy aj ako niekdajší spoluzakladateľ Café Shtoor a dnes Foxfordu, nemohol prísť, ale niečo dôležité odkázal. Za posledné 4 roky otvoril 8 kaviarní, ale tých, ktoré neotvoril a ktoré sa mu núkali, bolo oveľa viac. Začínal s konceptom SHTOOR home made café, v ktorom už dnes nefiguruje z viacerých dôvodov. Minulý rok presedlal na koncept Foxford. Obidve značky pochádzajú z jeho dielne a svedčia o tom, že keď sa podarí niečo dobré, o ďalšie príležitosti nie je núdza. Martin mal vraj šťastie, že projekt mohli financovať z ich vlastných zdrojov. No aj keď si poctivo pripravil biznis plán, realita bola oveľa dramatickejšia. Ešte ani neotvorili a už hľadali ďalšie peniaze. Prvé ponaučenie: Bude to stáť dvakrát toľko, koľko plánujete. Ak vôbec plánujete. Do trištvrte roka otvorili ďalšiu, o pár mesiacov ďalšiu. Pri tej tretej sa už museli obracať, aby ju vyfinancovali. Nasledoval súkromný kapitál. Ale po roku fungovania firmy budete mať určite auditované účtovníctvo a konsolidované uzávierky, aby ste ich mohli týmto ľuďom predložiť. Druhé ponaučenie: nikto vám nedá peniaze len preto, že sa mu páči váš projekt. Prišli aj veľké ponuky, ktoré musel odmietnuť. Aj také ako Eurovea, Central či Slovenská národná galéria. A to z jednoduchého dôvodu. Napriek tomu, že robia, čo ich baví (a snažia sa to robiť čo najlepšie), v konečnom dôsledku je to podnikanie. Čísla nepustia a preto je vždy potrebné zodpovedať si na jednu základnú otázku: Je to biznis alebo hobby? V prvom totiž peniaze zarábate a v druhom míňate.

Na tento rok už neúspechov stačí. V Nadácii Pontis pokračujeme s Fail Faire až v roku 2015. A možno budú aj zaujímavé prekvapenia.