Celý svet čaká na to, či sa zástupcovia jednotlivých krajín sveta na blížiacej sa decembrovej konferencii v Paríži dohodnú na novej klimatickej dohode, ktorá by mala zabezpečiť zastavenie rastu priemernej globálnej teploty na hranici 2 °C. V opačnom prípade sa nevyhneme ničivým dôsledkom zmeny klímy. Už dnes je však priemerná teplota na planéte o 0,8 °C vyššia než hodnoty pred rokom 1980 a naďalej sa zvyšuje.

„Do 21. konferencie OSN o klíme v Paríži (COP 21) ostáva už menej ako 80 dní a my stále čakáme na záväzky na zníženie emisií CO₂ zo strany 89 krajín sveta. Tie sú zodpovedné za tretinu globálnych emisií. Ak nevyužijeme toto momentum a neprijmeme žiadne opatrenia, priemerná celosvetová teplota môže do konca storočia stúpnuť až o 4 °C,“ uviedol francúzsky veľvyslanec na Slovensku Didier Lapinot na úvod slovensko-francúzskeho seminára Zoči-voči klimatickým hrozbám, ktorý prebehol vo štvrtok 24. septembra v Bratislave.

„K úspechu parížskych rokovaní môže viesť oddelenie záväzkov jednotlivých štátov od dohody ako takej, ktorá sa bude primárne venovať spôsobu zavádzania zmien, merania a kontroly objemov emisií CO₂. Dôvodom tohto oddelenia jednotlivých záväzkov od dohody je vytvoriť priestor na ich priebežné navyšovanie,“ povedal Brice Lalonde, osobitný radca pre OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a bývalý francúzsky minister životného prostredia. 

V súčasnosti panuje 95 % istota, že človekom spôsobená zmena má väčší podiel na všetkých zmenách klímy ako zmena klímy prirodzeného charakteru. Svoju zodpovednosť už začína preberať aj podnikateľský sektor a na meniace sa podmienky sa adaptujú aj slovenské mestá. O tom, ako môžu firmy znížiť svoju ekologickú stopu a pripraviť sa na meniace sa podmienky, sa dočítate v Odporúčaniach Business Leaders Forum.

Ako sa mení podnebie na Slovensku?  

Minulý rok bol  na Slovensku i na celom svete najteplejším rokom v histórii meraní. Podľa doterajších údajov je rok 2015 u nás porovnateľne teplý. Na južnom Slovensku bolo podľa informácií SHMÚ nameraných až 22 tropických dní, kedy denná teplota prekročila 35 °C. Podobný trend pocítili aj obyvatelia v tradične chladnejších oblastí, napríklad na Orave, kde meteorológovia zaznamenali 20 tropických dní. Teplejšie nám bolo aj v noci.

„Do roku 2050 môžeme na Slovensku očakávať častejšie suchá a intenzívnejšie vlny horúčav. Niektoré scenáre dokonca počítajú s oteplením slovenskej klímy až o 4 °C do roku 2100. To zákonite povedie k väčšej potrebe zavlažovať pôdu, na čo však nemožno využívať mineralizovanú podzemnú vodu, ktorá pôdu presoľuje. Na druhej strane nás budú ohrozovať náhle záplavy a častejšie zrážky v zimných mesiacoch. S pravidelnosťou počasia už nebudeme môcť počítať,“ vysvetlil Milan Lapin, vedúci oddelenia metrológie a klimatológie FMFI UK v Bratislave.    

Kúpime si o 20 rokov pravé  šampanské z francúzskeho Champagne?

Jean-Franςois Castell z AgroParis Tech upozornil na to, že francúzski vinári zápasia s rastúcimi teplotami, ktoré posúvajú vinobranie na začiatok septembra, kým tradične by sa malo hrozno zbierať až začiatkom októbra. Hroznu preto chýbajú želané vlastnosti a kvalita. V procese dozrievania sú totiž dôležité chladnejšie a dlhšie večery. Posúvajú sa aj hranice vinárskych oblastí. Doteraz sa pravém šampanské dalo vypestovať iba vo francúzskej oblasti Champagne. To už však o niekoľko rokov nemusí platiť.

Zmenené podmienky však môžu pestovateľom priniesť nové príležitosti. Nemci vyššiu cukornatosť hrozna vyvolanú suchším počasím využili vo svoj prospech a popri tradičnom bielom víne začali s produkciou červeného vína, ktoré nie je také náročné na kyslú zložku hrozna.