Keď sa v 19. storočí Nansen pripravoval na svoju legendárnu expedíciu Severným Pólom, čelil veľkej dileme. Ako zostrojiť loď, ktorá vydrží obrovský nápor mrazu a zároveň udrží posádku v teple? Odpoveďou bol pasívny štandard. Na konštrukciu použil výlučne prírodné materiály, ako filc, korok, drevo, zmes dechtu, smoly a pilín ako výplň, ktoré boli vytvarované do hrubej 38-centimetrovej vrstvy. O 100 rokov neskôr bol na základe podobného princípu postavený prvý pasívny dom v nemeckom meste Darmstadt-Kranichstein.

„Dnes poznáme približne 50 000 stavebných materiálov, z čoho je len 43 % testovaných na toxickosť”, konštatuje Bjørn Kierulf, špecialista na pasívne domy a priekopník v presadzovaní prírodných stavebných materiálov na Slovensku. Ako základ každého dobre postaveného pasívneho domu uvádza hrubú tepelnú izoláciu, dobre odizolované sklá a vetranie s rekuperáciou tepla.

Aké sú výhody slamy?

Slama je celulóza ako drevo a má výborné izolačné vlastnosti, ktoré umožňujú až 80% úsporu energie. Môže byť spracovaná svojpomocne, ale v stavebníctve sa častejšie používajú zlisované slamené panely. Vďaka tomu, že slama v nich je tak natlačená, aby neprepúšťali vzduch, sú veľmi pevné a dajú sa použiť aj priamo ako výplň nosnej konštrukcie. Ak sa zvonku ešte obložia drevovláknitou doskou, ročná spotreba tepla na vykurovanie nepresiahne 15 kWh/m² (čo je jednou z požiadaviek pasívneho domu podľa nemeckej nezávislej agentúry Passive House Institut).

Minimálny dopad na životné prostredie

Slama je rastlinným odpadovým materiálom, ktorý vzniká po žatve. Byliny počas rastu pohlcujú oxid uhličitý, čo je presným opakom iných priemyselných materiálov, ktorých výroba skleníkové plyny produkuje. Ako uvádza občianske združenie pre udržateľnú architektúru ArTUR, na prípravu (tzv. balíkovanie) a dopravu slamených panelov sa spotrebuje 50 až 100-násobne menej energie. Na konci životnosti vzniká minimálny stavebný odpad, keďže panely je možné jednoducho rozobrať a použiť na hnojenie alebo mulčovanie. Zo slamy sa tak stáva kvalitný prírodný a zdravý stavebný materiál, ktorý nielenže cirkuluje niekoľko rokov v obehu, ale prináša i extra príjem pre lokálnych farmárov.

Ako je to s trvácnosťou a odolnosťou?

Pri pomyslení na slamený dom možno niekomu príde na um známa rozprávka O troch prasiatkach, v ktorej nápor vlka nevydržal drevený ani slamený domček. Pravdou je, že pri dobrom zabudovaní má slamená stavba rovnakú trvácnosť ako akákoľvek iná. Najstarší slamený dom bol nájdený vo Francúzsku s viac ako 100-ročnou históriou v neporušenom stave.

Hoci voľná slama je veľmi horľavá, v balíkoch sa nachádza minimálne množstvo kyslíka, ktorý je základom pre vznik a rozšírenie ohňa. Skúšky požiarnej odolnosti z českého ústavu PAVUS dokonca ukázali, že slamená stena chránená hlinenou omietkou vydrží odolávať ohňu až dve hodiny.

Na Slovensku ešte len v plienkach

Domy zo slamy sa stavajú po celom svete, aj keď dôvody sa líšia – v Číne a Mexiku kvôli prijateľnej cene, v západných krajinách kvôli zdraviu a ekológii. Kým najviac slamených budov v Európe stojí vo Francúzsku (odhaduje sa 2 – 3 tisíc), u nás ich nie je ani 50. V anglickom meste Bradford pred troma rokmi vyrástol biznis park s rozlohou 2800 m2, ktorý sa považuje za doposiaľ najväčšiu stavbu postavenú zo slamených balíkov v Európe.

Za najväčšie bariéry na Slovensku Bjørn označuje slabú informovanosť verejnosti, nedostatok odborníkov a architektov na slamené stavby a nepostačujúcu legislatívu (stavebný zákon u nás zatiaľ nedefinuje slamu ani ako alternatívny stavebný materiál). Stavebná prax zo zahraničia a tlak Európskej komisie o dosiahnutie energetickej efektívnosti sú dobrým základom pre rozšírenie obľúbenosti tejto zdravej a životnému prostrediu prijateľnej alternatívy.

Autorkou je Miriama Kováčová, stážistka v tíme zodpovedného podnikania Nadácie Pontis