Pracujúce mamy: Firmám chýba pohľad na ženy ako na profesionálky
Kým jedna po návrate zo zahraničia narazila na tvrdú slovenskú realitu a mala problém nájsť si počas materskej dovolenky i po nej flexibilnú prácu, druhá, z prostredia slovenského startupu, získala úplne opačnú skúsenosť. Terézia Miháliková a Patrícia Hirschnerová sa rozhodli pomáhať ženám s návratom do práce po materskej dovolenke – založili iniciatívu Pracujúce mamy, v rámci ktorej hľadajú obojstranne výhodné riešenia pre ženy a ich zamestnávateľov.
V rozhovore sa dočítate:
- prečo je výhodné zamestnať ženu popri materskej dovolenke,
- ako materská dovolenka obohatí pracovný život ženy,
- či by mali na sebe ženy pracovať aj počas kariérnej pauzy,
- čo sa môže Slovensko v tejto oblasti učiť od zahraničia.
S akými najčastejšími problémami sa pracujúce mamy na Slovensku stretávajú?
P: Ženy sú často vnímané z dvoch pohľadov – buď je mama alebo zamestnaná a to medzi tým akoby neexistovalo. Málokto sa pozrie na ženu s malými deťmi ako na odborníčku, mnohí vidia len to, že je mama. Problémom je, že pracovné podmienky v mnohých firmách nie sú nastavené tak, aby sa tieto ženy vedeli profesijne realizovať a nemuseli robiť kompromisy vo svojich rodinných prioritách.
T: V pracovných úväzkoch je tiež veľmi málo flexibility. Mnohí pod týmto pojmom chápu len skrátený úväzok alebo home office – niekedy však stačí žene poskytnúť flexibilitu v tom, že nemusí začínať o deviatej a končiť o piatej. Malo by byť úplne v poriadku, že odíde z práce skôr, aby vyzdvihla deti v škôlke či v škole, a ak potrebuje, zvyšok práce si dorobí neskôr.
Založili ste iniciatívu Pracujúce mamy, ktorá pomáha firmám nastaviť optimálne pracovné podmienky pre zamestnancov s malými deťmi, a zároveň pomáha aj ženám, ktoré sa po kariérnej pauze vracajú do práce. Prečo ste sa rozhodli pre takýto krok?
T: Počas materskej som žila niekoľko rokov v zahraničí, kde fungoval prístup „keď sa chce, tak sa dá”. Vôbec som nepočítala s tým, že na Slovensku bude problém nájsť si flexibilnú prácu. Začala som sa o to zaujímať – prečo je to vôbec problém? Prečo to niekde môže byť úplne bežné a u nás nie?
P: Môj prípad bol zasa opačný. Mala som veľmi dobrú prácu, ktorá ma nesmierne bavila. Vedela som, že keď jedného dňa poviem, že som tehotná a pôjdem na materskú, nebude s tým žiaden problém. Firma totiž fungovala na princípe, že vždy hľadá cestu, ktorá zaručí spokojnosť obom stranám. Bola som v šoku, že to takto nefunguje v každej firme.
Pre ženy popri materskej dovolenke alebo po nej môže byť návrat do zamestnania veľmi ťažký – mnohé sa zo strany zamestnávateľov stretávajú s predsudkami. Aké sú tie najčastejšie, ktorým musia čeliť?
P: Na ženy, ktoré sa po materskej dovolenke vracajú do práce, sa zamestnávatelia často pozerajú cez krátkodobý horizont. Myslia na to, že to s nimi bude komplikované – budú často čerpať OČR alebo kvôli rodinnej situácii nedodajú veci na čas. Chápem, že je náročné pozerať na veci z dlhodobého hľadiska, ale všetky čísla nám ukazujú, že je to dobrá stratégia. V momente, keď sa na kandidátku o pozíciu začnem pozerať ako na profesionálku, ktorá dokáže obohatiť pracovný tím, budem sa ako zamestnávateľ radšej snažiť zistiť, ako jej pomôcť a vyjsť v ústrety, ako sa pozerať na to, koľko absencií v práci bude mať.
T: Častým predsudkom je tiež strach zo zníženej výkonnosti. Zamestnávatelia sa boja, že práca nebude pre ženu taká dôležitá ako doteraz – a pritom je to, paradoxne, naopak. Ak žena dostane príležitosť a má vytvorené podmienky, aby nemusela robiť kompromis medzi rodinným a pracovným životom, veľmi rada investuje čas, schopnosti a expertízu do tejto roly.
Terézia a Patrícia založili iniciatívu Pracujúce mamy, v rámci ktorej hľadajú obojstranne výhodné riešenia pre ženy a ich zamestnávateľov.
A teda naopak, prečo je pre firmy výhodné zamestnávať pracujúce mamy?
P: Pracujúce mamy sú často prehliadaný zdroj kvalifikovanej pracovnej sily. Pri niektorých pozíciách je dnes veľmi ťažké nájsť kvalifikovaného človeka na plný úväzok. Aj napriek tomu len málo HR manažérom napadne, že môžu mať zo svojho tímu práve niekoho na materskej, kto by sa do procesu vedel veľmi rýchlo zapojiť, aspoň na čiastočný úväzok. Navyše, skúsenosti mnohých firiem ukazujú, že rôznorodé tímy sú výkonnejšie. Žena po materskej dovolenke vie priniesť do tímu niečo veľmi špecifické, čo môže kolektív posunúť oveľa ďalej.
T: Vyzdvihla by som aj lojalitu. Keď bude mať pracujúca mama prácu, v ktorej sa môže sebarealizovať a zároveň jej bude umožnené, aby mohla napĺňať aj svoje rodinné potreby, tak si to bude veľmi vážiť a bude sa snažiť robiť svoju prácu čo najlepšie.
Neplánujete v budúcnosti otvárať aj tému pracujúcich otcov? Ak by totiž firmy prejavili podporu aj pracujúcim otcom, ktorí by tak nemuseli robiť kompromis medzi prácou a rodinou, pomohlo by to v konečnom dôsledku aj ženám, pretože by si starostlivosť o deti mohli deliť.
T: Tie témy sú sčasti poprepájané. Primárne sme sa začali venovať téme pracujúcich mám, pretože v našom slovenskom prostredí sú to práve ženy, ktoré sú často znevýhodňované na trhu práce v súvislosti s materstvom. V tomto kontexte sme zamerali naše aktivity hlavne na ženy-mamy. V niečom sa však naše aktivity dotýkajú aj mužov-otcov. Ak bude viac pro-rodinných opatrení vo firmách, viac flexibility v pracovných úväzkoch, budú to môcť využívať aj otcovia a v konečnom dôsledku to bude mať dopad aj na ženy, a tým aj na rodiny.
Prieskumy hovoria, že 86 % pracujúcich matiek zmení zamestnávateľa, ak má ponuku od niekoho, kto viac rešpektuje ich rodinné potreby. Čo teda tieto ženy očakávajú od zamestnávateľa?
P: Je to omnoho jednoduchšie, ako si mnohé firmy myslia. Mať pocit, že sa mám kam vrátiť a že byť mamou je v pohode, je často omnoho viac ako všetky vianočné večierky a darčeky pre deti na Mikuláša. Nie je to otázka peňazí, ale prístupu.
T: Je to najmä o komunikácii a vyjasnení si očakávaní, ktoré má jedna aj druhá strana. Samozrejme, časom sa tie očakávania a požiadavky môžu meniť, preto sú otvorená komunikácia a rešpekt veľmi dôležité.
Majú ženy, ktoré sú matkami, iný prístup k práci, napríklad v porovnaní s bezdetnými ženami?
T: Nerada by som to generalizovala, ale ide o veci, ktoré sa nedajú naučiť z kníh. Sú to zručnosti, ktoré ženy získajú skúsenosťou práve počas materskej dovolenky – môžeme to nazvať senioritou v rozhodovaní. Zo všetkých vecí, ktoré sa počas dňa nedajú stihnúť, si vie žena intuitívne vybrať, čo z toho je najurgentnejšie a čo možno odložiť na neskôr. Netýka sa to len domácich prác alebo starostlivosti o deti, ale aj pracovných procesov. Na mnohé veci sa tiež pracujúce mamy vedia pozrieť s nadhľadom a väčším pokojom, nerozhodujú sa podľa emócií.
P: Doplnila by som ešte efektivitu. Mama si veľmi váži svoj čas, a tak sa prácu snaží vykonávať mimoriadne efektívne. Ak to poviem úplne narovinu – väčšina mám nemá čas posedávať v kuchynke pri kávičke, potrebujú, aby bola práca hotová, pretože popoludní už majú iné, rodinné priority.
Žena po materskej dovolenke vie priniesť do tímu niečo veľmi špecifické, čo môže kolektív posunúť oveľa ďalej.
Je dôležité, aby sa ženy už počas materskej dovolenky postupne pripravovali na návrat do práce?
T: Určite áno. Aj prostredníctvom našej iniciatívy sa snažíme ženy povzbudiť, aby nebrali materskú ako niečo, čo im stoplo kariéru, ale ako príležitosť na sebarealizáciu a zamyslenie sa nad svojím ďalším smerovaním. Popri materskej dovolenke sa žena môže venovať napríklad dobrovoľníctvu a pri návrate do práce odprezentovať zamestnávateľovi, čo všetko sa počas toho obdobia naučila. Ihneď sa to prejaví aj na sebavedomí ženy – zrazu ide o komunikáciu dvoch rovnocenných partnerov, nie zamestnávateľa a mamy.
P: Online doba navyše ponúka ženám na materskej toľko možností, že je niekedy ťažké sa v tom aj zorientovať. Popri varení napríklad môže počúvať podcast na tému, ktorá ju zaujíma – keď neskôr príde na pracovný pohovor, môže jej to výrazne pomôcť pri sebaprezentácii. Zamestnávateľ tak vidí, že žena na sebe pracuje, je v obraze, vzdeláva sa. Nie sú to žiadne hodiny práce, ale skôr vedomé rozhodnutie.
Čo sa Slovensko môže v tejto oblasti učiť od iných krajín/zahraničia?
T: V poslednom období je veľmi populárny tzv. returnship – seniorská stáž pre ženy, ktoré boli niekoľko rokov na materskej dovolenke a ktoré mali pred kariérnou pauzou aspoň 3-ročnú prax vo svojom odbore. Ide o platenú stáž, v rámci ktorej žena dostáva mentoring, ale zároveň už nie je juniorka, a tak od začiatku predstavuje pre firmu hodnotu. Počas 3 až 6 mesiacov sa zaúča do pracovnej pozície a môže si tak oprášiť všetko to, čo kedysi vedela.
Ďalším skvelým nástrom je tzv. job sharing, keď firma môže na jedno pracovné miesto zamestnať dvoch ľudí. Zamestnávateľ do tohto vzťahu nijako nevstupuje, nemusí ich nejako koordinovať, všetko závisí na dohode týchto dvoch ľudí. Sú plne zastupiteľní, preto odpadá riešenie náhrady alebo zastupovania. Hoci jobsharing na Slovensku umožňuje Zákonník práce už od roku 2011, v slovenských firmách ide skôr o raritu.
P: Otázka ale tiež znie, čo všetko úspešne funguje v zahraničí a je zároveň uplatniteľné na Slovensku, vzhľadom na našu legislatívu. V zahraničí sú firmy bežne vybavené kútikmi na dojčenie pre svoje zamestnankyne. Na Slovensku však legislatíva umožňuje byť s dieťaťom doma 3 roky, preto to ženy nevyžadujú.
Keď sme už pri trvaní materskej a následne rodičovskej dovolenky, sú podľa vás 3 roky dobrým riešením? Alebo by sme si mali brať príklad zo zahraničia, kde je bežné, že sa ženy po 3-6 mesiacoch vracajú späť do práce?
P: Ak sa pozrieme do minulosti, generácia našich rodičov mala maximálne 6-mesačnú materskú dovolenku. Štedrá legislatíva, ktorú máme dnes, je dvojsečná zbraň. Na jednej strane vytvára luxus, ktorý môže žena využiť, na druhej strane vytvára očakávania, že žena zostane počas celých 3 rokov doma a okolie často nerozumie tomu, prečo sa chce vrátiť späť do práce. Dôležité však je, že nech sa už žena rozhodne akokoľvek, firma má veľa možností na to, aby dala žene príležitosť uplatniť svoju expertízu – či už po 6 mesiacoch alebo 3 rokoch.
