Čo majú spoločné sociálne siete a móda? 482 príspevkov. Presne toľko zdieľaní na Instagrame si doteraz zaslúžil švédsky projekt ShareWear. Najprestížnejší švédski módni návrhári sa spojili a nafotili svoje najlepšie kúsky, ktoré nechali zdieľať na Instagrame. Prvý, kto na príspevok zareagoval s hashtagom #ShareWear, dostal možnosť nosiť konkrétne oblečenie úplne zadarmo. Po týždni dočasný majiteľ štýlovej mikiny či trendových minišiat posunul tento kúsok ďalšiemu neznámemu, ktorý rovnakým spôsobom reagoval na jeho fotku.

Cieľom iniciatívy Visit Sweden, švédskej agentúry pre rozvoj turizmu a ambasádora projektu, je inšpirovať k udržateľnejšiemu spôsobu zaobchádzania s oblečením. „Ročne sa do smetí vyhadzujú milióny ton oblečenia, ktoré by pritom mohli byť recyklované, darované alebo inak využité. ShareWear im dáva šancu na nový život”, vysvetľuje Sofia Kinberg, marketingová riaditeľka vo Visit Sweden.

Na každej nitke záleží

Textilný priemysel je štvrtým najväčším znečisťovateľom životného prostredia (po potravinárskom priemysle, stavebníctve a doprave). Ročná spotreba textilu v EÚ dosahuje 9,5 mil. ton, z čoho ⅔ prislúchajú oblečeniu a zvyšok doplnkom v domácnosti. Na jedného obyvateľa to predstavuje viac ako 13 kg oblečenia ročne, uvádza štúdia životného cyklu textílií vypracovaná Európskou komisiou. Ak si myslíte, že ekologická zodpovednosť je predovšetkým na strane výrobcov, tak sa mýlite. Táto štúdia totiž odhaľuje, že takmer polovica dopadu na životné prostredie je v rukách spotrebiteľov, a to akým spôsobom so svojím oblečením zaobchádzajú. USAgain odhaduje, že keby každý obyvateľ USA vrátil do obehu aspoň jedno tričko, mohlo by sa ušetriť až 740 mld. litrov vody a 500 tis. ton vypustených skleníkových plynov do ovzdušia. To predstavuje približne mesačnú spotrebu vody na prípravu jedál a hygienu v Afrike a emisie osobných automobilov za mesiac v USA.

Byť online sa oplatí

Ekonomika zdieľania (tzv. “sharing” alebo “collaborative” economy) dnes nie je cudzia miliónom ľudí, ktorí participujú na zdieľaní svojich apartmánov, automobilov, garáží, bicyklov, náradia, vedomostí a schopností. Robin Chase, spoluzakladateľka ZipCar a autorka knihy Peers, Inc., tvrdí, že prebytočná kapacita je všade, záleží len na tom, ako ju využijeme. Problémom textilného priemyslu a tzv. “fast fashion” sú najmä nízke ceny oblečenia, ako aj predsudky ľudí o kvalite. Tento fakt pravdepodobne stojí za iba 8%-tným opätovným využitím textilného odpadu v EÚ. Dobrou správou je, že niektoré firmy už prišli s receptom na to, ako urobiť zdieľanie atraktívnejšie pre zákazníkov a dokonca ziskové.

Poshmark ponúka spôsob, ako sa elegantne zbaviť vecí, ktoré už v šatníku zapadli prachom. Tajomstvo svojho úspechu vidia zakladatelia najmä v jednoduchosti (pridanie položky trvá iba jednu minútu) a sociálnej angažovanosti užívateľov. Sociálne nakupovanie funguje podobne ako facebook, predávajúci aj kupujúci zdieľajú a lajkujú položky, ktoré vidia na svojich profiloch, čím si budujú vlastné virtuálne komunity. Poshmark sa za malý poplatok stará o celú transakciu, vrátane reklamácií a vrátenia tovarov. S 12 miliónmi predajnými kúskami sa táto online aplikácia stala najväčším virtuálnym trhom s obnoseným šatstvom.

Ďalšia sociálna platforma s názvom Share Closet zasa motivuje ľudí zdieľať svoje oblečenie, topánky a doplnky v kruhu kamarátov. Každý užívateľ si určuje vlastné podmienky, za akých bude zdieľať svoj šatník, pričom Share Closet sa stará o to, aby boli veci vrátené načas a v poriadku.

Zdieľanie je v neposlednom rade o zábave, skúšaní nových vecí a budovaní komunity uvedomelých, spoločensky zodpovedných spotrebiteľov.

Autorkou článku je Miriama Kováčová, stážistka v tíme zodpovedného podnikania v Nadácii Pontis