Piero Pelizzaro je expert na adaptačné politiky a odolnosť firiem voči klimatickej zmene. Je partnerom britskej konzultačnej agentúry Acclimatise a zakladateľom agentúry Climalia. Na CEE CSR Summit-e zdôrazní, že klíma sa mení a firmy by mali byť už vopred pripravené. Ako sám hovorí: „Prevencia je vždy lacnejšie riešenie.“

Akým najväčším hrozbám spôsobeným klimatickou zmenou bude čeliť Európa v nadchádzajúcich rokoch?

Rozsiahle dôsledky klimatickej zmeny sledujeme v Európe už dnes. Patrí medzi ne ústup ľadovcov, predlžovanie vegetačných období, zmeny v rozšírení živočíšnych i rastlinných druhov a negatívny vplyv horúčav na zdravie.

Predpokladá sa, že dôsledky klimatickej zmeny v budúcnosti negatívne zasiahnu takmer všetky regióny Európy. Problémom môžu čeliť viaceré odvetvia hospodárstva, ako napríklad poľnohospodárstvo a energetika. V južnej Európe by mohli vysoké teploty a suchá znížiť dostupnosť vody, zmenšiť hydroenergetický potenciál, ohroziť cestovný ruch v letnej sezóne a znížiť poľnohospodárske výnosy. V strednej a východnej Európe sa predpokladá nižší výskyt zrážok v letných mesiacoch, čo sa prejaví nedostatkom vody. Predpokladá sa tiež zníženie produktivity lesnej výroby a nárast požiarov rašelinísk. V severnej Európe budú mať klimatické zmeny podľa predpokladov spočiatku zmiešané účinky. Niektoré budú aj pozitívne, ako napríklad zníženie spotreby energie na kúrenie, vyššie poľnohospodárske výnosy a výraznejšia lesná produkcia. S pribúdajúcou klimatickou zmenou však negatívne dôsledky pravdepodobne prevážia nad pozitívnymi. Môžu viesť k častejším zimným záplavám, ohrozeniu ekosystémov a rastúcej nestabilite pôdy.

Ako na tom budú európske mestá?

Ak počas silných dažďov voda nebude môcť rýchlo odtekať do zeme, mestám hrozia záplavy. Kanalizačné systémy v súčasnosti nedokážu odviesť veľké objemy vody.

Z tohto dôvodu sa najnovšie štúdie zameriavajú na to, aké priemerné percento plochy jednotlivých miest tvoria nepriepustné povrchy, teda budovy, betón alebo asfalt, kde dochádza k tzv. „zapečateniu“ pôdy. Paríž, Solún, Bukurešť a Barcelona, to je len niekoľko miest, v ktorých sú zapečatené viac než tri štvrtiny ich plochy. Sú vystavené riziku, že voda počas prudkých dažďov nebude môcť rýchlo odtekať do pôdy.

Je však dôležité si uvedomiť, že zapečatenie pôdy je len jedným z faktorov, ktoré prispievajú k zvýšeniu rizika záplav v mestách. V roku 2011 spôsobili extrémne intenzívne dažde v Kodani rozsiahle záplavy a škody, keďže kanalizácia nemohla odviesť také veľké množstvo vody. Len poistné škody sa odhadovali na 650 – 700 miliónov eur. V Kodani je však zapečatených len 60 % plochy, čo je menej než v mnohých iných mestách. Najnovšie výskumy ukazujú, že väčšina európskych miest nie je pripravená čeliť hrozbám vyplývajúcim z klimatickej zmeny, ktoré, ako sa zdá, každým dňom narastajú.

Ako uvádza správa “Underfunded, Underprepared, Underwater? Cities at Risk (Ohrozené mestá: podfinancované, nepripravené, zaplavené?)“, v adaptácii mestskej krajiny na klimatickú zmenu a v plánovaní zvyšovania odolnosti miest existujú štrukturálne medzery, ktoré ešte zhoršujú nedostatok informácií a financií, ako aj zle nastavený systém stimulov.

Zvyšuje sa medzi firmami povedomie o klimatických zmenách a uvedomujú si, že musia zmeniť svoje postoje k životnému prostrediu? Čo ich motivuje?

Predstavte si, že sa píše rok 2027. Čína spotrebúva 15 % ročnej svetovej spotreby energie, Kalifornia zaviedla trvalú kontrolu spotreby vody, humanitárne agentúry varujú, že omeškané obdobie dažďov môže mať za následok šírenie hladomoru v južnej Afrike, a medzi dovolenkármi v Grécku a Turecku bol hlásený výskyt malárie.

Nedá sa presne predvídať, čo nás v budúcnosti čaká, ale pri tom, čo dnes klimatológovia vedia, nie je tento scenár absolútne vylúčený. Ak sa stane skutočnosťou, výrazne to ovplyvní naše chápanie podnikania. Preto sa na politickej a hospodárskej úrovni čoraz viac presadzujú sily, ktoré radikálne menia svet, v ktorom žijeme a pracujeme.

Dôsledky klimatickej zmeny sa budú dať čoraz ťažšie prehliadať. Budú priamo ovplyvňovať firmy, napr. ich infraštruktúru a investície. Rozšíri a prehĺbi sa aj legislatíva v tejto oblasti, pretože voliči si čoraz viac tento problém uvedomujú a vlády reagujú na následky meniaceho sa počasia a vynakladajú prostriedky na adaptačné opatrenia. Zárodky regulačného rámca už existujú. Najznámejšou iniciatívou je Kjótsky protokol, ktorým sa krajiny, ktoré ho ratifikovali, zaviazali trvale znižovať emisie oxidu uhličitého.

K politickému pokroku však dochádza aj v mnohých iných oblastiach. Je zjavné, že vďaka potrebe reagovať na riziká vyplývajúce z regulácie, reputácie a zmien v klimatických modeloch sa problémom klimatickej zmeny bude zaoberať čoraz viac firiem. Je však krátkozraké myslieť si, že defenzívne opatrenia budú v ďalších dvadsiatich rokoch hlavnou hnacou silou zmeny. Riziko prináša aj príležitosti. S vývojom cien uhlíka a zvyšovaním povedomia spotrebiteľov sa otvárajú nové trhy.

Prečo by sa mali firmy prispôsobiť klimatickej zmene?

Čoraz viac firiem si uvedomuje potrebu konkrétnych krokov na „zmiernenie“ klimatickej zmeny a energetickou efektívnosťou, využívaním obnoviteľných zdrojov energie a ekologickejších vozidiel znižujú emisie skleníkových plynov.

Uvedomujú si aj to, že sa budú musieť prispôsobiť premenlivým podmienkam a pomôcť ohrozeným spoločenstvám s budovaním väčšej odolnosti. Prispôsobením myslím uvedomenie si a prípravu na riziká, ako sú nedostatok vody, pobrežné záplavy, otázky verejného zdravia, prerušenie dodávok. Riaditelia firiem musia mať na pamäti päť kľúčových vecí:

Musia sa zaoberať dôsledkami klimatickej zmeny v globálnom meradle: Nadnárodné firmy môžu na rozličných miestach čeliť veľmi odlišným dôsledkom klimatickej zmeny (napr. zvyšovaniu hladiny mora, rastúcim teplotám, suchu alebo záplavám). Firemné stratégie preto musia zohľadňovať lokálne hľadiská a musia na nich pracovať oddelenia z rôznych lokalít, kde firma pôsobí.

Musia nájsť a vytvárať lepšie nástroje pre rozhodovanie: Firmy budú potrebovať informácie, aby vedeli rátať s potenciálnymi klimatickými rizikami v budúcich investíciách a stratégiách. Odborníci odporúčajú nástroje WRI typu globálnych máp povodňových rizík a analýzu SWOT pre udržateľnosť ako príklady informačných zdrojov, ktorými by sa mali riadiť rozhodnutia firmy.

Musia identifikovať príčiny zraniteľnosti: Meniace sa podnebie je len jedna z premenných, ktoré prispievajú k zraniteľnosti firiem a spoločenstiev. K ďalším premenným patria napríklad rast obyvateľstva a masová spotreba, na ktoré by sme sa mali zamerať pri hľadaní riešenia pre zvýšenie odolnosti spoločenstiev.

Musia na riziká a príležitosti pozerať zo širšej perspektívy tým, že zapoja zainteresované osoby: Obmedzený pohľad na dôsledky klimatickej zmeny môže nechtiac zvýšiť ohrozenie firmy (alebo jej zákazníkov a okolitých spoločenstiev) klimatickou zmenou. Sústredením sa len na zariadenia firmy na pobreží napríklad ignorujeme riziká súvisiace s dodávateľským reťazcom. Podobne sa môže zdať, že firmy sa netýkajú ani potenciálne účinky klimatickej zmeny na zdravie obyvateľstva, napríklad zvýšené riziko chorôb šírených vodou, môžu však negatívne ovplyvniť zamestnancov alebo spoločenstvá na budúcich trhoch. Proaktívnym zapojením zainteresovaných strán môžeme takéto riziká identifikovať, čo môže pre niektoré firmy predstavovať príležitosť ponúknuť aj riešenia.

Musia vytvárať nové partnerstvá: Efektívne stratégie prispôsobenia sa klimatickej zmene môžu byť v niektorých prípadoch zdrojom konkurenčnej výhody (napr. ak vedú k vývoju nového výrobku alebo služby). Inokedy môžu byť adaptačné opatrenia predkonkurenčné, čo znamená, že dokonca aj zarytí rivali (ako povedzme Coca-Cola a Pepsi) by mohli spolupracovať na vytvorení lepších informačných nástrojov alebo sa podeliť o techniky efektívneho hospodárenia s vodou.

Vaša agentúra radí firmám v otázkach klimatickej zmeny a rizík z nich vyplývajúcich a učí ich prispôsobiť sa zmenám, ktoré sa ešte len udejú. Čo im najčastejšie radíte?

Firmy by pri plánovaní stratégií prispôsobovania sa zmene klímy mali zvážiť štyri kroky:

1. Mali by vytvárať hodnotu tým, že budú reagovať na nové potreby zákazníkov. Všetky firmy musia vyhodnotiť, aký vplyv môže mať meniaca sa a nestála klíma na zákazníkov, a rozmýšľať, ako lepšie slúžiť súčasným i novým trhom. Zásobovanie vodou, hospodárenie s energiou, lepší výskum a technológie pre poľnohospodárstvo, riešenia pre budovy, to sú len niektoré oblasti, v ktorých firmy môžu ponúknuť nové výrobky a služby a reagovať tak na rastúce potreby.

2. Mali by chrániť hodnotu tým, že zabezpečia aktíva, prevádzky a dodávky. Väčšine firiem dobre poslúžia aj opatrenia na zmiernenie prevádzkových rizík. Firmy, ktoré majú prevádzky alebo závisia od dodávateľov na pobreží, v záplavových oblastiach a v púšťach, zistia, že extrémnejšie a častejšie výkyvy počasia môžu ohroziť infraštruktúru a dodávky. Tieto riziká môžu pomôcť vyriešiť niektoré udržateľné prístupy, napr. miestne obstarávanie, zelené budovy a dialóg so spoločenstvami.

3. Mali by posilniť dlhodobé geografické stratégie. Okrem súčasných výkyvov počasia majú klimatické zmeny za následok dlhodobé zmeny fyzickej geografie. Firmy pôsobiace v oblasti baníctva, dopravy, cestovného ruchu, prieskumu a stavebníctva by sa mali pripraviť na úplne iné fyzické krajiny a s tým spojené podnikateľské modely. Pre tých pôsobiacich v poľnohospodárstve, cestovnom ruchu a zdravotníctve budú mať zmeny teplôt za následok migráciu obyvateľstva, rastlín, živočíchov a ekosystémov, čím sa zmenia aj podmienky pre efektívne fungovanie. Prispôsobenie sa chvíľu potrvá, preto je treba niečo urobiť už dnes.

4. Mali by investovať do ohrozených spoločenstiev. Všetky spomenuté problémy budú mať vplyv v prvom rade na chudobných a znevýhodnených, ktorí budú ohrození nedostatkom vody, vysokými cenami potravín a stratou poistného krytia. Firmy by sa mali snažiť týmto ohrozeným obyvateľom pomôcť tým, že im ponúknu infraštruktúru, výrobky a služby, ktoré zlepšia ich odolnosť. Mali by sa zamyslieť aj nad tým, či ich prevádzky nezhoršujú problémy, ktorým sú títo ľudia už vystavení vďaka meniacim sa klimatickým modelom. Ak je pre vašu firmu koncept prispôsobenia sa klimatickej zmene nový, mali by ste v prvom rade zostaviť tím ľudí, ktorým zveríte strategické a vedúce úlohy, a identifikovať najdôležitejšie problémy. Zvážte pri tom citlivé miesta na trhoch, na ktorých pôsobíte, ale aj vo svojich prevádzkach a plánoch, a zhodnoťte, ako môže nestabilné počasie ovplyvniť vašu firmu.