Od zodpovedných firiem ľudia očakávajú najmä zdravé a bezpečné podmienky pri práci, ukázal prieskum

Vnímanie zodpovedného podnikania sa mení

Prieskum o tom, s čím si slovenská verejnosť spája pojem spoločenskej zodpovednosti, resp. zodpovedného podnikania, realizuje agentúra FOCUS pre združenie Business Leaders Forum každé dva roky už od roku 2004.

„Tak ako sa vyvíjala téma zodpovedného podnikania, vyvíjal sa a menil aj samotný prieskum. Nemôžeme síce výsledky z roku 2004 porovnať s tými v roku 2023 jedna k jednej, avšak vieme upozorniť na zaujímavé trendy,“ hovorí Ivana Vagaská, výkonná riaditeľka Business Leaders Forum.

V roku 2004 len 41 % opýtaných súhlasilo s tým, že firmy by sa okrem ekonomických aktivít mali snažiť vytvárať aj vyššie etické štandardy, prispievať k zlepšeniu životného prostredia a podporovať rozvoj spoločnosti. Naproti tomu, v roku 2023 je väčšina opýtaných (89 %) názoru, že „firmy by mali popri tvorbe zisku realizovať aj aktivity nad rámec zákona – teda chrániť životné prostredie, starať sa o zamestnancov, podporovať okolitú komunitu a transparentne a otvorene komunikovať o svojich aktivitách“.

„V roku 2004 bola téma spoločenskej zodpovednosti na Slovensku novinkou. Pýtali sme sa preto slovenskej verejnosti, či tento pojem vôbec pozná a až 51 % ľudí vtedy odpovedalo, že o ňom nič nepočuli ani nečítali,“ približuje Martin Slosiarik, riaditeľ výskumnej agentúry FOCUS, a dodáva: „Ak sa prenesieme do roku 2023, tak žiadnu predstavu o tom, čo znamená „zodpovedné podnikanie firiem“ nemá už len 23 % respondentov.“

Rastie význam zdravia a bezpečnosti pri práci

Trendom posledných rokov je nárast významu zdravých a bezpečných pracovných podmienok. Pri výbere zo zoznamu aktivít zodpovedných firiem respondenti a respondentky uvádzali ako najdôležitejšiu práve túto kategóriu (70 %), pričom jej dôležitosť vzrástla nielen oproti „pandemickému“ roku 2021 (62 %), ale v porovnaní s rokom 2019 ide o celkový nárast až o 20 percentuálnych bodov.

Na ďalšom mieste sa umiestnila poctivosť pri podnikaní (49 %), jasná, poctivá a otvorená komunikácia firmy voči zákazníkom (46 %)  a vyváženosť osobného a pracovného času zamestnancov (43 %), ktorá tento rok predbehla tému ochrany životného prostredia (40 % – pokles oproti roku 2021 o 6 p.b.).

Ochrana životného prostredia zaznamenala pokles aj pri otázke, v akých celospoločenských témach by sa mali firmy prioritne angažovať. Dôležitosť tejto témy klesla v očiach slovenskej verejnosti o 9 p.b., z 54 % v roku 2021 na aktuálnych 45 %. Taktiež klesla dôležitosť boja proti korupcii (o 8 p.b., zo 42 % v roku 2021 na aktuálnych 34 %). Naproti tomu došlo k zvýrazneniu dôležitosti podpory sociálne či zdravotne znevýhodnených skupín obyvateľstva a snahy o ich začlenenie (nárast o 6 p.b., z 42 % v roku 2021 na aktuálnych 48 %).

„Zdôraznenie témy zdravia na pracovisku a témy starostlivosti o sociálne či zdravotne znevýhodnených ľudí je dôsledkom pandemických rokov, ale aj aktuálnej inflácie, ktorá sa výrazne dotýka životov ľudí. Obyvateľky a obyvatelia Slovenska majú preto logicky práve v týchto témach vyššie očakávania aj od firiem,” približuje I. Vagaská z Business Leaders Forum.

So zodpovedným podnikaním si spájame predovšetkým obchodné reťazce a operátorov

Najčastejšie spontánne uvádzanými firmami podnikajúcimi zodpovedne sú Lidl, Kaufland, Orange, Slovak Telekom a Tesco. Ide o firmy, ktoré v kontakte so zákazníkmi dlhodobo komunikujú svoje filantropické aktivity, ako aj iné stránky svojho zodpovedného podnikania. Snažia sa tiež zákazníkov v týchto témach vzdelávať a zvyšovať tak ich individuálnu zodpovednosť.

„Z dlhodobého hľadiska v prieskumoch postupne klesá podiel respondentov, ktorí nevedia uviesť príklad zodpovedne podnikajúcej firmy pôsobiacej na Slovensku,“ upozorňuje M. Slosiarik na ďalší z trendov. Žiadnu konkrétnu firmu podnikajúcu zodpovedne nevedelo spontánne v tomto roku uviesť iba 36 % respondentov, kým pred desiatimi rokmi, v roku 2013, to bolo až 71 % opýtaných.

Ochota priplatiť si za zodpovedný výrobok môže byť len deklaratórna

Takmer polovica opýtaných (49 %) by bola ochotná priplatiť si za výrobok (službu), ktorý je o niečo drahší ako bežný výrobok, ale bol vyrobený s ohľadom na životné prostredie, alebo ho vyrobili ľudia so zdravotným či iným znevýhodnením. 63 % z nich by zaplatilo naviac do 10 % ceny, ďalšia tretina najviac do 20 % ceny bežného výrobku (služby).

I keď v porovnaní s posledným prieskumom (september 2021) bol zaznamenaný mierny pokles celkového podielu opýtaných, ktorí by boli ochotní si priplatiť za výrobok/službu zodpovedne podnikajúcej firmy, ochotu priplatiť si deklarovali respondenti v približne rovnakej miere už v roku 2004. „Môže teda ísť skôr o hypotetické deklarovanie záujmu vyvolané spoločenským očakávaním, než o faktickú ochotu platiť viac,“ uzatvára M. Slosiarik.