Ochrana životného prostredia vo výrobnej firme: Najväčšou výzvou je legislatíva

Novým členom združenia Business Leaders Forum sa stala spoločnosť BILLA. Ide o maloobchodnú spoločnosť, ktorá sa venuje predaju potravín a okrajovo aj nepotravinovému tovaru. Na slovenský trh vstúpila v roku 1993 a dnes tu prevádzkuje 163 predajní. Ku kľúčovým oblastiam zodpovedného podnikania spoločnosti patria najmä ochrana životného prostredia, starostlivosť o zamestnancov a sociálna angažovanosť. Ambíciou skupiny BILLA je dosiahnuť do roku 2040 klimatickú neutralitu – k napĺňaniu tohto cieľa prispieva výstavbou moderných a energeticky úsporných predajní, zavádzaním ekologických technológií, vzdelávaním zamestnancov a zamestnankýň, triedením odpadu aj využívaním elektrovozidiel (osobných i nákladných).

Svojim viac ako 4 000 zamestnancom a zamestnankyniam spoločnosť ponúka množstvo rôznorodých benefitov podľa ich individuálnych potrieb a v rámci starostlivosti o wellbeing môžu využiť aj psychologické poradenstvo. BILLA je aktívna aj v charitatívnej pomoci s celoslovenskou pôsobnosťou. Prostredníctvom projektu Chlebodarca pomáha ohrozeným jednorodičovským rodinám, úspešný je tiež preventívny program zameraný na včasnú diagnostiku očných odchýlok bezbolestným meraním zraku u detí v materských školách, za ktorý BILLA získala ocenenie Via Bona Slovakia 2022 v kategórii Dobrý partner komunity.

Ako znížiť zaťaženie životného prostredia v automobilovom priemysle

Štvrťročné stretnutie hostila spoločnosť Volkswagen Slovakia. Michaela Hletková Ploszeková, ktorá vo firme vedie oddelenie životného prostredia, sa podelila o to, ako vo firme pristupujú k environmentálnym témam.

Koncern Volkswagen sa zaviazal k dosiahnutiu parížskych klimatických cieľov z roku 2015. V súčasnosti je preň kľúčové znížiť do roku 2025 päť ukazovateľov o 45 % na jedno vyrobené vozidlo – konkrétne spotrebu energie, vody, produkciu zneškodňovaného odpadu, emisií CO2 a prchavých organických látok. Prijatím významných opatrení, ako sú predchádzanie vzniku odpadu a prchavých organických látok, znižovanie spotreby energie a optimalizácia technológie a vykurovania, sa slovenskému závodu už podarilo znížiť zaťaženie životného prostredia z výroby vozidiel do roku 2022 v porovnaní s rokom 2010 až o 64 %. „Aj počas kríz, či už covidovej alebo energetickej, keď sme ako závod nemohli vyrábať, sme sa prostredníctvom vypínacích plánov snažili minimalizovať spotrebu energie na miestach, ktoré musia byť v prevádzke. Vďaka tomu sa nám podarilo v roku 2022 ušetriť viac ako 15 000 MWh a vyše 3 000 ton emisií,“ uviedla M. Hletková Ploszeková.

Jednou z kľúčových tém v oblasti životného prostredia je pre Volkswagen Slovakia aj zachovanie a podpora biodiverzity v okolí závodu. Od roku 2020 rozšírili lúčne spoločenstvá na celkovú plochu 12-tisíc štvorcových metrov, osadili 11 hmyzích hotelov a 11 vtáčích búdok a kŕmidiel, čím doplnili biologickú rozmanitosť k stromovej výsadbe v spoločnosti, ktorú tvorí 1 900 rôznych druhov stromov. Dôležitou súčasťou stratégie je aj povedomie o environmentálnych témach, ktoré spoločnosť rôznymi aktivitami buduje nielen u svojich zamestnancov a zamestnankýň, ale aj u širokej verejnosti.

Unikátny projekt recyklovaného hliníka

V rámci stratégie predchádzania vzniku odpadov a stratégie zameranej na dosiahnutie bilančnej uhlíkovej neutrality sa zapojil slovenský závod do unikátneho projektu Aluminium Closed Loop, ktorý predstavuje príklad obehového hospodárstva v praxi. Pri odpade z hliníka, ktorý vzniká pri lisovaní jednotlivých karosárskych dielov, sú schopní vďaka triedeniu a dôkladným čistiacim procesom dosiahnuť jeho 99,9 % čistotu. To umožňuje poskytnúť tento materiál na druhotné spracovanie v closed loope. Zmluvná firma vytvorí z odpadu zlisované kocky, ktoré putujú ku koncernovému dodávateľovi hliníkových zvitkov. Ten odpad opätovne spracuje a vyrobí sekundárny recyklovaný hliník, resp. hliníkové plechy v originálnej kvalite, ktoré sa vracajú naspäť do bratislavského závodu na výrobu dielov pre SUV vozidlá. Nemusí tak byť vynaložené veľké úsilie (vrátane tvorby CO2 emisií) na výrobu primárneho hliníku z nerastnej suroviny. „Najväčšou pridanou hodnotou tohto projektu je, že hliník dokážeme udržať na najvyššej kvalitatívnej úrovni, a tak ho vieme využívať znova a znova. Za prvý rok nasadenia projektu sme vyviezli 6 600 ton hliníkového odpadu, ktorý sa nám vrátil v originálnej kvalite, a od dodávateľa sme nezaznamenali ani jednu reklamáciu,“ vysvetlila M. Hletková Ploszeková.

Snahu brzdia procesy

Súčasťou stretnutia bola aj diskusia, v rámci ktorej sa ku Michaele Hletkovej Ploszekovej z Volkswagen Slovakia pridali Mária Janočková z U. S. Steel Košice a Daniel Hrežík zo spoločnosti Heineken Slovensko.

Diskutujúci sa zhodli, že jednou z najväčších výziev pre výrobné podniky je nielen samotný proces dekarbonizácie, ale aj množstvo legislatívy s ním spojené. Aby mohli firmy prijímať opatrenia na plnenie svojich záväzkov v oblasti ochrany klímy, musia investovať nemalé úsilie, kapacity aj čas na sledovanie legislatívnych procesov. Len Európska zelená dohoda (tzv. Green Deal) obsahuje viac ako 150 dokumentov návrhov akčných plánov, smerníc a nariadení. Rada EÚ prijala aj balík právnych predpisov pre splnenie cieľov v oblasti klímy pod názvom Fit for 55.

„Čo sa týka dekarbonizácie, realizácia investičných projektov týchto rozmerov nie je možná bez podpory verejných zdrojov,“ povedala M. Janočková zastupujúca firmu, ktorej cieľom je postupná transformácia výroby a prechod k elektrickým oblúkovým peciam, aby ich produktom bola „zelená“ oceľ. V tomto ohľade spoločnosť U. S. Steel Košice privítala, že ich žiadosti o grantové financovanie v rámci Fondu obnovy a odolnosti, ako aj grantová podpora prostredníctvom Modernizačného fondu, boli schválené. Ide o prvé z niekoľkých krokov nutných na dôkladné zváženie potenciálnej investície do dekarbonizácie v USSK, medzi ktoré okrem iného patria konkurencieschopné dlhodobé koncové ceny elektrickej energie.

Aj výrobca piva sa stretáva s komplikáciami. „Radi by sme investovali do rôznych projektov, ktoré by prispeli k dekarbonizácii, ale všetky procesy trvajú tak dlho, že nás často brzdia v tom, aby sme napĺňali záujmy Európskej únie,“ priznal D. Hrežík. Väčšina klimatických cieľov vychádza z materských spoločností, no fabriky si často stanovujú svoje záväzky aj na lokálnej úrovni. „Naša globálna stratégia stanovuje spoločné ciele pre všetky štáty. Tie však dokážu ovplyvniť to, ako budú tieto ciele realizovať a o čo skôr ich dokážu dosiahnuť,“ dodal D. Hrežík. Posilňuje sa tým aj zdravá konkurencieschopnosť.

Pri zefektívňovaní procesov sa firmám osvedčilo dať priestor aj zamestnancom a zamestnankyniam, ktorí poznajú nástrahy výroby najlepšie. „Každý rok vyzývame jednotlivé prevádzky, aby prišli s organizačnými zmenami, ktoré prinesú pokles o 0,5 % ročne vo vybraných ukazovateľoch. Poviete si, že pol percenta, to je veľmi málo. Pravda však je, že takto sa nám už podarilo ušetriť zhruba 20 % energie na jedno vyrobené auto. Je to bez nákladov, vychádza to len z dobrých nápadov zamestnancov,“ povedala M. Hletková Ploszeková.