Doma vypestovaná móda či udržateľné tkaniny. Rastlinné odpadky, kvasinky, pleseň, baktérie či dokonca myšacie buky. Tieto a mnohé ďalšie nepredstaviteľné materiály sú hudbou budúcnosti módneho priemyslu.

Aj tento segment si začína uvedomovať, že nekonečné bavlníkové plantáže či fosílnymi palivami produkované syntetické tkaniny nemôžu donekonečna uspokojovať rozmarné túžby spotrebiteľov. 

Mnohé firmy spustili iniciatívy na podporu zodpovedného podnikania. Levi Straus prispieva k redukcii použitia pesticídov a spotreby vody stratégiou Better Cotton Initiative. Okrem bavlny sa podobné iniciatívy zameriavajú na ľan, bambus či syntetické tkaniny, ako napríklad index udržateľnosti oblečenia spoločnosti Nike.

Najviac pozornosti však pútajú práve kreatívne spôsoby recyklácie. Spoločnosť Aquafil recykluje rybárske siete a odpadkové textílie a vyrába z nich koberce. Northface premenil odpadkové tkaniny a recyklovateľné fľaše na outdoorovú bundu.

Veda a umenie hľadajú spoločnú cestu v biomateriáloch. Suzane Lee, zakladateľka BioCouture, dokázala fermentáciou zeleného čaju, cukru a baktérií vyrobiť rastlinnú kožu. Umelkyňa Erin Smith vyrobila svoje svadobné šaty z kombinovaného materiálu drevnatých odpadkov a bieleho podhubia  spolu zrejúcich v poľnohospodárskom sude za použitia minimálneho množstva energie.

“Doma vypestovaná móda môže prispieť k zníženiu emisií a umožní vášmu oblečeniu vyrásť podľa vašej predstavy. Po svadobnom obrade môžu byť šaty namiesto desaťročného skladovania v skrini skompostované na záhrade,“ hovorí Erin Smith.

Spotreba vody pri výrobe biomateriálov je neporovnateľne nižšia. Pri výrobe vesty z húb Scoby Tec sa spotrebovalo 60 litrov na meter štvorcový kože. Pre porovnanie, podľa štúdie WWF sa na výrobu trička a džínsov spotrebuje 20 000 litrov vody.

Spoluprácou so známymi značkami tieto materiály postupne prenikajú do kategórií luxusných módnych výstrelkov, ale aj športového oblečenia. Prekážok, ktoré však bránia prieniku týchto myšlienok na trh, je niekoľko:

• Časová náročnosť výroby týchto materiálov (týždeň až mesiac).
• Predsudky ľudí nosiť niečo pochádzajúce z odpadu.
• Skorá rozložiteľnosť materiálu po nosení.

Nezmyselné potreby spotrebiteľov, jednorazové použitie, energetická náročnosť a neudržateľný model veľkej rôznorodosti ponúk na trhu. Ľudia neustále čosi kupujú a vyhadzujú aj po prvom použití. Skorá rozložiteľnosť materiálov tak aspoň môže efektívnejšie kopírovať súčasný trend správania spotrebiteľov a zároveň tak redukovať množstvo odpadu.

Článok pripravila Janka Mikudová, stážistka v tíme zodpovedného podnikania v Nadácii Pontis.