Novinár Pavol Lacko oživuje neznámu minulosť. Jánošík na rozdiel od Štúra nebol žiadny filantrop (podcast)

Legenda o Jánošíkovi, ktorý vraj chudobným dával, čo ukradol bohatým, podľa Pavla Lacka celkom nesedí. Historické pramene uvádzajú len jeden prípad, keď najznámejší slovenský zbojník rozdával prstene v Terchovej. „Dúfam, že táto krajina má na viac ako pestovať si národný mýtus o niekom, kto oberal o majetok nižšiu strednú vrstvu,“ hovorí autor filantropických príbehov z našej minulosti.

Pri ich písaní spolupracuje s historikom Lukášom Krajčírom z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý sa venuje pátraniu v archívoch a štúdiu dobových dokumentov. Jeho cenné nálezy ukazujú, aké rozmanité boli podoby pomáhania v predchádzajúcich storočiach. Na rozdiel od Jánošíka išlo často o skutočné hrdinstvo a zachraňovanie životov. Napríklad lekár Ladislav Nádaši-Jégé liečil koncom 19. storočia ľudí na Orave zadarmo a prispieval chudobným pacientom na lieky.

V podcaste sa dozviete:

• ako cestovanie aj vysťahovalectvo do Ameriky učilo ľudí na Slovensku pomáhaniu,
• prečo sa Gemerčania vyzbierali na sochu Františky Andrássyovej,
• ako garbiar z Liptova spravil z robotníkov akcionárov,
• čo spája bankára Michala Bosáka s cisárovnou Sissi
• a prečo dnes treba hovoriť o historickej filantropii.

„Jégé napísal stovky článkov a listov na ministerstvo do Bratislavy, kde sa snažil pomenovať nedostatky, s ktorými sa stretával ako lekár. Pomáhal v malom, ale zároveň sa snažil o väčšiu systematickú zmenu, dokonca až tak, že počas prvej svetovej vojny v Dolnom Kubíne pomáhal spoluzakladať nemocnicu,“ opisuje Pavol Lacko málo známe aktivity človeka, ktorého si pamätáme zo školských čias ako autora románu Adam Šangala.

Slovenský bankár s podpisom na dolárovej bankovke

Kým Šangalu zvečnili aj na televíznych obrazovkách, osud Michala Bosáka, mladého chlapca z východného Slovenska, zatiaľ pozornosti filmových tvorcov uniká. „Michal Bosák je prominentný príbeh. Odišiel do Ameriky koncom 19. storočia ako 16-ročný s dolárom vo vrecku, ktorý mu ukradli hneď, ako vystúpil z lode v New Yorku. Neskôr si otvoril krčmu, kde počul amerických Slovákov hovoriť o tom, aký majú problém s posielaním peňazí domov,“ vykresľuje Pavol Lacko začiatok amerického sna. Práve v  krčme sa v hlave mladého Bosáka zrodil podnikateľský plán.

„Dúfam, že táto krajina má na viac.“

Keď v USA založil sieť bánk, zbohatol a jeho podpis sa dostal na dolárové bankovky. Na rodný kraj nezabudol, podporoval štipendiami nemajetných študentov a rodnej obci Okrúhle venoval peniaze na výstavbu školy – no pod podmienkou, že v dedine zatvoria všetky krčmy. Veril, že východiskom z biedy a namáhavej práce je vzdelanie, nie alkohol.

História vie byť prekvapivo moderná

Kým Jégé písaním na úrady loboval za lepšie zdravotníctvo, Bosák založením Slovensko-americkej pozemkovej, obchodnej a priemyselnej spoločnosti vytvoril akýsi podnikateľský inkubátor. Dnes by sme povedali, že podporoval vtedajšie startupy a motivoval Slovákov k návratu do vlasti.

Ďalší moderný spôsob pomáhania použila uznávaná spisovateľka Elena Maróthy-Šoltésová na prelome 19. a 20. storočia. „V  Živene robila verejné zbierky, aby mohli vydávať knihy. Dnes by sme to nazvali crowdfunding,“ poukazuje Pavol Lacko na alternatívny spôsob financovania, ktorý používali slovenské ženy už pred sto rokmi. S Maróthy-Šoltésovou sa spája aj networking. „Pri rôznych príležitostiach sa obracala na amerických Slovákov, kde mala nejaké kontakty, a snažila sa odtiaľ získavať podporu,“ vysvetľuje autor príbehov.

Podpora študentov, vedy a vzdelania

Zaujímavých mien je v sérii historických príbehov oveľa viac. Známi manželia Andrássyovci zanechali na Gemeri nezmazateľnú stopu a región z nej žije dodnes. No o filantropických aktivitách Dionýza Štúra, ktorého meno nesie štátny geologický ústav v Bratislave, tuší len málokto.

Pritom rodák z Beckova sa vypracoval na jedného z najvýznamnejších vedcov vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku a finančne pomáhal nadaným študentom z chudobných pomerov aj slabo plateným učiteľom. Do škôl vo vtedajšom Hornom Uhorsku vozil z Viedne mikroskopy, lupy a ďalekohľady. Vďaka fondu, ktorý založila Štúrova manželka, dostávali slovenskí študenti štipendiá aj po jeho smrti.

Väčšina filantropov a filantropiek z našej minulosti je spätá so vzdelávaním. Každé jedno meno pritom inšpiruje aj dnes. „Politik Emil Stodola a lekár Ladislav Nádaši-Jégé už začiatkom 20. storočia upozorňovali na niečo, čo nám nefunguje dodnes – na chýbajúce nemocnice a nedostatok študentov. Ich odkaz bol, aby sme viac podporovali študentov, vedu a vzdelanie. To sa potom prejaví v celej krajine a na mnohých iných veciach, kde to možno ani nečakáme,“ objasnil odkaz osobností slovenskej filantropie novinár Pavol Lacko.

Impact Talks

Príbehy zo série Filantropi a filantropky 19. a 20. storočia vznikajú vďaka podpore Nadácie Pontis a všetky sú voľne prístupné záujemcom.

Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania, prináša aj podcast Impact Talks. Vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Milan Junior Zimnýkoval. Ak sa vám podcast páčil, podporte jeho výrobu a vypočujte si ešte viac filantropických príbehov.

Impact Talks môžete podporiť na tomto linku.