Filan­tro­pia a zod­po­vedné pod­ni­ka­nie sú dva základné kamene, kto­rými sa pri svo­jich pro­jek­toch vždy ria­dia. Jej nesku­točne pozi­tívny pohľad na svet a viera v dobro je podľa jej spo­lu­pra­cov­ní­kov nákaz­livá. Aj preto sa jej poda­rilo úspešne vytvo­riť množ­stvo verej­nop­ros­peš­ných pro­jek­tov, ako naprí­klad Dobrá kra­jina, Via Bona Slo­va­kia, Srdce pre deti, Naše mesto či Advo­káti Pro Bono.

Lenka, už dlhé roky pôso­bíš v mimo­vlád­nej sfére. Prečo si sa roz­hodla pre túto prácu a nie naprí­klad pre prácu novi­nárky, čo si vyštu­do­vala?

Na novi­nár­čine ma lákalo presne to, čo robím dnes. Mož­nosť spoz­ná­vať zau­jí­ma­vých ľudí a neus­tále sa učiť niečo nové. V mimo­vlád­nom sek­tore hľa­dáme tých naj­lep­ších ľudí, naje­fek­tív­nej­šie rie­še­nia pre iden­ti­fi­ko­vané prob­lémy a osvie­te­ných dono­rov.

Si ria­di­teľka Nadá­cie Pon­tis. Aké sú naj­väč­šie výzvy, kto­rým musíš čeliť pri ria­dení nezis­ko­vej orga­ni­zá­cie?

V Pon­tise máme množ­stvo pro­jek­tov zame­ra­ných na rôzne témy. Našou veľ­kou výzvou je preto viac sa vzá­jomne pre­pá­jať, ťahať spo­ločne za jeden pov­raz a byť otvo­re­nejší ino­vá­ciám. Dru­hou výzvou je mera­nie dopa­dov našej práce. Potre­bu­jeme zdo­ku­men­to­vať rele­vantné dáta o tom, že práca mimo­vlá­dok je inves­tí­cia s vyso­kou návrat­nos­ťou. Naprí­klad v zmene sprá­va­nia ľudí, v kva­lit­nej­šom živote, v pre­ven­cii, v roz­voji kri­tic­kého mys­le­nia, adap­ta­bi­lity na zmenu, či zruč­ností, v kto­rých podľa medzi­ná­rod­ných tes­to­vaní značne zaos­tá­vame. Našou tre­ťou výzvou je pocho­pe­nie, že mnohé zmeny, o ktoré sa usi­lu­jeme, pred­sta­vujú nasta­vo­va­nie nových spo­lo­čen­ských hod­nôt, inej kul­túry kra­jiny či vnú­tor­ného fun­go­va­nia. Či už je to pove­do­mie o zod­po­ved­nom pod­ni­kaní, stra­te­gická firemná filan­tro­pia, firemné dob­ro­voľ­níc­tvo, pro bono pomoc mimo­vlád­kam či kul­túra indi­vi­du­ál­neho dar­cov­stva, ide o pro­ces, ktorý nepríde zo dňa na deň.

Ako je to so štá­tom? Dostá­vate ako orga­ni­zá­cia, ktorá pomáha ľuďom v núdzi dosta­točnú pod­poru?

Štát posky­tuje fir­mám a jed­not­liv­com mož­nosť asig­no­vať časť svo­jich daní mimo­vlád­kam. Tieto pros­triedky sú veľa­krát pre ne kľú­čové. Na dru­hej strane sme zis­tili, že až 90 per­cent gran­tov, ktoré sme v oblasti vzde­lá­va­nia poskytli za posled­ných 5 rokov z rôz­nych nadač­ných fon­dov, kom­pen­zo­valo potreby, ktoré sú vo veľ­kej miere v zod­po­ved­nosti štátu.

Komu­ni­ku­jete s fir­mami a organ­zá­ciami na Slo­ven­sku, aby pris­peli a aktívne sa zúčast­nili na roz­voji kra­jiny. Sú firmy otvo­rené takejto spo­lu­práci, ktorá býva často finančne nezis­ková?

Za posled­ných 20 rokov sme v oblasti zod­po­ved­ného pod­ni­ka­nia s tak­mer 40 fir­mami v Busi­ness Lea­ders Fore a tak­mer 1000 nomi­ná­ciami pre cenu Via Bona Slo­va­kia pre­šli veľký kus cesty. Sna­žili sme sa zme­niť nasta­ve­nie firiem voči spô­sobu ako pod­ni­kajú, ako sa sprá­vajú k pla­néte, k svo­jim zamest­nan­com či zákaz­ní­kom. Dnes je tu nová slo­ven­ská pod­ni­ka­teľ­ská gene­rá­cia, ktorá je zod­po­vedná a hod­no­tovo ukot­vená. Pre­po­je­nie s kra­ji­nou má hlb­šie v génoch a je to vidieť aj na jej firem­nej DNA, dlho­do­bom záujme či chuti zabo­jo­vať o to, aby to tu na Slo­ven­sku fun­go­valo a mali sme víziu pre naše budúce gene­rá­cie.

Aké argu­menty naj­čas­tej­šie na tieto firmy pla­tia?

Firmy tvo­ria ľudia. Tí tu žijú, ich deti tu cho­dia do škôl, “lieči” ich slo­ven­ské zdra­vot­níc­tvo. Denne sú kon­fron­to­vaní s korup­ciou moc­ných, s úno­som štátu, nefunkč­nos­ťami sys­tému. Vidia, ako sa určité oblasti Slo­ven­ska, kde pôso­bia, pre­pa­dajú do chu­doby, alebo ako nie­kto­rým sku­pi­nám spo­loč­nosti nasta­ve­nie sys­tému odo­piera právo na budúc­nosť. Takéto firmy naj­čas­tej­šie pomá­hajú zalo­že­ním stra­te­gic­kého filan­tro­pic­kého fondu, ktorý má šancu rie­šiť nejaký kon­krétny prob­lém. Napr. Accen­ture sa venuje zamest­ná­va­niu a roz­voju zruč­ností 21. sto­ro­čia mla­dých ľudí, Slo­vak Tele­kom sa zame­riava na pomoc nepo­ču­jú­cej komu­nite a Embraco ino­va­tív­nemu škols­tvu na Spiši. Okrem toho, firmy svo­jich zamest­nan­cov zapá­jajú do dob­ro­voľ­níc­kych podu­jatí, naprí­klad do Nášho Mesta. Odbor­níci z firiem na HR, mar­ke­ting, finanč­níci, reklamné agen­túry, práv­nici zas pomá­hajú cez Pro Bono Mara­tóny mimo­vlád­nym orga­ni­zá­ciám svo­jimi zruč­nos­ťami a talen­tom, pri­čom odchá­dzajú obo­ha­tení o pozna­nie čriep­kov života bez­do­mov­cov, autis­tov, seni­orov, róm­skych detí – ľud­ských osu­dov, s kto­rými bežne možno nie sú kon­fron­to­vaní.

Zdra­vot­níc­tvo, škols­tvo,… to sú len nie­ktoré oblasti, s kto­rými na Slo­ven­sku zápa­síme. Mňa by teda zau­jí­malo, čo by sme my ako obča­nia mohli uro­biť, aby sme našej kra­jine pomohli?

Našu kra­jinu tvo­ríme my všetci a je len na nás, či sa usme­jeme na neznámu sta­renku v elek­tričke, alebo uro­bíme čokoľ­vek malé milé ľud­ské. Možno by sta­čil len jeden dobrý sku­tok každý deň. Keď tak spraví čo i len každý stý občan, vyná­sobme to počtom ľudí a počtom dní – dáme Slo­ven­sku šancu byť dob­rou kra­ji­nou. My v Nadá­cii Pon­tis sme sa sna­žili zma­po­vať takýchto ľudí, ktorí sa svo­jim kús­kom sna­žia meniť túto kra­jinu. Spra­vili sme Mapu sociál­nych ino­vá­to­rov, 995 skve­lých prí­kla­dov ľudí a orga­ni­zá­cií vo vzde­lá­vaní, ink­lú­zii, občian­skom akti­vizme, ktorí pri­ná­šajú život do zabud­nu­tého verej­ného pries­toru, zamest­ná­vajú ľudí bez domova a vra­cajú ich späť do nor­mál­neho života, aktívne sle­dujú pre­šľapy poli­ti­kov, vzde­lá­vajú deti v mar­gi­na­li­zo­va­ných sku­pi­nách, aby mohli mať lep­šiu budúc­nosť atď. Svo­jimi hod­no­tami, prin­ci­piál­nos­ťou a moti­vá­ciou sú jedi­neční. Mno­hých z nich máme aj na por­táli dobrakrajina.sk, kde ich prácu môžete pod­po­riť finančne či dob­ro­voľ­nícky.

Veľká debata sa stále vedie medzi gene­rá­ciami X a Y, teda star­šou a mlad­šou gene­rá­ciou. Ako vní­maš prí­stup týchto dvoch gene­rá­cií k otázke filan­tro­pie a zod­po­ved­ného roz­voja spo­loč­nosti?

Veľmi mi je sym­pa­tické hips­ter­tvo mla­dej gene­rá­cie. To, že dokážu hovo­riť bru­tálnu pravdu priamo do očí, majú veľa­krát skvelé vzde­la­nie a chcú ho naplno využiť, dokážu veľmi tvrdo a tiež efek­tívne pra­co­vať, sú skvelí vo využí­vaní tech­no­ló­gií, chcú si uží­vať život. Na dru­hej strane, sú veľmi občian­sky uve­do­melí. Pod­pi­sujú petí­cie proti sklád­kam, proti výrubu lesov, pri­dali sa k pro­tes­tom pred Bona­parte, pomá­hajú ute­čen­com, men­to­rujú slab­ších žia­kov, cho­dia do práce na bicyk­loch, z lesov odchá­dzajú s vre­com naz­bie­ra­ných odpad­kov… Skve­lým prí­kla­dom mla­dých pod­ni­ka­te­ľov a záro­veň filan­tro­pov sú Šimon a Lucia Šic­kovci. Nedávno sme s nimi natá­čali krásny roz­ho­vor, ako daro­vali svoje naro­de­niny na pomoc iným – výstavbu studne v Afrike. Veríme, že práve takéto prí­klady inšpi­rujú aj iných. Tí starší zas dodá­vajú tímu skú­se­nosť, často vytrvalo doťa­hujú veci do cieľa aj cez nudné pro­cesy, na ktoré mladší nemajú trpez­li­vosť a nená­padne im vytvá­rajú prí­le­ži­tosti pre rast a rea­li­zá­ciu.

Žila si nejaký čas v USA, čo ťa moti­vo­valo usa­diť na Slo­ven­sku?

Mám rada obe strany oce­ánu. Som vďačná za moju rodinu, za to, ako som bola vycho­vaná, za pria­te­ľov, kole­gov, ľudí, ktorí to so Slo­ven­skom ešte nevzdali, tak ako ani ja. Vidím na Slo­ven­sku veľa múd­rych a čest­ných ľudí nie­len v mimo­vlád­kach, či medzi pod­ni­ka­teľmi, ale aj vo verej­nej správe. Práve preto som sa tu usa­dili a chcem pris­pie­vať tomu, aby raz táto kra­jina naplno využila svoj poten­ciál a aj vo vláde budú ľudia s víziou.

Tvoja práca je veľmi náročná, ale na dru­hej strane pomohla si už veľ­kému množ­stvu ľudí a pomá­haš zlep­šo­vať naše Slo­ven­sko. Čo je tvoja naj­väč­šia moti­vá­cia pri tejto práci?

Výsledky. To, že sa nám za tie roky veľmi veľa reálne poda­rilo zme­niť. Pries­kumy nám potvr­dzujú zvý­šenú cit­li­vosť verej­nosti na zod­po­vednú spot­rebu, sprá­va­nie sa firiem, spá­ja­nie firiem s filan­tro­pic­kými témami. Kurzy glo­bál­neho vzde­lá­va­nia či zod­po­ved­ného pod­ni­ka­nia vycho­vali skve­lých a uve­do­me­lých ľudí, Srdce pre deti pomáha stov­kám rodín s deťmi v nepriaz­ni­vej zdra­vot­nej alebo sociál­nej situ­ácii. Po kaž­dom Našom meste či Pro Bono Mara­tóne sú tu čis­tej­šie verejné pries­tory, kraj­šie škôlky, vyma­ľo­vané det­ské či seni­or­ské cen­trá, vymys­lené kam­pane pre men­tor­stvo róm­skych detí, či právna ana­lýza ako pre­dísť vizu­ál­nemu smogu.

Máš dve deti, vedieš nadá­ciu. Čo si mys­líš, že je tvoja silná stránka, vďaka kto­rej zvlá­daš toľko vecí naraz?

Asi môj večný, hlboký a úprimný opti­miz­mus. A tiež to, že mám veľmi rada dob­rých a múd­rych ľudí. Veľmi si vážim svo­jich kole­gov a všet­kých skve­lých ľudí, ktorí nám pomá­hajú. Inšpi­ra­tívne stret­nu­tie s gran­tis­tami, donormi, novi­nármi, ľuďmi zvonku – nové myš­lienky, pozna­nie, šťastné tváre a humor mojich detí, rodiny aj bez­pro­stred­ného oko­lia ma vždy nabijú obrov­skou ener­giou.

Slo­ven­sko sa čoraz čas­tej­šie stáva vyhľa­dá­va­nou des­ti­ná­ciou pre zahra­ničné firmy. A nie­len veľké kor­po­rá­cie, pre ktoré sme lacná kra­jina, ako to bývalo kedysi. Čo si mys­líš, že inves­to­rov naj­viac láka na Slo­ven­sku?

Želala by som si, aby to bolo, ako hovo­ríš. V 90 rokoch sme boli geo­gra­ficky zau­jí­maví, mali sme kva­li­fi­ko­vanú pra­covnú silu, vlády ponú­kali luk­ra­tívne pod­mienky pre pri­chá­dza­júce firmy. Zaned­ba­nie inves­tí­cií do vzde­la­nia nás však dnes už dras­ticky dobieha. Firmy majú kata­stro­fálny nedos­ta­tok kva­lit­ných ľudí, školy neučia zruč­nosti, ktoré trh práce potre­buje, stre­doš­ko­láci vidia svoju šancu na vyso­kých ško­lách v zahra­ničí, vláda má klapky na očiach. Aj preto pri­chá­dzame s pro­jek­tom Gene­rá­cia 3.0., v kto­rom chceme pod­po­riť ino­va­tív­nych akté­rov vo vzde­lá­vaní a mobi­li­zo­vať prog­re­sív­nych peda­gó­gov, inšpi­ro­vať, rozp­rú­diť dis­ku­siu o budúc­nosti a kva­lite vzde­lá­va­nia, navrho­vať štátu ove­rené postupy, ktoré je možné roz­ší­riť do via­ce­rých škôl a tak dosiah­nuť zmenu zdola. Ak túto prí­le­ži­tosť na zmenu budúc­nosti vzde­lá­va­nia pre­pa­sieme, mám o osud Slo­ven­ska vážne obavy.

Spo­lu­pra­cu­ješ s mno­hými inšpi­ra­tív­nymi ľudmi zo Slo­ven­ska, ale aj zo zahra­ni­čia. Kto je pre teba vzo­rom a koho prácu obdi­vu­ješ?

Nemám jeden vzor. Obdi­vu­jem kaž­dého, kto na sebe pra­cuje a využíva svoj talent a schop­nosti naj­lep­šie ako vie, pre dru­hých, v kto­rom­koľ­vek sek­tore pra­cuje. Vážim si čest­ných, odváž­nych pra­co­vi­tých a múd­rych ľudí. A tiež zmy­sel pre humor a lásku k životu, vieru v ten naj­lepší možný svet a v nepo­sled­nom rade posla­nie kaž­dého z nás k nemu malým kús­kom pris­pieť.