Networkingové stretnutie členov BLF otvorilo témy pandémie i násilia na ženách

Úvod štvrťročného stretnutia členov patril diskusii s prezidentom Business Leaders Forum Richardom Markom, CEO spoločnosti ESET, ktorý sa v dôsledku pandémie mohol „naživo“ spojiť so zástupcami firiem takmer 3 mesiace od svojho zvolenia. Napriek všetkému ale vníma koronakrízu aj ako príležitosť. „Pandémia je napriek mnohým negatívam zaujímavou skúsenosťou. Stretávame sa s niečím úplne novým, máme možnosť naživo sledovať, čo sa vo svete deje – mali by sme sa preto zamyslieť, ako na to zareagujeme nielen ako individuality, ale aj ako firmy, ktoré majú silu mnohé veci v našej krajine ovplyvniť,“ uviedol Marko, ktorého prioritou je otvoriť v rámci BLF diskusiu o angažovaní sa firiem vo veciach verejných a o potrebe strategickej filantropie. Dodal, že po pandémii bude jednou z najdôležitejších tém ochrana životného prostredia.

Zdieľanie skúseností firiem v čase pandémie

Situácia s koronavírusom spôsobila presun všetkých jarných aktivít Business Leaders Forum do online prostredia, no vďaka tomu priniesla aj možnosť flexibilne reagovať na aktuálne témy a potreby zodpovedných firiem. V marci zdieľali členovia BLF svoje skúsenosti so CSR v čase pandémie, v apríli zasa Charta diverzity zorganizovala webinár s užitočnými radami, ako podporiť zamestnancov na home office. Vzdelávacie podujatia BLF Štafeta sa v máji venovali témam ako employer branding či zero waste a uhlíkovo neutrálne kancelárie. Pri príležitosti Dňa diverzity firmy prostredníctvom online seminára otvorili tému vekovej diverzity a zamestnávania starších. Po uvoľnení opatrení bol jednou z najdiskutovanejších tém návrat zamestnancov na pracovisko – členovia BLF sa tak v rámci ďalšieho online stretnutia podelili o svoje skúsenosti aj v tejto oblasti.

Výkonná riaditeľka Business Leaders Forum Ivana Vagaská zároveň na štvrťročnom stretnutí predstavila aktivity, ktorým sa bude združenie venovať v druhej polovici roka. V pláne je stretnutie CEOs členských firiem aj najväčšia slovenská konferencia o zodpovednom podnikaní, BLF CSR Summit, ktorá sa uskutoční 13. októbra. Pokračovať bude aj dialóg firiem s Mestom Bratislava, ktoré členov BLF už oslovilo s ponukou zapojiť sa do programu zazelenania Bratislavy 10 000 stromov.

Témou stretnutia bolo domáce násilie

Podľa WHO sa jedna z troch žien aspoň raz v živote stane obeťou nejakej formy fyzického alebo sexuálneho násilia. Domáce násilie je jednou z najrozšírenejších, ale zároveň najmenej nahlasovanou formou násilia. A práve v čase kríz, akými sú vojenské konflikty či epidémie, miera domáceho násilia narastá. Potvrdila to aj pandémia koronavírusu, kedy v čase nariadenej karantény a domácej izolácie ženy nemali kam uniknúť a počet nahlásených prípadov vo svete prudko vzrástol. Na Slovensku sa za štyri mesiace tohto roka počet trestných konaní v súvislosti s domácim násilím oproti minulému roku zvýšil o 49 %.

Oľga Pietruchová, odborníčka na rodovú rovnosť a bývalá dlhoročná riaditeľka Odboru rodovej rovnosti na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR, počas diskusie s členmi vysvetlila, že domáce násilie – môže ísť o fyzické útoky, psychické, sociálne alebo ekonomické násilie – patrí pod rodovo podmienené násilie, spolu so sexuálnym násilím alebo obťažovaním. V drvivej väčšine sa deje ženám, i keď aj muži sa môžu stať jeho obeťami.

V spoločnosti sa objavujú predsudky, že násilie na ženách je problémom v chudobnejších regiónoch – ide o mýtus. „Násilie na ženách sa týka všetkých úrovní spoločnosti, rozdiel je len v tom, ako ženy toto násilie vnímajú, prežívajú a ako rýchlo sú schopné sa z neho vymaniť. Vzdelané a ekonomicky sebestačné ženy sa vedia od násilníka odpútať omnoho rýchlejšie a ľahšie,“ uviedla Pietruchová.

Firmám nie je násilie na ženách ľahostajné

Zodpovedné firmy hľadajú cesty, ako pomôcť zamestnankyniam, ktoré sa stali obeťou domáceho násilia, aj ako podporiť túto tému osvetou či poskytnutím pomoci krízovým centrám.

Spoločnosť dm drogerie markt zriadila inštitút ombudsmana, ktorého úlohou je chrániť práva a dôstojnosť každého spolupracovníka. V roku 2017 spoločnosť zaviedla projekt Záchranná sieť – ide o tím psychológov, ktorí sú spolupracovníkom (zamestnancom firmy) k dispozícii 7 dní v týždni, 15 hodín denne prostredníctvom telefonátu alebo online chatu. Spoločnosť Up Slovensko minulý rok finančne podporila právne poradenstvo pre ženy v krízových centrách.

V U. S. Steel Košice sa téme násilia na ženách venujú už  od roku 2004 – začali finančnou podporou organizácie, ktorá pomáha týraným ženám a neskôr túto, často zľahčovanú, tému priniesli aj do vnútra firmy. Venovali sa jej prostredníctvom článkov vo firemnom časopise, interných prednášok i emotívnej výstavy Umlčané svedkyne, ktorá bola umiestnená v priestoroch firmy – išlo o figuríny žien, ktoré zomreli rukou násilníka. „Našich zamestnancov sa snažíme motivovať, aby sa správali eticky a morálne nielen na pracovisku, ale aj doma. Je potrebné si uvedomiť, že diskomfort, ktorý prežívame doma, výrazne zasahuje aj do nášho pracovného života, a naopak,“ uviedla Ľubica Šoltésová z U. S. Steel Košice.

Ako môžu pomôcť zamestnávatelia?

• Vytvorte vo firme vnímavé prostredie a možnosť obrátiť sa na ombudsmana či dôverníka.
• Domáce násilie môže výrazne znížiť výkon v práci – majte pre to pochopenie a poskytnite kolegyni podporu a povzbudenie.
• Obeti domáceho násilia poskytnite potrebnú podporu, no volajte políciu až v prípade, ak si to ona sama želá – pokiaľ obeť nie je pripravená prípad riešiť, polícia si bez jej výpovede neporadí.
• Ak sa obeť rozhodne hovoriť o svojom probléme, pokúste sa rozhovor zdokumentovať. Zachovajte však mlčanlivosť a materiál neposkytujte ďalším osobám – v prípade trestného konania však môže poslúžiť ako dôkaz.
• Poskytnite zamestnankyniam, ktoré riešia domáce násilie, mimoriadne voľno v prípade potreby. Často totiž potrebujú navštíviť lekára, zúčastniť sa podporných služieb, súdnych konaní alebo vyhľadať právnu pomoc.
• Poskytnite ženám kontakt na Národnú linku pre ženy zažívajúce násilie (0800 212 212) a tiež ďalšie užitočné informácie (dostupné na webe zastavmenasilie.sk).
• Vypracujte krízový plán v prípade násilných incidentov – napríklad v situácii, ak by sa žene násilník vyhrážal na pracovisku a ohrozoval ju i ďalších zamestnancov.
• Zamestnanec alebo zamestnankyňa nemusí byť len obeť, ale aj páchateľ – je vhodné mať vypracovaný etický kódex, v ktorom bude toto konanie zapracované, ale aj program pre prácu s páchateľmi.