Matej, máte v rodine fotografa? 

Áno, mám mladšieho brata Adama Kováča. Začal fotografovať, keď som mu daroval digitálnu polozrkadlovku a teraz je profesionál ako ja. Predtým u nás v rodine nikto nefotografoval. Otec je ale architekt a ja som skončil dizajn, takže určité umelecké gény by tu boli.

Nedávno si spustil novú webovú stránku, kde prezentuješ svoje fotky. Pri akých príležitostiach fotíš, dá sa fotkou uživiť?

Fotografujem zo zábavy a baví ma vnímať zmeny v krajine, ktoré sa dejú každú sekundu. Občas fotografujem rodinné udalosti alebo pre firmy. Veľmi si cením, že ma Slovenská technická univerzita pri niektorých slávnostných príležitostiach a prednáškach oslovuje na fotografovanie. Považujem to aj za prejav podpory jej absolventa, ktorý je nepočujúci.

V Bratislave pôsobí veľa profesionálnych fotografov, ako sa vieš presadiť v tejto konkurencii?

Samozrejme, v Bratislave je silná konkurencia. Je tu veľa profesionálnych fotografov. Presadiť sa je ťažké, najmä s mojím hendikepom. Preto si myslím, že napríklad solventnejšie firmy by mohli častejšie využívať naše služby a vyjadriť tak istú solidaritu s našim údelom.

V čom sa tvoje fotky líšia od fotografií ostatných fotografov?

Každý fotograf má svoj názor, každý ma iný fotorecept. Ja som trpezlivý na mojom stanovisku, lebo viem že ten správny moment, kedy treba stlačiť spúšť, môže prísť aj o hodinu a neváham za snímkou aj ďaleko vycestovať.

Na ktorú fotografiu si najviac hrdý?

Som najviac hrdý na fotografiu panoráma Bratislava v zime, keď som vyhral v Ephoto roku 2010 a tá potom bola aj na veľtrhu v Cannes. Ale viem, že sa ľuďom páčia aj iné fotografie. Moja babka si obľúbila fotografiu rozpadávajúcej sa drevenice za súmraku v západných Tatrách.

Čo fotografuješ najradšej ?

Najradšej fotím krajiny, architektúru, interér a exteriér budov. 

Kedy si sa rozhodol, že sa začneš živiť fotografovaním?

Keď som si s podporou Nadačného fondu Telekom pri Nadáci Pontis zabezpečil kvalitnú techniku. Vtedy som sa aj vďaka podpore fondu pripravil na výberový proces podpory podnikania zdravotne ťažko postihnutých, ktorý robí úrad práce.

Pamätáš si ešte svoje začiatky?

Áno, keď som si požičal fotoaparát od môjho bratranca a začal som fotiť zaujímavé abstraktné makro ľadové bublinky.

Ako si začal fotiť pre druhých?

Prvýkrát to bolo v roku 2008, keď ma oslovila nezisková organizácia Myslím.

Ako reagovali ľudia, keď zistili, že si nepočujúci?  

Keď mi napísali e-mailom alebo SMS, vtedy som im napísal, že som nepočujúci. Z veľkej časti ľudia reagujú pozitívne. Dôležité pre nich je, ako fotím.

O aké tvoje služby je v súčasnosti najväčší záujem?

Najviac fotografujem krajinu a mestá. O to je logicky aj najväčší záujem, ale pravdu povediac, ledva to stačí na živobytie. Nebyť invalidného dôchodku, tak neviem, neviem.

Aké máš plány v oblasti podnikania do budúcna?

Chcel by som predávať fotografie pre zákazníkov v Rakúsku, ktorí si fotografiu aj finančne viac cenia. Tiež by som rád fotil pre architektov ich stavby a taktiež aj ľudí.

Si jeden z prvých podnikateľov, ktorý v rámci Nadačného fondu Telekom pri Nadácii Pontis spolupracuje s mentorom. Čo ti takáto spolupráca dáva? Posunula ťa v niečom?

Mentorka mi pomáha ako začať lepšie podnikať, ako správne osloviť zákazníkov. Vytvorili sme novu webovú stránku. S jej pomocou som naozaj veľmi spokojný.

Ako často sa stretávate a čo spolu riešite?

Stretávame sa 4 až 5 hodín týždenne. Stále riešime, ako ďalej podnikať, ako sa rozvíjať a hľadáme spoločný cieľ.

Ako prekonávate prípadné komunikačné bariéry pri spolupráci?

Mentorka Martina je mimoriadne empatická a vždy vieme nájsť spôsob.

Matej, ďakujem Ti za rozhovor. Matejovu tvorbu si môžete pozrieť na jeho stránke http://www.matejkovac.com/