Nefinančné reportovanie bude mať väčší vplyv na reputáciu firiem ako to finančné. Investorov bude najviac zaujímať dopad aktivít

Novým členom združenia Business Leaders Forum sa od 1. januára 2023 stala spoločnosť EY, ktorá na Slovensku pôsobí v oblasti odborného poradenstva už od roku 1991. Svojim klientom poskytuje komplexné služby v oblasti auditu, daní, práva, stratégií a transakcií a poradenstva. V oblasti zodpovedného podnikania sa firma sústreďuje najmä na vzdelávanie, kultúru a udržateľnosť. Svojim zamestnancom poskytuje okrem flexibility aj program zameraný na duševné zdravie, v rámci ktorého môžu využiť odbornú pomoc, a tiež vzdelávanie podľa individuálnych potrieb. Firma sa každoročne zapája do dobrovoľníckych programov, prostredníctvom súťaže EY Podnikateľ roka prezentuje inšpiratívne príklady na poli podnikania, a aktívne podniká kroky k dosiahnutiu nulovej bilancie emisií v roku 2025.

Povinnosť vykazovania sa rozširuje

Vykazovanie nefinančných informácií je aktuálne povinné len pre veľké subjekty verejného záujmu, ktoré majú viac ako 500 zamestnancov. V platnosti je aj nariadenie o EÚ taxonómii – tá predstavuje klasifikačný systém, na základe ktorého spoločnosť určí, ktoré z jej aktivít sú trvalo udržateľné a ktoré nie.

Rada Európskej únie v novembri tohto roka schválila smernicu o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov (CSRD – angl. Corporate Sustainability Corporate Directive). Erika Vitálošová, senior manažérka v rámci ESG and Sustainability Services spoločnosti PwC Slovensko, zdôraznila, že smernicu môžeme vnímať ako dodatok, ktorý upravuje už existujúcu smernicu o zverejňovaní nefinančných informácií (NFRD) z roku 2014. „Nová smernica výrazne rozširuje rozsah svojej pôsobnosti na väčšie množstvo spoločností. Nepôjde len o veľké subjekty verejného záujmu, ale o všetky veľké spoločnosti a všetky kótované spoločnosti s výnimkou mikropodnikov,” dodala. Povinnosť reportovať informácie o udržateľnosti sa tak bude po novom vzťahovať na spoločnosti, ktoré splnia aspoň dve z troch kritérií: obrat viac ako 40 miliónov eur, celkový majetok vyšší ako 20 miliónov eur a viac ako 250 zamestnancov. Novinkou je zavedenie povinnosti reportovať aj pre podniky mimo Európskej únie, a to v prípade, že v rámci EÚ vytvárajú čistý obrat vo výške viac ako 150 miliónov eur a majú v EÚ aspoň jednu dcérsku spoločnosť alebo pobočku.

Povinné vykazovanie informácií o udržateľnosti sa bude ako prvých týkať spoločností, na ktoré sa už teraz vzťahuje smernica o zverejňovaní nefinančných informácií – v roku 2025 budú musieť vykázať informácie za hospodársky rok 2024. Neskôr pribudnú všetky veľké spoločnosti aj kótované malé a stredné podniky. Všetky reporty budú musieť byť auditované. „Cieľom smernice je dostať informácie o udržateľnosti na rovnakú úroveň, ako je finančný reporting, zaviesť jednotnú metodiku a harmonizovať informácie tak, aby sa zabezpečila porovnateľnosť medzi spoločnosťami,“ vysvetlila E. Vitálošová.

Účinnosť novej CSRD smernice:

• od 1. 1. 2024 pre spoločnosti, ktoré sú v rozsahu aktuálnej NFDR,
• od 1. 1. 2025 pre všetky veľké spoločnosti (ktoré spĺňajú aspoň 2 z 3 uvedených požiadaviek),
• od 1. 1. 2026 pre kótované malé a stredné spoločnosti, malé a nekomplexné úverové inštitúcie a kaptívne poisťovne,
• od 1. 1. 2028 pre spoločnosti mimo EÚ.

Nová smernica pripúšťa aj výnimky z reportovania. Od tejto povinnosti napríklad oslobodzuje dcérske spoločnosti, ak sú zahrnuté v konsolidovanej správe o hospodárení ich materskej spoločnosti – platí to však len v prípade, ak materský podnik zverejňuje informácie o udržateľnosti v súlade s ESRS štandardmi alebo ekvivalentnými štandardmi na vykazovanie informácií o udržateľnosti. Čo sa presne myslí pod ekvivalentnými štandardmi má ešte upresniť Európska komisia.

Dôležitá bude aj významnosť vplyvu

E. Vitálošová upozornila, že správa o udržateľnosti by mala okrem zverejnení, ktoré vyžaduje aj nariadenie o taxonómii, obsahovať aj informácie relevantné pre iné subjekty, ako sú napríklad banky či poisťovne. Spoločnosť by mala transparentne zverejňovať, aký má akčný plán na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2030 a 2050, aké sú jej interné politiky či hlavné riziká pre spoločnosť a spôsob, akým tieto riziká riadi. „Finančné spoločnosti a investori sa nebudú pozerať len na základné ukazovatele spoločnosti, ale na jej celý hodnotový reťazec,” dodala.

Základom vykazovania podľa CSRD je princíp dvojitej významnosti (ang. double materiality), ktorá je kombináciou významnosti vplyvu a finančnej významnosti. Podľa tejto zásady budú spoločnosti okrem informácií, ako činnosti v oblasti udržateľnosti ovplyvňujú samotnú firmu, zverejňovať aj informácie o dopade týchto aktivít. „Téma udržateľnosti je významná, keď spĺňa stanovené kritériá pre významný dopad alebo finančný dopad alebo pre obe možnosti súčasne,“ vysvetlila E. Vitálošová.

Firmy by sa mali na reportovanie pripraviť už teraz

Európske štandardy pre vykazovanie informácií o udržateľnosti (ESRS) predstavujú súhrn indikátorov a pevné pravidlá na ich výpočet a zverejnenie. Štandardy budú vydané formou nariadenia a nebude potrebné ich implementovať do slovenskej legislatívy, na rozdiel od samotnej CSRD smernice, ktorá bude súčasťou zákona o účtovníctve.

Európska únia zatiaľ zverejnila 12 ESRS štandardov, ktoré budú platné pre spoločnosti bez ohľadu na sektor. Sektorovo špecifické štandardy sú zatiaľ v procese prípravy. Malo by ísť o 40 štandardov, ktoré budú predstavovať detailné požiadavky na reporting na mieru šitý konkrétnemu odvetviu. Očakávané sú aj štandardy pre malé a stredné podniky aj podniky mimo EÚ.

„V rámci týchto 12 štandardov prišlo oproti pôvodnému návrhu k výraznému poklesu požiadaviek na zverejnenie – aktuálne ich je 84, čo predstavuje 1 144 dátových bodov, ktoré si budú musieť firmy, po analýze významnosti, zhromaždiť, spracovať a vyreportovať,“ uviedla E. Vitálošová a zdôraznila, že firmy by sa nastavovaniu procesov mali začať venovať už v priebehu budúceho roka. „Nefinančné vykazovanie bude pre spoločnosti veľmi dôležité a najmä citlivé, pretože bude mať výrazný vplyv na ich reputáciu, dokonca viac ako finančné reportovanie.“

Ratingy sú pre investorov atraktívne, majú však veľa nedostatkov

Julian Tóth, Chief Operating Officer v International Sustainable Finance Centre (ISFC), na stretnutí 15. decembra priblížil fungovanie ESG ratingov. ESG rating je podľa neho hodnotenie spoločnosti, ako riadi svojej materiálne nefinančné (teda ESG) riziká. Pripomenul, že ESG bol pôvodne pojem pre investorov, ktorí chceli pri investičných analýzach lepšie pochopiť potenciál výnosnosti firiem. „Dnes už majú investori udržateľnosť integrovanú vo svojich rozhodnutiach. Čoraz viac z nich sa aktívne zaujíma o to, čo robia firmy v zmysle nefinančného reportingu.“ Z potreby rýchleho a objektívneho posúdenia ESG kritérií tak vznikol nový biznis – podľa J. Tótha je v súčasnosti na svete 600 firiem, ktoré poskytujú služby ESG ratingu.

Produktom ratingu je hodnotenie, spôsoby, ako sa k nemu dopracovať, sa však rôznia. Jedným z nedostatkov ratingov je, že každá ratingová spoločnosť si stanovuje vlastnú metodiku, a tak hodnotenia nemusia byť dostatočne objektívne. Vo všeobecnosti však proces hodnotenia ovplyvňuje niekoľko faktorov:

• vývoj a výber indikátorov,
• nastavenie a kalibrácia – je potrebné nastaviť proces hodnotenia tak, aby bolo výsledné číslo (alebo hodnotenie) čo najviac spoľahlivé. Relevancia tém pri firmách a rôznych sektoroch je veľmi odlišná, preto hrá nastavenie obrovskú rolu,
• zber dát – možno ho realizovať rôznymi spôsobmi: verejné zdroje, priame dopytovanie, médiá, umelá inteligencia, machine learning, …),
• tematický focus – je nutné špecializovať sa na dané skupiny indikátorov podľa sektoru, v ktorom firma pôsobí,
• stanovenie frekvencie updatov – medzi ratingovými agentúrami sú často veľké rozdiely v tom, ako často aktualizujú dáta. Aby boli hodnotenia aktuálne a porovnateľné, je potrebné ich pravidelne aktualizovať,
• sektorálne/absolútne hodnotenie – ide o jednu z najdôležitejších častí hodnotenia, ak totiž hodnotenie nie je v kontexte sektoru, v ktorom firma pôsobí, investorovi to veľa nepovie.

ESG ratingy považuje J. Tóth za atraktívne z biznisového pohľadu hneď z niekoľkých dôvodov – zvyšuje sa tým relevancia a atraktívnosť firmy pre investorov, rating dokáže firme nastaviť interný kompas a pomôcť pri analýze procesov, slúžia aj ako zdroj informácií na podporu zmien vo firme a tiež zvyšujú transparentnosť vo vzťahu s akcionármi a zákazníkmi.

Zároveň však upozornil, že ratingy bojujú s mnohými nedostatkami. Jedným z nich sú obrovské problémy s dátami, na ktorých je celý rating postavený. „Väčšina firiem nemá toľko dát, aby vyplnila 350 rôznych indikátorov. Nastavenie procesov a zber relevantných dát trvá zväčša niekoľko rokov. Ak to firma nemá sprocesované, celé hodnotenie je potom nekonzistentné a len ťažko porovnateľné.“

Problémom býva aj skreslenie. Objavili sa prípady, keď ratingové agentúry udeľovali automaticky nižšie skóre firmám z východnej Európy. Rovnako aj väčšie firmy mávajú väčšinou vyššie skóre. Ide o interné predsudky, ktoré by si agentúry mali vedieť manažovať a predchádzať im. Objavuje sa aj konflikt záujmov, keď ratingová firma poskytuje okrem hodnotenia aj konzultačné služby. Firma by tiež mala mať ujasnené, čo je účelom a cieľom ratingu – či chce merať dopad alebo riadenie rizík.

Investorov zaujíma najmä dopad

Celospoločenskú diskusiu o tom, čo vlastne ratingy znamenajú – či ide o manažovane rizík alebo o dopad – otvoril v máji tohto roka Elon Musk. V reakcii na to, že Tesla bola odstránená z globálneho ESG indexu, vyhlásil, že ESG rating je podvod. Faktom však je, že Tesla bola v rámci S (social) indikátorov hodnotená veľmi nízko, pretože sa vo firme objavovala diskriminácia a obťažovanie. J. Tóth spoločne so svojimi kolegami absolvoval 150 konzultácií s investormi, v rámci ktorých zisťovali, aké indikátory ich zaujímajú. Odpoveď bola jednoznačná, dôležitý je pre nich reálny dopad z finančného hľadiska. „Zanalyzovali sme preto 183 S indikátorov a zistili sme, že je len 40 tých, ktoré reálne merajú dopad,“ povedal.

Európska únia si je podľa neho vedomá nedostatkov, začala preto zvažovať potenciálnu reguláciu k dosiahnutiu väčšej transparentnosti. Čoraz viac investorov zároveň vyvíja vlastné metodiky alebo kombinuje viacero zdrojov. Firmy tiež môžu v budúcnosti očakávať väčší dôraz na dopad a princíp dvojitej významnosti.