Slabé vzdelanie môže mať na životy ľudí porovnateľne negatívne dôsledky ako zlé zdravie. Ľuďom spôsobuje problémy s uplatnením, prispieva k chudobe a neraz bráni ich sebarealizácii a životnému šťastiu. Zamestnávateľom na druhej strane komplikuje hľadanie kvalifikovanej pracovnej sily.

V rozpočtoch firiem sa to však zatiaľ neodráža. Pre porovnanie, téme zdravia sa podľa Varkey Foundation dostáva 16-krát viac podpory ako téme vzdelávania, hoci obe majú porovnateľný spoločenský význam. Vyše polovica z top 500 globálnych spoločností (podľa obratu) pri svojich investíciách v oblasti zodpovedného podnikania na vzdelávanie vôbec nemyslí. Navyše, existujúce projekty podporujú najmä vyššie vzdelávanie v Európe a Severnej Amerike, pričom Unesco vidí priority v rozvoji základného a stredného vzdelania (celosvetovo) a vyššieho vzdelania v Afrike, Ázii, Pacifiku a Latinskej Amerike. Unesco upozorňuje i na neustály globálny pokles verejných rozpočtov na vzdelávanie (až 26 mld. dolárov ročne). To len potvrdzuje dôležitosť záujmu súkromného sektora o túto oblasť.

Podpora vzdelávania na Slovensku

Na Slovensku sa vzdelávanie teší rovnakej podpore firiem ako zdravotníctvo (22% z firemného darcovstva a asignácie dane v r. 2012). Avšak v porovnaní s inými členskými štátmi EÚ je toho zároveň oveľa viac, čo treba zlepšovať. Podľa poslednej štúdie PISA sú slovenskí žiaci nielen výsledkovo slabší, ale chýba im aj odhodlanosť riešiť zložité úlohy, či dôvera vo vlastné schopnosti. Učitelia v porovnaní s minulosťou prejavili väčšiu nespokojnosť s kvalitou učebníc i so správaním žiakov voči učiteľom a vlastným povinnostiam.

Aktuálnou výzvou pre slovenské podniky je rozvoj duálneho vzdelávania, ktoré môže znížiť vysokú mieru nezamestnanosti mladých ľudí a prepojiť vzdelávanie s trhom práce (bližšie pozri www.minedu.sk). Ako uviedol bývalý minister školstva Pellegrini: „Je to investícia do ich aktíva, je to zlacnenie systému. Ak nám pomôžu vzdelať dobre pripravených ľudí už počas štúdia, ušetria si vlastne prostriedky, ktoré by museli vynaložiť na prípadnú rekvalifikáciu týchto ľudí.“

Tri príklady zo Slovenska

Systém duálneho vzdelávania už na Slovensku realizuje napríklad IT spoločnosť T-Systems Slovakia, ktorá v spolupráci so Strednou priemyselnou školou elektrotechnickou v Košiciach pomáha zvýšiť praktické zručnosti mladých. V tomto duálnom modeli vzdelávania predstavuje praktická forma výučby 67 %.  

Firma Ceragon Networks od r. 2010 spolupracuje so Strednou odbornou školou elektrotechnickou v Liptovskom Hrádku na skvalitňovaní výučby a rozvíjaní spolupráce medzi školami a firmami v liptovskom regióne. Spoločnosť poskytuje svoje technické vybavenie, priestory, príležitosti pre študentskú prax, odborné konzultácie študentom i pedagógom, a pod., zamestnanci firmy sa môžu zapojiť do projektu celoživotného vzdelávania, ktorý škola ponúka. Spolupráca priniesla za tri roky zdvojnásobenie počtu záujemcov o štúdium, stabilizáciu školy a lepšiu uplatniteľnosť jej absolventov. Dôkazom úspešnej spolupráce je aj skutočnosť, že až 70 % zamestnancov Ceragonu tvoria absolventi tejto strednej odbornej školy.

Spoločnosť Accenture zriadila v rámci svojej medzinárodnej iniciatívy Skills to Succeed nadačný fond s cieľom zvýšiť zručnosti ľudí potrebné pre ich uplatnenie na trhu práce. Podobne ako v iných krajinách, i na Slovensku sa orientuje najmä na ľudí, ktorí majú napriek ukončenému vzdelaniu problém uplatniť sa na pracovnom trhu. Nebojí sa investovať do problematicky vnímaných a marginalizovaných skupín (užívatelia drog, ľudia pracujúci v sexbiznise, bez domova, so zdravotným postihnutím, a pod.). V spolupráci s neziskovými organizáciami poskytuje týmto skupinám kurzy angličtiny, počítačových či podnikateľských zručností, personálne poradenstvo či chránené dielne spojené s výučbou.

Aj investície mimo EÚ môžu byť obojstranne výhodné

Ako uvádza portál theguardian.com, nadnárodné korporácie budú v najbližších desaťročiach expandovať do rozvojových krajín. V Indii, Číne a Brazílii vďaka rozvoju priemyslu už dnes klesá podiel príležitostí pre nekvalifikovaných pracovníkov. Požiadavky na vzdelanie, naopak, narastajú. Avšak, podľa Unesco, viac než tretina detí nemá v rozvojových krajinách prístup ani k základnému vzdelaniu. Z tých, ktoré majú, mnohé po 5 rokoch v škole stále nedokážu čítať.

Rozvojové ekonomiky nemajú prostriedky na skvalitnenie vzdelávania, a ani ich tak skoro mať nebudú. Ukazuje sa, že súkromný sektor môže významne pomôcť zaplniť vznikajúcu medzeru, a malo by to byť aj v jeho záujme. Vzdelanejší obyvatelia majú väčšiu šancu byť pre investora rovnako prínosnejšími zamestnancami, ako aj výnosnejšími spotrebiteľmi. Niektoré spoločnosti  už dnes investujú do vzdelávacích programov milióny.

Autorkou je Ivana Vlachová, stážistka v tíme zodpovedného podnikania v Nadácii Pontis