03. 07. 2017 Zodpovedné podnikanie

Mestské firmy: miesto pre politické obchody bez kontroly?

Pozrite si výsledky výskumu Inštitútu SGI v oblasti politizácie mestských firiem.

Do roka po komunálnych voľbách prichádza v orgánoch mestských firiem k veľkým výmenám, miesto sa ujde aj takmer každému tretiemu poslancovi. Tieto zistenia priniesol rozsiahly výskum v oblasti politizácie a kontroly mestských firiem. Inštitút SGI sa v ňom zameral na mestské firmy v 50 najväčších slovenských mestách.

Mestských firiem je v skúmaných mestách spolu viac ako 250, pričom viac ako 100 je úplne v rukách samospráv. Aj keď väčšina podniká v bežných samosprávnych službách ako je správa bytov, mestská televízia či technické služby, môžeme medzi nimi nájsť aj hokejový klub či hotel.

V rukách politikov

Jedným z hlavných cieľov výskumu bolo priniesť zistenia o úrovni politizácie firiem s aspoň pätinovou účasťou samosprávy (180). „Mestské firmy si verejnosť často spája s netransparentnosťou, politickými obchodmi či s dohadzovaním lukratívnych pozícií osobám spriazneným vedeniu mesta. Keďže nie je možné jednoducho zistiť iné prepojenia, v analýze sme sa zamerali primárne na to, do akej miery sú politici priamo zapojení do riadenia a vnútornej kontroly mestských firiem”, vysvetlila analytička Inštitútu SGI Veronika Prachárová.

Ukázalo sa, že z celkovo 1321 poslancov až 360 začalo po komunálnych voľbách 2014 pôsobiť v mestských firmách a takmer 80 z nich dokonca priamo v ich vedení. Pôsobenie poslancov v mestských firmách síce nemusí mať nevyhnutne negatívne dopady, minimálne v prípade štatutárov – poslancov však môže dochádzať ku konfliktu záujmov, keďže o firmách, ktoré vedú, zároveň rozhodujú v zastupiteľstve. Poslanci v dozorných radách zas často nemajú dostatočnú kvalifikáciu na riadne vykonávanie funkcie, čo sa následne odráža aj na celkovej kvalite vnútornej kontroly firiem.

Prepojenie medzi aktuálnou politickou garnitúrou a vedením mestských firiem je dobre pozorovateľné aj pri personálnych výmenách – až tretina všetkých štatutárov sa vymenila do roka po konaní volieb, čo platí tak pre voľby 2014, ako aj pre predchádzajúce voľby v roku 2010. „Nemyslíme si, že by malo dôjsť k zabetónovaniu vedenia mestských firiem, avšak existujúce trendy vysokej fluktuácie po voľbách v zásade znemožňujú kvalitné riadenie a plánovanie. Zmenám štatutárov navyše nepredchádzajú ani transparentné výberové konania. Zo 126 mestských firiem, ktoré nám sprístupnili informácie, boli pozície súčasných štatutárov obsadené na základe výberových konaní len v 25 prípadoch“, objasnila Prachárová.

Bez kontroly?

Napriek tomu, že mestské firmy pôsobia na voľnom trhu, vzhľadom na to, že čerpajú z verejných zdrojov, je potrebná ich prísnejšia kontrola. Vnútornú kontrolu vykonávajú dozorné rady, mestské firmy zároveň môže kontrolovať hlavný kontrolór mesta, NKÚ a obmedzene aj poslanci a samotní občania.

Na otázku k zasadnutiam dozorných rád odpovedalo Inštitútu SGI iba 100 mestských firiem, pričom 12 z nich nemá dozornú radu vôbec vytvorenú. Pri ostatných firmách dozorné rady zasadali v rokoch 2010 až 2016 v priemere iba tri a menej-krát ročne. Ich reálna činnosť sa pritom ťažko kontroluje, zo správ predkladaných valnému zhromaždeniu však vyplýva, že je často skôr formálna.

NKÚ ani hlavní kontrolóri miest nemajú na efektívnu kontrolu mestských firiem dostatočné kapacity, keďže do ich pôsobnosti spadá množstvo ďalších subjektov. Až pri 34 z 50 najväčších miest neuskutočnili hlavní kontrolóri v rokoch 2010 až 2016 v mestských firmách ani jednu kontrolu ročne. NKÚ kontroloval v rokoch 2012-2016 spolu 25 mestských firiem, pri tomto tempe by mu trvalo skontrolovať len firmy v nami skúmaných mestách 50 rokov. O reálnych možnostiach kontroly zo strany občanov zas svedčí pomer kladných odpovedí na infožiadosti. „Aj keď sme si vyžiadali len základné dokumenty a informácie, poskytlo nám ich menej ako 60 % firiem“, konštatoval koordinátor projektu Martin Kollárik.

Viaceré z nedostatkov je možné odstrániť správnym nastavením procesov, právomocí dozorných rád či úpravou interných dokumentov. V nasledujúcich mesiacoch budú analytici Inštitútu SGI pracovať na analýze dokumentov a vypracovaní odporúčaní v Malackách a Prešove. „Sme veľmi radi, že sa nájdu samosprávy, ktoré chcú aktívne otvoriť činnosť svojich mestských firiem väčšej kontrole a samozrejme im v tom radi pomôžeme“, uzavrel Kollárik.

Projekt je podporený Fondom pre transparentné Slovensko Nadácie Pontis. Článok bol zverejnený so súhlasom štatutárneho zástupcu Inštitútu SGI.

Viac informácií k projektu nájdete TU.

Kto sme

Vytvárame silné a zmysluplné spojenia medzi firemným, občianskym a verejným sektorom v našich troch strategických témach – v sociálnych inováciách, vo filantropii a v zodpovednom podnikaní. V nich si budujeme expertízu, prinášame trendy, presadzujeme dlhodobý dopad a inšpirujeme.


Nadácia Pontis
Zelinárska 2
821 08 Bratislava


tel.: (421 2) 5710 8111