Firmy sa dnes osvedčujú ako zodpovedný hráč v oblasti biznisu, ale aj ako aktér, ktorý má solidaritu, sociálne cítenie a vnímavosť pre problémy ľudí v prostredí, v ktorom pôsobí. Aj o tom hovoril sociológ a čestný prezident Inštitúte pre verejné otázky Martin Bútora.

Ako dnes vnímate Slovensko?

Vnímam dnešné Slovensko ako krajinu, ktorá sa ocitla na križovatke. Zvykli sme si na to, že Slovensko za 20 rokov samostatnosti bolo úspešným príbehom. Poučili sme sa z chýb, ktoré sme urobili, vedeli sme sa spamätať a mnohé sa podarilo. V tejto ďalšej etape stojíme pred výzvami, ktoré buď splníme a vyrovnáme sa s nimi alebo už úspešný príbeh nebude pokračovať. Za jednu z najdôležitejších vecí považujem všetky témy, ktoré sa týkajú demokratickej modernizácie – otázky vzdelávania, tolerancie k menšinám, politickej kultúry. A čo je najkľúčovejším problémom Slovenska, to sú pravidlá hry. To znamená právny štát, vymožiteľnosť práva, stav súdnictva a všetko, čo s tým súvisí.

Na Slovensku sme si zažili obdobie, kedy ľudia pri dôležitých hlavných problémoch, ktoré ich trápia ako nezamestnanosť, sociálne istoty, ekonomika, životná úroveň, si začali uvedomovať, že všetky ich problémy súvisia aj so stavom demokracie. Preto sa Slovensko v druhej polovici 90. rokov prebudilo, nastala občianska mobilizácia a preto sa tú zmenu podarilo dosiahnuť. Dnes sme do istej miery v podobnej situácii a je veľmi dôležité, aby u nás fungovali pravidlá hry a aby tu fungoval právny štát. To potom môže ovplyvniť a zlepšiť kvalitu života v najrozmanitejších desiatkach iných vážnych sociálnych problémov.

V čom vidíte prínos neziskových organizácií v našej krajine?

Prínos neziskových organizácií je na Slovensku nenahraditeľný. Ľudia v nich často robia to, čo štát nevie robiť, nechce robiť alebo nemá na to kapacity. Robia nielen to, čomu sa nevenuje politický sektor, ale aj to, čo nie je celkom úlohou biznisu. Je dôležité, aby u nás fungovali organizácie, ktoré pomáhajú, aby sa hlasy občanov mohli vôbec ozvať. To sú aj rôzne advokačné iniciatívy, ktoré vyjadrujú záujmy a potreby rôznych skupín občanov, ktoré by sa k tomu inak nedostali a nie celkom reprezentujú politické strany. Plnia nenahraditeľnú úlohu v tom, čomu sa hovorí spätná väzba volebných činiteľov a celej štátnej a verejnej správy. Sú nástrojom kontroly a kritiky. Štát by mal uniesť, že na jednej strane je možné s neziskovými organizáciami spolupracovať a vyčleniť na to nejaké verejné zdroje, čím bude lepšie fungovať, hospodáriť a slúžiť občanom, keď bude pod drobnohľadom takejto kontroly.

Neziskové organizácie sú fantastickým zdrojom spoločenských inovácií, ktoré sa najprv vyskúšajú na pôde neziskového sektora a keď sa osvedčia, potom ich napríklad preberie verejná správa. Sú laboratóriom inovácií v mnohých oblastiach – od sociálnych, cez zdravotnícke, vzdelávacie a po mnohé ďalšie. Vstupujú na trh ideí a stávajú sa dôležitým partnerom. Čím je viac hráčov na tomto poli, tým viac môžu byť výsledky efektívnejšie.

No a v neposlednom rade poskytujú nenahraditeľné služby, ktoré nikto iný nevie robiť, nechce robiť a v tomto zmysle si vydobyli aj isté skúsenosti. Ponúkajú to práve a často ľuďom, ktorí sú sociálne slabší, na okraji záujmu spoločnosti, ktorí sa v jednotlivých etapách života ocitli v ťažkostiach a tam plnia tiež nezastupiteľnú úlohu. Je toho veľa, čo neziskové organizácie robia a bezpochyby prispievajú ku kvalite života na Slovensku.

Mnohé firmy sa čoraz viac zapájajú do podpory aktivít a projektov neziskového sektora. Ako vnímate túto skutočnosť? Pohli sme sa ďalej?

Slovensko je spomedzi vyšehrádskych krajín tým štátom, kde je podpora neziskového sektora z verejných zdrojov najnižšia. V Poľsku, Maďarsku aj v Českej republike je táto podpora vyššia. Poľsko má napríklad veľmi rozvinutú ekonomiku, početných a silných hospodárskych aktérov, čím je aj väčšia možnosť na podporu neziskových organizácií.

Biznis sektor robí veľmi užitočnú službu, keď neziskové prostredie podporuje. Osvedčuje sa tým ako zodpovedný hráč v oblasti biznisu, ale aj ako aktér, ktorý má solidaritu, sociálne cítenie a vnímavosť pre problémy ľudí v prostredí, v ktorom pôsobí a ktorý vie, že aj takýmto typom filantropie môže vytvárať prostredie, ktoré bude nápomocné aj jeho činnostiam. Je to vzájomná výhra.

Na Slovensku sa podarilo, že firmy si postupne dokázali načrtnúť, vybudovať a osvojiť určité zásady a princípy zodpovedného firemného správania voči svojmu okoliu a v tom im často pomohli aj ľudia z neziskoviek. Teda ľudia, ktorí vedeli ako takéto programy pripravovať, spustiť a zapojiť ľudí. Dnes sa už dá hovoriť o určitej kultúre podnikateľského sektora v tejto oblasti, je to na vzostupe. Pokiaľ ide o priame finančné investície, tie závisia od toho, aký je stav ekonomiky. Sú aj obdobia krízy, kedy podpora troška ustupuje do pozadia z hľadiska objemu, ale väčšina solídnych a veľkých zodpovedných firiem, ktoré predstavujú gro slovenskej ekonomiky, dnes vedia, že zodpovedné korporátne správanie a podpora neziskového prostredia je systematickou, pravidelnou, užitočnou a chvályhodnou činnosťou v ich oblasti.

Keď sa rozprávame o Slovensku a o veciach, ktoré u nás fungujú a ktoré nefungujú, aký je váš sen o Slovensku? Ako si predstavujete našu krajinu?

Viac a viac sa presvedčujem o troch veciach. Budovanie solídneho, demokratického života je nikdy sa nekončiace dielo. Je to ako trávnik, ktorý musíte stále upravovať a polievať. Je to všeobecná charakteristika toho, čo sa teraz odohráva. Prichádzajú na to aj ľudia. Pokiaľ si na Slovensku nepriblížime k srdcu aj rozumu, že ľudia sa musia starať o svoj verejný priestor a o svoje okolie, ale že to za nich urobí štát, politické strany alebo biznis sektor, v takom prípade sa to nebude dariť.

Na Slovensku je neuveriteľný potenciál, ktorý doteraz nebol zužitkovaný. Nie sme zvyknutí spolupracovať a vytvárať prospešné aliancie na rozvoj danej témy. Často ľudia aj v prostredí jednej univerzity nespolupracujú ako by mohli. Zdá sa mi, že prepájanie týchto prostredí a dávanie dokopy nositeľov pozitívnej zmeny, kritickej masy jednotlivcov a skupín, ktorí ju môžu dosiahnuť, je veľkou výzvou na Slovensku. Potenciál tu určite je. Čo by som si prial je, aby sa energia a sila toho potenciálu dokázala kultivovať, udržiavať a obohacovať život okolo nás.