Malé a stredné firmy dokážu pomocou filantropie meniť región

Slovenské malé a stredné firmy cítia veľkú zodpovednosť pomáhať v rôznych projektoch, ktoré sa môžu týkať športu, zdravia, pomoci seniorom, sociálne znevýhodneným ľuďom, vzdelávania a mnohého iného. Ich pomoc býva často zameraná na región, v ktorom podnikajú. Veľkosť firmy, alebo to, ako dlho už na trhu funguje, pritom nie sú pri filantropii rozhodujúce. Myslí si to aj firemný konzultant Mario Fondati.

„Firmy, ktoré vznikali v deväťdesiatych rokoch, majú teraz väčšie možnosti pomáhať, či už ide o financie, alebo majú aj väčší počet zamestnancov. Vo firmách, ktoré vznikali po roku 2000, zase vyrastá nová generácia podnikateľov, ktorá má transparentnosť a starostlivosť o druhých vo svojej DNA,“ hovorí Fondati. Výhody podľa neho nájdeme na oboch koncoch pomyselného spektra.

Motorom sú zakladatelia, generačná výmena aj zamestnanci

Čo však najčastejšie spúšťa vo firme záujem o darovanie? Impulzov môže byť viacero. „Jednak je to osobnosť majiteľa firmy, jeho rodiny a ich hodnoty. Vo firmách, ktoré sú tu už 20 či 30 rokov, často prichádza s nástupom druhej generácie, že mladí ľudia cítia potrebu pomáhať komunite. Impulzy na pomoc bývajú aj z bezprostredného okolia. Ak je vo firme otvorená firemná kultúra, môže to prísť aj od zamestnancov,“ tvrdí Mario Fondati.

Dobrým príkladom je spoločnosť Medeko Cast z Považskej Bystrice, na filantropii veľmi záležalo už zakladateľovi firmy Pavlovi Demáčkovi. „U nás šli tieto hodnoty od môjho otca, teda som s tým vyrastala,“ hovorí riaditeľka spoločnosti Kristína Lang. Dodáva, že pre mnohé firmy prichádza rozhodnutie venovať sa pomáhaniu v období, keď sa majiteľ či majiteľka dostane do bodu, že sa o firmu nebojí a cíti, že je stabilná. „Vtedy sa prirodzene dostane k rozhodnutiu, že sa môže o svoje peniaze podeliť,“ vraví Lang.

V Medeku neskôr dospeli k rozhodnutiu, že na to, aby mohli aj naďalej udržateľne podporovať neziskové projekty, potrebujú systematické riešenie. „Preto som si vzala aj túto agendu a založili sme si nadáciu,“ hovorí Lang.

Keď sa majiteľ dostane do bodu, že sa o firmu nebojí a cíti, že je stabilná, vtedy sa prirodzene dostane k rozhodnutiu, že sa môže o svoje peniaze podeliť. (Kristína Lang)

Podľa Fondatiho je dôležité dať celému procesu postupne štruktúru, určiť zodpovedného človeka, aké typy projektov bude firma podporovať, venovať sa v rámci firemnej kultúry filantropii dlhodobo a pravidelne a zaručiť, aby boli tieto aktivity udržateľné.

Niektoré firmy však myslia na nastavenie stratégie už na začiatku. „My sme napríklad kreovali túto myšlienku ešte predtým, než bola firma založená. Sadli sme si so združením VLK, ktoré podporujeme a bavili sme sa o tom, aké sú ich plány na nasledujúce roky, aké systémové zmeny by chceli dosiahnuť a chceli sme spoluprácu nastaviť dlhodobo,“ opisuje svoje skúsenosti zakladateľ značky Wilderoben Silvester Behúň.

Ako dokáže firma ovplyvniť región

Kristína Lang hovorí, že pre podnikateľov z regiónu je veľmi prirodzené smerovať pomoc opäť do regiónu, lebo sú veľmi spätí s lokálnou komunitou. Často sa stretáva aj s tým, že podnikatelia podporujú oblasti, ktoré sú im blízke z čias, keď vyrastali.

Jedným z dôvodov, prečo podporovať rodinné firmy aj na úrovni štátu, je, že tieto firmy sa nezbalia a neodídu, jednoducho tu budú. Rovnako funguje tento lokálpatriotizmus aj na úrovni filantropie. (Mario Fondati)

Niektoré projekty tiež vychádzajú z potrieb regiónu. „Viacero firiem v okolí Považskej Bystrice má problém nájsť vhodných kandidátov, lebo technické vzdelanie tu nie je dostatočné. Prišli sme preto s nápadom technickej školy, kde si kandidátov vychováme,“ uvádza príklad Lang.

Fondati zase pripomína, že firmy v komunitách často suplujú aj úlohu štátu. „Keď si vezmeme, aká poddimenzovaná je podpora športu alebo voľnočasových aktivít pre deti, vidíme, že to je potrebné,“ zdôrazňuje.

Nefinančná pomoc

Podľa Maria Fondatiho nie je pomáhanie o konkrétnych sumách, ktoré musia mať firmy k dispozícii, lebo inak by nemala ich podpora zmysel. Už dnes totiž existuje veľa projektov, na ktorých podporu stačí i menší obnos finančných prostriedkov. „Je to skôr o filozofii a životnom postoji. Navyše podporovať komunity sa dá aj nefinančným spôsobom – venovať čas, materiál, produkty. To funguje v regiónoch veľmi často,“ hovorí.

Kristína Lang aj Silvester Behúň mu dávajú za pravdu. „Dobrým príkladom je, keď potrebuje niekto niečo poprevážať. Pre organizáciu je často problém zháňať dodávku a požičiavať si ju. Pre nás je to jednoduchšie,“ opisuje Lang a Behúň pripomína, že občas stačí na podporu dobrej veci aj aktivizmus. „Je to síce vec, na ktorú sa často zabúda, ale niekedy naozaj stačí zúčastniť sa a podporiť vec, ktorej chceme pomôcť, tým, že prídeme.“

Má sa o filantropii hovoriť?

Keď už firma rozbehla svoje filantropické aktivity, často rieši otázku, ako a či vôbec o nich hovoriť. Firmy sa obávajú, že ich zaplavia žiadosti o ďalšiu pomoc, ktoré nebudú schopné pokryť, alebo že bude ich pomoc pôsobiť neúprimne. Mario Fondati však na zverejnení pomoci nevidí nič zlé, dokonca naopak. „Keď je pomoc zverejnená, komunita, ktorá v regióne žije, alebo ktorej sa pomáha, má potom šancu pomoc firmy posúdiť a zhodnotiť. Ak to firme pomáha získať nových zamestnancov, je to tiež úplne v poriadku. Rovnako, ak firma deklaruje, že pomáha, hovorí to niečo o jej firemnej kultúre, čo je pre ľudí, ktorí by v tejto spoločnosti chceli pracovať, pozitívny motív,“ vysvetlil.

Čo robí na poli filantropie vaša firma?

Kristína Lang, výkonná riaditeľka pre financie a systém Medeko Cast a správkyňa Medeko nadácie: Nadácia sa zameriava na podporu kvality života v Považskej Bystrici – podporujeme rôzne občianske združenia, akcie a projekty. Druhým smerom, ktorým ideme, je podpora talentov, v rámci ktorej máme vlastný projekt Mladý talent Považskej Bystrice. Je to súťaž určená hlavne pre stredoškolákov, ktorí môžu súťažiť v kategóriách ako veda, šport, umenie. Odmeňujeme ich, ale tiež sa snažíme, aby sa odprezentovali na verejnosti. V Medeku máme tiež aktivitu v spolupráci s OZ Zrniečka pre sny s názvom „Vianočný obdarovací stromček“, na ktorom visia priania detí, ktoré zamestnanci potom plnia.

Silvester Behúň, zakladateľ Wilderoben: Spolupracujeme s lesoochranárskym združením VLK. Poskytujeme im 1 % z obratu z každej našej predanej veci. Snažíme sa tiež udržiavať cyklus oblečenia, napríklad ho zadarmo opravujeme a poskytujeme naň doživotnú záruku. A do tretice sa snažíme posúvať detské veci ďalej bez nároku na zisk, za 35 % ich pôvodnej ceny. Formou eventov sa venujeme aj ekologickej osvete.