Kvalitné vzdelanie vedie k prosperite spoločnosti
Tento článok vyšiel v magazíne Nadácie Pontis filantropia – je to rodinné
Ekonóm Jan Libich pôsobí časť roka na VŠB-TU Ostrava a časť roka na La Trobe University v Melbourne. České a austrálske školstvo tak zažíva z prvej ruky, vzdelávanie v iných krajinách pozná nielen cez štúdie, grafy a čísla, ale tiež priamo z tried svojich synov z pozície pomocníka učiteľa. Tvrdí, že rola učiteľov je kľúčová a mali by sme do nich investovať.
Vzdelávanie má podľa Libicha obrovský vplyv na ekonomický rast – múdrejší ľudia majú lepšie nápady, čo vedie k inováciám, ktoré sú hybnou silou zvyšovania životnej úrovne. Výskum ukazuje, že ak chceme predpovedať, ako sa bude krajine hospodársky dariť, stačí sledovať výsledky 15-ročných žiakov v medzinárodných PISA testoch v matematike.
Libich tvrdí, že alfou a omegou kvalitnejšieho školstva je kvalita učiteľov. Zohrávajú oveľa dôležitejšiu rolu ako počet žiakov v triede či technologické vybavenie učební. Zároveň platí, že čím je učiteľ kvalitnejší, tým vyššia je jeho pridaná hodnota pre budúci život žiakov. A keďže z dát vieme, ako znalosti žiakov ovplyvňujú ich budúce zamestnanie, tak sme schopní približne merať aj to, ako kvalita učiteľov ovplyvňuje celoživotnú mzdu ich žiakov.
Jan Libich aplikoval dostupné dáta od profesora Erica Hanusheka zo Stanfordu na Česko. Porovnával pridanú hodnotu veľmi kvalitného učiteľa s málo kvalitným. Vypočítal, že žiak, ktorý má celú základnú školu šťastie na kvalitného učiteľa, bude mať celoživotnú mzdu v priemere o 160- až 180-tisíc eur vyššiu ako žiak, ktorý bol v triede menej kvalitného pedagóga. Je to podobný platový skok ako medzi priemerným celoživotným zárobkom vysokoškolsky vzdelaného človeka a človeka s maturitou.
Česko-austrálsky ekonóm ďalej ukazuje, že na to, aby sa Česká republika z aktuálneho 23. miesta v spomínaných PISA testoch dostala 29 medzi 10 najlepších krajín, by stačilo 3-4 % najhorších učiteľov nahradiť ich kvalitnejšími kolegami (pre Slovensko by to bol približne dvojnásobok, keďže sa nachádza až na 36. mieste).
V reči národného hospodárstva by top desiatka znamenala, že mzda by sa v priemere permanentne zvýšila o približne 12 %. Investícia do vzdelávania a kvalitných učiteľov je tak zďaleka najlepšia investícia, akú môže štát urobiť.
Jan Libich bol v októbri 2018 hlavným rečníkom na podujatí Nadácie Pontis, ktoré sa venovalo programu Generácia 3.0. Cieľom programu je šíriť inovatívne vzdelávacie prístupy do slovenských škôl. Foto: Tomáš Halász
Pochopiteľne, kvalitné školstvo nám zďaleka neprináša iba finančné benefity. Dáta hovoria, že vzdelanejší ľudia menej fajčia, sú zdravší a páchajú menej trestných činov. Známe príslovie síce tvrdí, že za peniaze si šťastie nekúpime, výskumy však ukazujú, že v čím bohatšej krajine žijeme, tým je náš život v priemere spokojnejší.
Pridaná hodnota kvalitných učiteľov je enormná. Kde ich však vziať? Libich riešenie nevidí v plošnom dvíhaní platov, zahraničné skúsenosti naznačujú, že efekt je nízky. Oveľa dôležitejšie je prilákať na štúdium pedagogiky vynikajúcich stredoškolákov, merať pridanú hodnotu učiteľov a tých dobrých efektívne odmeňovať.
Samozrejme, vzdelávanie a ekonomický rast sú komplexné témy, je tak ťažké nájsť analýzy s lokálnymi dátami a zohľadniť všetky relevantné faktory.
Jan Libich prináša dôležitý pohľad na vzdelávanie a jeho dopad nielen na ekonomiku krajiny, ale aj na našu spokojnosť so životom. V neposlednom rade ukazuje, že ak chceme, aby mali mladí ľudia možnosť rozvinúť svoj potenciál a získať zručnosti, vedomosti a postoje potrebné pre život v 21. storočí, nepôjde to bez kvalitných a motivovaných učiteľov.
Na záver malá otázka na zamyslenie: o koľko vyšší plat má na Slovensku kvalitný učiteľ oproti nekvalitnému, keď vyprodukuje pre svojich žiakov o toľko vyššiu mzdu?
