Švédsko: Supermarkety nahrádzajú nalepenú cenovku laserovou značkou

Sieť švédskych supermarketov ICA testuje používanie „prírodného“ označovania produktov, a teda laserovej technológie, ktorá môže perspektívne nahradiť plastovú nálepku s čiarovým kódom. Laserová značka sa dobre osvedčila na batatoch a avokádach, firma preto plánuje použitie i na iné druhy zeleniny a ovocia.

„Ak by sme tento prírodný branding použili iba na všetky bio avokáda v našej ponuke, za rok by sme ušetrili 200 km plastu o šírke 30 cm,“ povedal Peter Hagg z ICA. Laserová technológia navyše produkuje menej ako 1 % z emisií CO2, ktoré sú potrebné na výrobu nálepky podobnej veľkosti.

Firma je presvedčená, že okrem úspor bude mať nová technológia pozitívny dopad i na pritiahnutie nových zákazníkov. Pre mladých Švédov nie je totiž čoraz dôležitejšia iba bio kvalita ovocia a zeleniny, ale aj environmentálny dopad ich obalu. (Viac na theguardian.com)

Francúzsko: Už žiadne maily po pracovnej dobe

Francúzski zamestnanci získali príchodom nového roka „právo odpojiť sa“. Nový zákon zamestnancom umožňuje ignorovať pracovné e-maily mimo stanoveného pracovného času. Týka sa francúzskych spoločností s viac než 50 zamestnancami.

Cieľom opatrenia je prispieť k zníženiu stresu spojeného s prepracovanosťou, podporiť rovnováhu pracovného a osobného života a vyhnúť sa syndrómu vyhorenia, ktorým v súčasnosti trpí 12 % pracujúcich Francúzov. Francúzska vláda je presvedčená, že tieto problémy sú také závažné, že vyžadujú štátnu intervenciu. „Zamestnanci síce fyzicky opustia kanceláriu, ale neopustia prácu. Sú akoby priviazaní na elektronickom vodidle,“ povedal Benoit Hamot, poslanec parlamentu a bývalý minister školstva pre BBC v máji, keď francúzsky parlament zákon schválil. (Viac na washingtonpost.com)

USA: Firmy žiadajú Donalda Trumpa dodržiavať záväzky v boji proti klimatickej zmene

Viac než 630 firiem, od veľkých korporácií až po menšie rodinné podniky, sa listom obrátilo na novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa. „Chceme, aby americká ekonomika bola postavená na energetickej efektívnosti a nízkouhlíkovej energii. Inovatívne a šetriace riešenia nám pomôžu dosiahnuť tieto ciele. Ak v nich zlyháme, americká prosperita bude ohrozená. Ak však budeme teraz konať správne, vzniknú nové pracovné miesta a posilní sa naša konkurencieschopnosť.“

Spojené štáty ratifikovali Parížsku klimatickú dohodu minulý rok. Donald Trump počas svojej prezidentskej kampane avizoval odstúpenie od dohody a opakovane označil globálne otepľovanie za hoax. (Viac na huffingtonpost.com)

Japonsko: Trojdňový víkend ako liek na prepracovanosť?

S prepracovanosťou a zároveň nízkou pôrodnosťou majú dlhodobý problém aj v Japonsku. Vláda sa preto snaží zmeniť zaužívané korporátne myslenie postavené na každodenných nadčasoch a práci cez víkend. Spolu s viacerými firmami sa vo februári chystá spustiť kampaň Premium Friday, v rámci ktorej by firmy umožnili pracovníkom odísť z firmy skôr každý posledný piatok v mesiaci.

Japonské firmy sa snažia prísť aj s vlastnými opatreniami. Mnohé z nich však v kontexte našich pracovných podmienok nevyznievajú veľmi revolučne – ako napríklad to, že firma Japan Post Insurance Co vypína svetlá vo svojej centrále o pol ôsmej večer. Yahoo Japan Corp však dovoľuje svojim ľuďom päťkrát do mesiaca pracovať z domu a tiež zvažuje zavedenie trojdňového víkendu do roku 2020. (Viac na todayonline.com)    

Štúdia: Svet plastu potrebuje radikálnu zmenu

Svetové ekonomické fórum zverejnilo štúdiu, ktorá upozorňuje na závažné dopady rastúceho plastového priemyslu na životné prostredie a prírodné zdroje. Vzhľadom na veľký rast dopytu zo strany zákazníkov sa predpokladá, že plastový priemysel bude v roku 2050 spotrebúvať až 20 % zo svetovej produkcie ropy.

Viete si predstaviť, že už teraz skončí každú minútu náklad jedného kamióna plného plastového odpadu v oceánoch? Plast potom nachádzame v podmorských živočíchoch a vďaka tomu končí aj v našich žalúdkoch. A aj keď univerzálny symbol pre recykláciu poznáme už viac ako 40 rokov, iba 14 % plastových obalov sa vyzbiera za týmto účelom. Po odpočítaní strát pri triedení a spracovaní sa iba 5 % plastu nakoniec naozaj zrecyklovať podarí. (Viac na weforum.org)