Košičanka učí študentov v Keni základy podnikania
Cieľom je rozvíjať počítačové a podnikateľské zručnosti kenskej mládeže.
Košičanka Ivana Uličná pomáha v Keni študentom s uplatnením sa na trhu práce po skončení školy. Za svoju činnosť získala od slovenského ministerstva zahraničných vecí ocenenie dobrovoľník roka 2014. V súčasnosti pracuje ako koordinátorka projektu Nadácie Pontis soteICT, ktorého cieľom je rozvíjať počítačové a podnikateľské zručnosti kenskej mládeže.
„Prostredníctvom tohto projektu som pochopila, aké užitočné sú informačné technológie pre rozvoj znevýhodnených komunít – znalosť IT dáva absolventom lepšie vyhliadky nájsť si v budúcnosti prácu, ale aj zlepšiť svoj príjem. Internet napríklad dovoľuje malým podnikateľom nájsť si informácie o skutočnej hodnote ich produktov a predať ich prostredníkom internetu za férovú cenu,“ vysvetľuje mladá Slovenka, ktorá na africký kontinent po prvý raz odletela po skončení vysokoškolského štúdia v anglickom Huddersfielde.
Keňania sú podľa nej k Európanom veľmi priateľskí, problém nie je ani s dorozumením, keďže v bývalej britskej kolónii je stále oficiálnym jazykom angličtina.
Absolventke štúdií medzinárodných vzťahov a kriminológie (kriminológia je osobitná vedná disciplína, ktorá sa zaoberá kriminalitou ako sociálnym javom, pozn. red.) dobrovoľníctvo v Keni dalo možnosť naučiť sa niečo o projektovom manažmente. Práve pomocou modelových príkladov firiem sa Slovenka snažila naučiť kenských stredoškolákov podnikať.
Iná štruktúra ekonomiky
Štruktúra ekonomiky v Keni sa odlišuje od tej slovenskej. „Formálne zamestnanie ako u nás v Keni existuje iba v malej miere. Väčšina ľudí sa živí malým podnikaním alebo poľnohospodárstvom,“ vysvetľuje Ivana.
V tejto africkej krajine je bez práce takmer každý druhý človek a nezamestnanosť mladých dosahuje neuveriteľných 60 percent. Po skončení strednej školy väčšina mladých ľudí nemá príliš na výber a začína s vlastným podnikaním.
„Veľkým problémom je, že väčšina firiem mladých absolventov krachuje v priebehu prvého roka, keďže kenské vzdelávanie sa zameriava skôr na memorovanie, výsledkom čoho sú chýbajú praktické zručnosti študentov,“ uviedla Uličná. Tá potenciálnym podnikateľom počas svojho dobrovoľníckeho pobytu priblížila základné znalosti marketingu, finančného manažmentu či jednoduchej komunikácie.
„Na škole PJ Mwangola mali študenti na začiatku problém s prezentačnými zručnosťami či jednoduchým predstavovaním sa. Dobrá prezentácia výrobkov je pritom základným kameňom úspešnej firmy. Venovali sme sa tomu, ako táto zručnosť môže byť kľúčová pri budúcich pracovných pohovoroch alebo získavaní zákazníkov,“ vysvetľuje Ivana.
Počas troch dní slovenská dobrovoľníčka vysvetlila študentom základy prezentácie. Plus nechala im aj linky, pomocou ktorých si na internete mohli nájsť ďalšie potrebné informácie. Študenti počas nasledujúcich týždňov častejšie v klube prezentovali a diskutovali. „Keď sme sa do školy po dvoch mesiacoch vrátili, tak sprvoti zahriaknutí študenti urobili najlepšie prezentácie spomedzi všetkých desiatich škôl v našom projekte,“ povedala Uličná.
Najlepší študent s úsmevom prezentoval projekt vlastnej cvičnej investičnej spoločnosti. V budúcnosti tak nebude mať problém komunikovať na pohovore či v reálnom živote s možnými investormi alebo zákazníkmi.
Pod modelovou investičnou spoločnosťou si na kenskej strednej škole netreba predstaviť veľký hedžový fond ovládajúci miliardy dolárov. Táto investičná spoločnosť je malá firma zameraná napríklad na sprostredkovanie predaja poľnohospodárskych strojov drobným roľníkom či oslovovanie potenciálnych investorov ochotných financovať výstavbu ciest v juhovýchodnom regióne Taita Taveta.
Na podnikanie stačí zopár eur
V Keni kapitál na rozbehnutie prvého podnikania nemusí byť vôbec obrovský. „Ak napríklad ženy používajú sisal, ktorý im rastie pri dome, a samy vyrábajú košíky, na začiatok toho veľa nepotrebujú. Ak však košíky chcú vyzdobiť korálikmi, tie by museli kúpiť asi za tri eurá,“ priblížila Uličná.
Na takéto drobné podnikanie v Keni netreba žiadne povolenia. Ľudia si tak bez problémov môžu založiť pouličné reštaurácie, malé obchodíky s vlastnou umeleckou výrobu či predajne ovocia. Naopak, veľké firmy podliehajú prísnej byrokracii.
Práve pomocou školských modelových firiem sa Slovenka snažila naučiť Keňanov podnikať. V reálnom živote každá chyba znamená stratu peňazí. No počas podnikania v modelovej firme sú práve omyly najväčším zdrojom cenných skúsenosti. Mladé miestne dievčatá si napríklad založili fiktívnu krajčírsku dielňu zameranú na výrobu šiat pod názvom Beauty and Brains.
„Firma si vytvorila aj filantropické oddelenie, v rámci ktorého bojuje za lepšie postavenie albínov v spoločnosti a snaží sa búrať stereotypy o ženskej kráse a ukázať, že krása je v rôznorodosti,“ priblížila Uličná. Celkovo takto funguje na desiatich afrických školách približne dvadsaťštyri modelových firiem.
Žiadne sociálne dávky
Na sociálne dávky v prípade straty zamestnania môžu ľudia v Keni zabudnúť. Na jednej strane ľudia síce na malé podnikanie nepotrebujú žiadne papiere, no na druhej štát sa o nich vôbec nepostará v prípade straty zamestnania alebo dlhodobej práceneschopnosti. V ťažkých životných situáciách tak môžu Afričania rátať jedine s pomocou rodiny. Viac pracovných príležitostí je v hlavnom meste Nairobi. Do rozvinutej metropoly európskeho typu sa sťahuje čoraz viac vidieckych obyvateľov výsledkom čoho sú slumy na okrajoch mesta.
Vo väčších mestách sú tak ľudia vďační za akúkoľvek prácu. „Pri vysokej nezamestnanosti sú Keňania veľmi kreatívni, čo sa týka vytvárania rôznych pracovných pozícií. Stretla som sa tam s pracovnými pozíciami, o ktorých by ma tu na Slovensku nikdy nenapadlo, že by mohli existovať. Napríklad v supermarketoch s potravinami po tom, čo pri pokladnici zaplatíte nákup, vám druhý človek zabalí všetky veci do tašky,“ uviedla Uličná.
Do autobusov mestskej verejnej dopravy sa zas nekupujú cestovné lístky. „Po nastúpení do autobusu k vám príde pán s pokladničkou, ktorému zaplatíte cestovné,“ dodala Uličná. Na dedinách sa ľudia stále živia v prevažnej miere poľnohospodárstvom.
Keňan bude mať skôr mobil ako pitnú vodu
V Keni je osemkrát vyššia pravdepodobnosť, že človek bude vlastniť mobil ako mať k dispozícií dostatok pitnej vody. V Keni bolo už pred desiatimi rokmi možné platiť pomocou mobilnej aplikácie M-PESA za nákup v potravinách. Navyše ľudia si medzi sebou dokážu posielať peniaze aj bez inteligentných telefónov s dotykovými displejmi.
Jedinou podmienkou je, aby mobil zvládol posielanie a prijímanie SMS správ. V rozvinutej Európe sa až v posledných rokoch začínajú objavovať aplikácie umožňujúce platby cez mobil, a to jedine prostredníctvom drahých smartfónov.
„Ľudia si kenské šilingy poslané SMS správou vyberajú na špeciálnych miestach pripomínajúcich slovenské stánky s časopismi,“ priblížila Ivana Uličná, Slovenka, ktorá pôsobí v Keni, Takýchto miest je po celej Keni asi dvadsaťtisíc. Ľudia tak pomocou telefónov bez problémov môžu platiť za nákupy v obchodoch, na miestnych trhoch so zeleninou či poslať peniaze príbuzným.
„Mnoho našich študentov má veľký záujem pracovať s počítačmi. Projekt soteICT dokonca pomohol dvom šikovným absolventom rozbehnúť vlastnú firmu zameranú na vývoj softvéru. Tá sa dnes venuje najmä vytváraniu systémov pre manažment a administratívu vzdelávania na školách,“ približuje Ivana.
Pre budúci úspech v zamestnaní je veľmi dôležité dosahovať dobré výsledky v škole. V centralizovanom školskom systéme totiž všetci žiaci skladajú rovnako ťažkú maturitnú skúšku. „O prvých desiatich najlepších študentoch píšu noviny. Zároveň jedine tí najlepší študenti si môžu vybrať, na akú vysokú školu pôjdu, a poplatky im hradí štát,“ uviedla Ivana Uličná.
„Študentom, ktorých priemerná známka je B, je študijný odbor pridelený. Študenti so známkou C môžu ďalej študovať, len keď si zaplatia školné. Ročné štúdium vyjde v prepočte na 5-tisíc eur, čo je veľa už aj na slovenské pomery,“ pokračovala.
Keňa je jednou z najrozvinutejších krajín subsaharskej Afriky. Základné a stredoškolské vzdelávanie je síce pre všetkých zadarmo, ale ročné ubytovanie na internátnej strednej škole vyjde až na 500 eur, čo je veľký ekonomický problém pre rodiny so štyrmi až piatimi deťmi.
„Niekedy sa stáva, že rodičia sa tak musia rozhodovať, ktoré z detí pôjde študovať,“ povedala Slovenka Ivana. Bežne sa stáva, že ak v rodine nie je dostatok peňazí, dieťa na rok preruší štúdium, aby rodina ušetrila, výsledkom čoho sú až 21-roční stredoškoláci.
Deti v internátnych stredných školách trávia na slovenské pomery veľa času, keďže vyučovanie niekedy trvá od šiestej ráno do deviatej večer. Počas celého dňa majú deti len tri polhodinové prestávky na jedlo a relaxovať môžu len počas poobedňajších krúžkov. „Napriek tomu sa nikdy nesťažovali a vždy boli veľmi vďační za to, že sa môžu učiť,“ dodáva Ivana.
