Po prednáške na Fakulte manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave

Keňania niekedy nemajú na výber a musia dávať úplatky kvôli neefektívnemu systému. Myslí si to Jackline Ng’ongo Nyandeje, výkonná riaditeľka inštitútu The Ethics and Integrity Institute.“ Keď v Keni spravím nejaký priestupok, právo vyžaduje, aby som dostala pokutu. Najprv ma ale musia policajti previesť  na políciu a tak celý proces zadržania, presunu na políciu, formalít na polícii až vypísania pokuty je príliš dlhý a Keňania často radšej podplatia policajtov, aby ho nemuseli podstúpiť. Systém je príliš zložitý, aby človeka efektívne potrestali. Korupcia teda vyplýva zo systému,“ vysvetľuje Nyandeje. Keňania síce vnímajú korupciu negatívne, ale niekedy majú pocit, že nemajú inú možnosť. Paradoxom je, že v posledných rokoch sa v Keni povedomie o korupcii zvýšilo, no s ním sa zvýšila aj samotná úroveň korupcie.  

Ako vyriešiť tento problém?

Riaditeľka Inštitútu pre etiku a integritu je presvedčená, že cestou k postupnému odstráneniu korupcie zo spoločnosti je vzdelávanie. „Musíme vzdelávať ľudí o tom, ako funguje systém odmien a trestov, aby sa stali dostatočne morálnymi a chápali, prečo je korupcia zlá,“ vysvetlila Nyandeje. Mnoho ľudí si neuvedomuje, aký dôsledok má korupcia na ich každodenný život. „Keď korumpujeme, naša globálna konkurencieschopnosť klesá, pretože efektivita verejných inštitúcií je nízka, čo znamená, že k nám neprichádzajú zahraničné investície, čo znamená, že nevytvárame nové pracovné pozície, pretože investície idú inam, čo znamená že nezamestnanosť porastie,  čo znamená, že sa zvýši aj chudoba, čo znamená, že úroveň gramotnosti klesne,“ dodala. Úroveň korupcie sa značne zníži, keď ľudia pochopia, čo všetko je ňou ovplyvnené. 

Musíme si byť vedomí, že keď porušíme zákon, čaká nás za to trest

Pokroky Keňa urobila napríklad v legislatíve, keď prijala veľmi progresívnu ústavu v roku 2010. Táto ústava zabezpečila nezávislú legislatívnu, exekutívnu a súdnu moc. Pred prijatím tejto ústavy mal totiž všetku moc v Keni v rukách prezident.  Výrazné zmeny  sú však ešte potrebné vo fungovaní štátnych inštitúcií a v tom, ako si vynútiť napríklad dodržiavanie zákonov. „Ľudia musia vedieť, že keď porušia zákon, čaká ich za to trest,“ vysvetlila Jacky.  Ďalším riešením by mala byť aj efektivita fungovania napríklad verejnej dopravy. „Teraz keď som na Slovensku, môžem použiť mestskú hromadnú dopravu. Keď som však v Keni, nemôžem ju používať, pretože je neefektívna. Verejná doprava je lacná pre ekonomiku len vtedy, keď je efektívna. V Keni je nepredvídateľná a nezorganizovaná.“ vysvetlila.

Rozhovor s Jackline Ng’ongo Nyandeje 

Študovala ekonómiu a manažment v Indii a v USA, následne získala postgraduál z riadenia ľudských zdrojov a medzinárodných vzťahov. Dvanásť rokov pôsobila ako riaditeľka Inštitútu pre rozvoj kapacít na KCA University v Keni, kde založila centrum pre etiku a riadenie poskytujúce pravidelné kurzy a konferencie v tejto oblasti. Navrhla a zodpovedala za širokú škálu programov v Keni, Južnom Sudáne, Malawi, Tanzánii, Južnej Afrike, Etiópii a v Ugande. Spolupracovala s viacerými medzivládnymi a medzinárodnými inštitúciami ako Svetová banka, USAID, GTZ, Multi Donor Trust Fund a UNDP. Jackline Ng’ongo Nyandeje bola zároveň 3 roky konzultantkou v Kenya Management Assistance Program (KMAP). V súčasnosti je výkonnou riaditeľkou inštitútu The Ethics and Integrity Institute založeného vo februári 2012, ktorého hlavnou úlohou je výskum etiky a biznisu a korupcie, rozvoj programov a odborných kurzov v oblasti etiky a ich hodnotenie na národnej a medzinárodnej úrovni.

Ste výkonnou riaditeľkou Inštitútu pre etiku a integritu v Keni (Ethics and Integrity Institute). Čo je cieľom vašej organizácie?

V roku 2010 sme robili v Keni prieskum, ako kenské inštitúcie promujú etický kódex. Jeden z výsledkov, ktorý nám vyplynul bol, že etika je dobrá pre udržateľné podnikanie. Keď sme sa ľudí opýtali, čo pre to konkrétne robia, povedali nám, že majú etický kódex, no nevedeli čo s ním majú robiť. Vysvetlili nám, že keď sa niečo zlé stane, použijú ho. Videli sme teda reaktívny prístup k dodržiavaniu etiky a integrity. Jedným z dôvodov, prečo sme Inštitút pre etiku a integritu zriadili bol, že sme chceli budovať kapacity verejného a súkromného sektora, aby boli aktívnejší v prístupe k otázkam dodržiavania etiky a morálky. Chceli sme ich vzdelávať, ako aktívne založiť štruktúry, ktoré by reflektovali tieto pravidlá, ako realizovať etické normy v každodennej praxi a vytvoriť povedomie o tejto téme. V Keni máme aj vládnu inštitúciu – Etickú a protikorupčnú komisiu, ktorá tiež robí podobné aktivity ako náš inštitút. Usilujeme sa teda budovať kapacity ľudí vo vedúcich pozíciách založené na  hodnotách. Našim cieľom je sústreďovať sa viac na budovanie charakteru ľudí ako len reagovať na korupciu. Snažíme sa byť veľmi proaktívni. 

Viete uviesť konkrétne príklady, čo sa vám  v rámci Inštitútu pre etiku a integritu podarilo? 

Jedna z vecí, ktoré sa nám podarilo za 3 roky našej existencie dosiahnuť je, že sme vytvorili povedomie o tejto téme.  To je východiskový bod. Podarilo sa nám vyvinúť niekoľko kurzov, jeden z našich hlavných kurzov je Presadzovanie etiky a integritity, ktorý vedie k certifikátu. Počas nášho pôsobenia sme komunikovali s približne 500 verejnými činiteľmi, ktorých školíme a oni následne získavajú cetifikáty. Našim ďalším cieľom bude zrejme vyhodnotenie reálneho  vplyvu týchto aktivít.

Čo vnímate ako najväčší problém v oblasti verejnej správy v Keni? 

Najväčším problémom v Keni je dobrá správa vecí verejných. To je oblasť, v ktorej musíme oveľa viac vzdelávať a musíme dodržiavať etický kódex správania. Najväčším problémom vlády je korupcia. Aj napriek tomu vo vláde nájdeme veľa brilantných ľudí, ktorí sú členmi legislatívy, právnici, lekári, manažéri… Niekto by sa mohol opýtať otázku, kde je teda problém? Títo ľudia študovali na najlepších univerzitách na svete, tak prečo máme stále problém korupcie? Ak mám odpovedať na túto otázku ja, povedala by som, že výzvou je zmena postoja ľudí, ktorí chcú pracovať na vedúcich pozíciách v krajine a ktorí to zatiaľ robia len kvôli svojmu vlastnému záujmu. Nestávajú sa politikmi, aby slúžili a pomáhali ľudu. To je najväčší problém vlády.

Jackline Ng’ongo Nyandeje prednášala slovenským študentom Katedry politológie a Fakulty manažmentu na Univerzite Komenského v Bratislave, študentom Fakulty politológie a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a vyučujúcim Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce na Trnavskej univerzite. Séria prednášok sa uskutočnila v rámci projektu UNIDEV, ktorý je financovaný zo zdrojov Európskej komisie.