20. 08. 2015 Sociálne inovácie

Je iné učiť sa o OSN teoreticky, keď má človek možnosť vyskúšať si to v praxi

Andreas Fabián, ktorý sa umiestnil na 3. mieste v súťaži o najlepšiu esej 2015, absolvoval stáž v OSN/OBSE vo Viedni.

24-ročný Popradčan, ktorý študuje na King´s College London (Department of War Studies), vo svojej eseji vecne a aktuálne popisoval rozvojové krajiny ako krajiny, ktoré najviac pocítia účinky klimatickej zmeny. Vďaka 3 najvyššiemu počtu bodov v súťaži o najlepšiu esej na tému rozvojovej spolupráce 2015, absolvoval v lete mesačnú stáže v OSN a OBSE vo Viedni. Ako hodnotí svoju stáž?

Mali ste možnosť nahliadnuť do diplomatického diania v medzinárodnej inštitúcii. Ako by ste zhodnotili fungovanie OSN/OBSE? Zažili ste veľa byrokracie?

Je ťažké zhodnotiť fungovanie OBSE po mesiaci stáže, ale z toho čo som zažil môžem posúdiť, že ani OBSE nie je imúnna voči byrokracii. Zasadnutia a rôzne konferencie v OBSE slúžia vo všeobecnosti na výmenu názorov a na prediskutovanie danej problematiky, takže sa niekedy môže zdať, že rozhodnutí, ktoré reálne ovplyvnia dianie a budúcnosť v určitej sfére, je o dosť menej. Samozrejme, štáty sa snažia presadzovať svoje národné záujmy, ktoré sú častokrát v rozpore s ostatnými štátmi, a preto dosiahnutie celkového výsledku môže byť niekedy zdĺhavé a komplikované. Dôkazom toho sú napríklad zasadnutia zamerané na vyriešenie krízy na Ukrajine.

Vaša stáž neprebiehala len v OSN a mali možnosť navštíviť aj OBSE. V čom vidíte rozdiel medzi týmito inštitúciami? Ktorá vám bola bližšia?

Moja stáž prebiehala v OBSE, no naskytla sa mi možnosť navštíviť aj OSN. Rozdiel medzi týmito organizáciami je viditeľný. Zatiaľ čo OBSE je výhradne zameraná na bezpečnosť a spoluprácu, agenda OSN je príliš široká. Keďže som študentom so zameraním na konflikty a bezpečnosť, OBSE mi bola určite bližšia. Agentúry OSN ktoré sídlia vo Viedni sú príliš odborné a technické, zamerané napríklad na právo medzinárodného obchodu, atómovú energiu, drogy a zločin a podobne. Stáž v OBSE mi preto veľmi vyhovovala. Aj keď som spočiatku chcel vykonať stáž v OSN, so stážou v OBSE som bol nakoniec viac než spokojný.

Akým témam ste sa počas stáže venovali? Aká bola vaša náplň práce?

Najviac preberanou témou bola bezpečnostná situácia na Ukrajine. Okrem iného som mal možnosť participovať na zasadnutiach, ktoré boli tematicky zamerané na obchodovanie s ľuďmi, bezpečnostnú situáciu v Gruzínsku, kybernetickú bezpečnosť a implementáciu Kódexu správania sa v politicko-vojenských aspektoch bezpečnosti. Náplňou mojej práce bolo zúčastniť sa na zasadnutiach, urobiť zápis a následne spracovať správu, ktorá po prekontrolovaní mojim garantom bola zasielaná na MZVaEZ SR.

Museli ste čeliť aj nejakým prekážkam resp. bolo pre vás niečo náročné? 

Počas stáže som nenarazil na žiadne závažné prekážky. Najnáročnejšie bolo počas zasadnutí zachytiť to najdôležitejšie, a napríklad z dvojdňovej konferencie spracovať množstvo informácií do krátkej správy. Avšak už po prvom týždni som nabral zručnosť a doba spracovania správ zo zasadnutí sa postupne krátila. Taktiež bolo niekedy náročné pochopiť určité odborné termíny, s ktorými sa človek predtým nikdy nestretol. Avšak vďaka odbornej pomoci zo strany garanta som tieto prekážky zvládol.

Čo bolo pre vás počas stáže vo Viedni najväčším prínosom?

Najväčším prínosom bolo získanie praktickej skúsenosti v odbore, nahliadnutie do fungovania medzinárodných organizácií a taktiež spoznanie nových, inšpiratívnych ľudí. Je iné učiť sa o OBSE alebo o OSN z teoretického uhla pohľadu, ako keď má človek možnosť si to vyskúšať v praxi.

Stážovali ste v krásnom historickom meste Viedeň. Ako ste trávili voľný čas?

Keďže som v poslednom ročníku štúdia a počas stáže som pracoval na diplomovej práci, väčšinu svojho voľného čas som trávil v Rakúskej národnej knižnici (ktorá, ako ostatné pamiatky mesta, stojí za návštevu a je mimochodom umiestnená v tej istej budove ako OBSE). Samozrejme som si našiel čas aj na „prebádanie“ historickej Viedne a navštívil som najznámejšie pamiatky. Aj keď sa mesiac zdá byť dlhá doba, určite sa do Viedne budem musieť vrátiť, aby som navštívil všetko, čo som mal v pláne.

Vo svojej eseji ste sa dotkli aj problematiky rozvojových krajín. Zaujímate sa o rozvojové témy resp. plánujete sa v budúcnosti venovať rozvojovej spolupráci?

O rozvojové témy sa zaujímam, a to najmä od kedy som nastúpil na univerzitu v Londýne. Štúdium ktoré som absolvoval na King´s College bolo zamerané na konflikty a povojnový rozvoj, a to najmä v Afrike. Nadobudol som množstvo vedomostí, ktoré by som určite chcel rozvíjať a  tejto danej oblasti by som sa chcel profesionálne venovať v budúcnosti. Momentálne ešte presne neviem akým smerom sa vydať, ale dúfam, že po absolvovaní ďalších takýchto stáží sa budem schopný špecifikovať a zamerať sa na určitú oblasť a určitú problematiku.

Študujete na King´s College London. V ktorom ste ročníku a aké sú vaše plány do budúcnosti? 

Momentálne končím jednoročný magisterský program. V prvom rade plánujem dokončiť diplomovú prácu a následne by som rád vykonal ďalšiu dlhodobejšiu stáž v odbore, ktorá by mi mohla pomôcť pri hľadaní budúceho zamestnania. Určite by som chcel túto stáž vykonať v zahraničí a vôbec by som sa nebránil možnosti ju absolvovať napríklad v OBSE alebo v OSN, poprípade v iných medzinárodných organizáciách. 

Šiesty ročník súťaže o najlepšiu esej na tému rozvojovej spolupráce je organizovaná v rámci projektu Nadácie Pontis Globálna univerzita III: Podpora diskurzu rozvojového vzdelávania na vysokých školách, ktorý finančne podporila Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS) z prostriedkov SlovakAid.

 

Kto sme

Vytvárame silné a zmysluplné spojenia medzi firemným, občianskym a verejným sektorom v našich troch strategických témach – v sociálnych inováciách, vo filantropii a v zodpovednom podnikaní. V nich si budujeme expertízu, prinášame trendy, presadzujeme dlhodobý dopad a inšpirujeme.