Hackathon nie je len pre IT-čkarov, zafungoval nám výborne aj v Budúcnosti INAK

Slovníky definujú hackathon ako stretnutie viacerých ľudí z rôznych oblastí, ktorí sú vystavení rôznym výzvam. Na tie musia vypracovať riešenie za určitý časový limit. Hackathony trvajú zvyčajne 1 deň, 48 hodín, alebo aj 1 týždeň. My sme to zvládli za 9 hodín.

Na náš hackathon sme pozvali ľudí priamo z terénu (našich koordinátorov), tvorcov a tvorkyne kurikula, externých poradcov či poradkyne a tiež naše deti z centier. Sú to predsa ony, ktoré na konci dňa absorbujú to, čo im chceme v centre odovzdať. Ak teda vyberieme z každej skupinky jedného človeka, priradíme k nemu vždy dve deti z rôznych ročníkov Budúcnosti INAK, vznikne nám naozaj rozmanitý tím, ktorý dokáže spozorovať príležitosti tam, kde ich ten druhý možno nevidí. Či už kvôli iným znalostiam alebo životným skúsenostiam.

Pred hackathonom sme si dali záležať na tzv. „problem statementoch“, ktoré sme definovali v troch oblastiach: podnikavosť, soft skills a digitálne zručnosti. Vo všeobecnosti sme sa zamerali na kurikulum a jeho atraktívnosť pre deti. Kládli sme dôraz na aktuálnosť tém dnešnej spoločnosti, prehodnotenie projektového cyklu, ktorým deti prechádzajú v druhom ročníku, a tiež sme chceli rozlúsknuť, čo žiakom a žiačkam skutočne sedí a naopak, kde vidia priestor na zlepšenie. Obrovskú rolu pri príprave na hackathon zohrali naši koordinátori, ktorí sú v dennom kontakte s realitou a vedia špecifikovať, s akými výzvami sa najčastejšie stretávajú.

Do hackathonu sa zapojili expertky a experti, sekundovali im deti.

Ako to prebiehalo

Všetci zúčastnení (okrem detí, tie absolvovali len predpoludňajšiu časť) si na hackathon vyhradili 9 hodín. Predpoludním, už rozdelení do skupín po 5 osôb, sme pracovali na tzv. hackovacej fáze. „Každý tím dostal odporúčanie, ako postupovať, no tým, že boli prítomné po dve deti v každej skupinke, všetci sme spontánne a nezávisle od seba začali spovedať deti. Vyjasnili sme si tak, čo zadefinované výzvy pre deti naozaj znamenajú,” opisuje tímlíderka programu Miriam Šelepová.

Nasledoval brainstorming, kreatívna časť ako „mind maps“, návrhy riešení a príprava prezentácie. Po obede sme sa vrhli na prezentovanie a diskutovanie o vypočutých konkrétnych návrhoch riešení.

Účastníci a účastníčky jesenného hackathonu Budúcnosti INAK.

Čo nám hackathon dal

„Jednoznačne sa nám potvrdilo, že žiaci a žiačky dokážu prinášať riešenia a sú plnohodnotnou súčasťou pracovnej skupiny. Deti napríklad baví programovanie, no potrebujú niečo, čo súvisí s ich realitou, niečo hmotné. Musíme taktiež popracovať na zaradení umelej inteligencie a kreatívnej práce, ktorá je s ňou spojená, ako napríklad tvorenie grafiky, komiksu, či rôznych videí,” hodnotí tímlíderka.

Pri riešení projektov je potrebné myslieť na to, aby deti cítili, že je to ich téma a dotýka sa ich sveta. Tiež sme si uvedomili, že potrebujeme účastníkov častejšie brať do terénu, a tak nazbierať inšpiráciu z okolia. Potrebujeme popracovať aj na téme bezpečnosti na internete, najmä pri rozoznávaní konšpirácií a hoaxov. Ale popracovať musíme aj na väčšej hravosti pracovných listov, najmä pre najmladších.

„Hackathon nám tiež ukázal, že nemôžeme strácať kontakt s prostredím, v ktorom deti žijú. Niekedy sa nemajú, čoho chytiť, chýba im prehľad možností, ktoré ich mesto ponúka. Taktiež si často zvolia problém, z riešenia ktorého majú neuchopiteľný výsledok. Ak budú téma a cieľ ich projektu čo najkonkrétnejšie, vyhneme sa demotivácii,” uzavrela Miriam Šelepová.

Hackathon sa nám v Budúcnosti INAK osvedčil a určite ho zorganizujeme opäť. Veď o tom aj náš program je – o podnikavosti, kreativite, výzvach a ich zdolávaní. Pred nami je ďalší školský rok, ktorý chceme v centrách Budúcnosti INAK prežiť naplno, v prospech detí a ich okolia. S kvalitným obsahom vzdelávacích aktivít a so správnym nastavením formy celého procesu bude výsledok pozitívny pre všetkých zúčastnených.