Fond pre transparentné Slovensko oslávil 10 rokov diskusným večerom v Pálffyho paláci

Komorné podujatie sa uskutočnilo v Pálffyho paláci na Zámockej ulici v Bratislave a okrem rekapitulácie 10 rokov fondu boli súčasťou programu aj dve diskusie. V jednej z nich sa Miroslav Šarišský, riaditeľ ľudských zdrojov Slovenských elektrární a zároveň zakladajúci člen fondu, rozprával so svojimi hostkami a hosťom o tom, ako vnímajú korupciu na Slovensku tí, ktorých sa to najviac týka. Diskutovali Katarína Batková, riaditeľka Via Iuris, Zuzana Petková, riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu, a Michal Piško, riaditeľ Transparency International Slovensko.

V boji proti korupcii nastal posun k lepšiemu

Transparency International zverejnilo 31. januára rebríček vnímania korupcie (CPI) za rok 2022, podľa ktorého sa Slovensko umiestnilo na 49. mieste zo 108 hodnotených krajín. Výsledná pozícia je tak o sedem miest lepšia ako rok predtým (56). „Je to zlepšenie, no očakávania boli vyššie. Samotná vláda si dala v Programovom vyhlásení záväzok, že sa chce vo vnímaní korupcie zlepšiť o 11 miest. Jej ambície zostali nenaplnené,“ povedal M. Piško. Ako jeden z dôvodov uviedol, že nastaviť vyššiu politickú kultúru sa tejto vláde podarilo len čiastočne. Musela sa síce zaoberať objektívnymi problémami, ako sú pandémia, vojna na Ukrajine či vysoká inflácia, no často sa zbytočne vyčerpávala rôznymi internými konfliktmi a hádkami.

K. Batková si myslí, že v oblasti transparentnosti nastal na Slovensku posun k lepšiemu. Pozitívne vníma najmä obsadzovanie postov v najvyšších štátnych inštitúciách, na čom má zásluhu aj Via Iuris. Vďaka podpore z Fondu pre transparentné Slovensko organizácia predstavila riešenia pre transparentný výber nových ústavných sudcov, ktoré zvýšili ich nezávislosť od politických vplyvov. Médiám i verejnosti zdôrazňovala dôležitosť ústavného súdu a presadzovala také zmeny vo výberovom procese, ktoré zabezpečili, že sa sudcami stanú nezávislé osobnosti s vysokým odborným a morálnym kreditom.

Z. Petková vyzdvihla infozákon, ale aj zverejňovanie zmlúv so štátom či register partnerov verejného sektora ako tie, ktoré sú podľa nej veľmi dobre nastavené. „Takú legislatívu nemajú mnohé európske krajiny.“ Napríklad v Nemecku sú všetky tieto služby platené, na Slovensku ich máme k dispozícii zadarmo. „Legislatíva je nastavená dobre, problémom Slovenska je charakter politickej reprezentácie. V tejto oblasti sme sa zatiaľ neposunuli k lepšiemu,“ povedala.

Problémom zostáva politická kultúra a kontrola verejnej správy

Vzorom v oblasti transparentnosti a boja proti korupcii je Estónsko, ktoré sa v rámci najnovšieho rebríčka vnímania korupcie drží najvyššie spomedzi postkomunistických štátov. Umiestnilo sa na 14. mieste, čím predbehlo Rakúsko aj mnohé ďalšie západné krajiny. „Treba povedať, že Estónsko na tom nebolo tak dobre vždy, aj oni mali veľké problémy s korupciou, tak sa rozhodli digitalizovať úrady. U nás sme, bohužiaľ, tie prostriedky využili tak, že sme ich poslali do Grécka niekomu „do vačku“,“ povedala Z. Petková. Podľa M. Piška je problémom Slovenska najmä politická kultúra. „U nás politici a voliči akceptujú veci, ktoré by v západných krajinách tolerované neboli a dochádzalo by omnoho častejšie ku konzekvenciám.“

K. Batková si myslí, že na Slovensku máme tzv. paradox transparentnosti. „Máme mnoho registrov zadarmo, no na to, aby ste dokázali efektívne kontrolovať verejnú správu, nestačí mať všetko verejné – potrebujete mať kapacitu na to, aby to niekto kontroloval. Napríklad novinári a mimovládne organizácie, odborníci, ktorí majú know how a vedia sa pozrieť na dáta.“ Aj to je podľa nej dôležitá súčasť protikorupčného boja, mať reálne kapacitu veci kontrolovať a pozerať sa politikom „na prsty“.

U nás politici a voliči akceptujú veci, ktoré by v západných krajinách tolerované neboli a dochádzalo by omnoho častejšie ku konzekvenciám.

Aby mohli robiť dobre svoju prácu, potrebujú budovať kapacity

Diskutujúci sa zhodli, že posledné roky sa museli viac venovať aj nastaveniu financovania svojich organizácií. Aby dokázali fungovať udržateľne, museli diverzifikovať svoje zdroje – nespoliehať sa len na granty, ale zamerať sa aj na individuálne dary. „Posledná grantová výzva Fondu pre transparentné Slovensko zameraná na budovanie kapacít nám veľmi pomohla, pretože sme vďaka nej dokázali rozvinúť fundraising,“ povedala Z. Petková. Aj organizácii Via Iuris sa podarilo vďaka grantovej podpore z fondu zmeniť pomer financovania – v súčasnosti tvoria 45 % príjmov dary a 55 % granty. „Dary nám veľmi pomáhajú. Namiesto toho, aby sme riešili, ako sa napasovať do niektorých grantových výziev sa vieme sústrediť na to, čo je skutočne potrebné,“ uviedla K. Batková.

Hosťami druhej diskusie boli členka Súdnej rady Lucia Berdisová, špeciálny prokurátor Daniel Lipšic a šéfredaktor portálu Aktuality.sk Peter Bárdy. S moderátorom Braňom Závodským sa rozprávali o tom, ako si spomínajú na obdobie spred 10 rokov, kam sme sa za ten čas posunuli a ako vnímajú úlohu justície, novinárov, ale aj občianskych organizácií v boji proti korupcii.

Hranica toho, čo sa nemôže, je inde ako pred 10 rokmi

L. Berdisová si spomína, že pred 10 rokmi sa diali v justícii veľmi zaujímavé veci. Predsedom Najvyššieho súdu bol v tom čase Štefan Harabin. „Pamätám si, že keď som sledovala zasadnutia Súdnej rady, mala som pocit veľkej bizarnosti z toho, čo sa tam dialo. Bežne boli vypínané mikrofóny a v záznamoch sa tak objavovali hluché miesta.“ Podľa P. Bárdyho bola vtedajšia práca novinárov výrazne jednoduchšia. Pamätá si, že pádu Radičovej vlády sa venovali ešte dva roky po tom, ako sa to udialo. Dnes je tém a rôznych káuz omnoho viac. „Bolo to pre mňa pokojnejšie obdobie, z hľadiska žurnalistiky aj politiky.“

D. Lipšic vyzdvihol verejný tlak v roku 2009, ktorý nastal po rozhodnutí Ústavného súdu zrušiť Špeciálny súd. „Verejná mienka zohrala vtedy veľkú rolu. Po tlaku zo strany médií, odborníkov aj verejnosti bol prijatý nový zákon, ktorý napokon zachoval Špeciálny súd. Zmenil sa len jeho názov na Špecializovaný trestný súd.“

Berdisová, Lipšic aj Bárdy sa zhodli, že v téme transparentnosti štátu a boja proti korupcii sa posúvame dobrým smerom, najmä posledných päť rokov. Trendy, ktoré L. Berdisová vníma zo svojej skúsenosti, sú pozitívne. „Mám pocit, že súdnictvo je oveľa civilizovanejšie. Hranica toho, čo sa nemôže, je niekde úplne inde ako pred 10 rokmi.“  Aj P. Bárdy má pocit, že za pôsobenia tejto vlády majú polícia, súdy aj špeciálna prokuratúra rozviazané ruky na to, aby mohli robiť, čo sa má. D. Lipšic to vidí o niečo skeptickejšie, vývoj boja proti korupcii je podľa neho ako sínusoida. „Zatiaľ je trajektória nastavená dobre, vidíme, že veci sa v tejto oblasti posúvali. Uvidíme, ako dlho bude tento trend trvať.“

Mimovládny sektor ako súčasť boja proti korupcii

D. Lipšic považuje tretí sektor za alternatívu k orgánom činným v trestnom konaní. „Organizácie nie sú viazané zdržanlivosťou, môžu otvárať mnohé veci, upozorňovať na kauzy a písať o nich. Následne môžu veľmi efektívne spolupracovať s príslušnými orgánmi.“ Zároveň vyzdvihol, že na Slovensku máme občianske organizácie zamerané špecificky na boj proti korupcii, v ktorých pracujú často motivovaní ľudia, ktorí plnia unikátnu úlohu v riešení tejto témy. Podobne to vníma aj L. Berdisová – „treba na nás vyvíjať tlak, neustále sa pýtať, skúmať nás a kontrolovať.“