Pozitívny trend  podporujeme ocenením Via Bona, hovorí programový riaditeľ Nadácie Pontis Pavel Hrica. 

V čom bude 13. ročník súťaže Via Bona iný? 

Ide o cenu, ktorú Nadácia Pontis každoročne udeľuje za najlepšie a inšpiratívne príklady v oblasti zodpovedného podnikania a firemnej filantropie. Tento rok sme upravili a tiež zatraktívnili názvy kategórií. V oblasti zodpovedného podnikania sa firmy môžu uchádzať o ocenenie v kategóriách ako Zelená firma, Skvelý zamestnávateľ alebo Prozákaznícka firma. Firma by mala priniesť projekt, ktorý je v danej oblasti relevantný a inšpirujúci pre ostatných. V minulých ročníkoch napríklad vyhrala banka, ktorá sprístupnila svoje bankomaty i nevidiacim tak, že im pomáhajú hlasovou navigáciou. Alebo energetická firma, ktorá pomocou špeciálnych chráničiek zabraňovala úhynu vtákov na elektrických vedeniach. Košická IT firma zasa vymyslela škôlku pre deti svojich zamestnancov. Hodnotí sa hlavne inšpirujúci nápad zlepšujúci zodpovednosť firmy a zmena, ktorú priniesol. No zároveň platí, že projekt sám o sebe nestačí. Firma musí byť zodpovedná i vo svojom celkovom prístupe k zákazníkom, dodávateľom, zamestnancom, životnému prostrediu či komunite. 

Tento rok robíte aj európsku expanziu, budete posielať projekty aj na European CSR Award v Bruseli. Aké okolnosti tento vývoj sprevádzali? 

Podobne ako na Slovensku, aj v iných európskych krajinách tlak na zodpovedné podnikanie silnie. Z toho vychádza prirodzená potreba vyvíjať takéto ocenenie a potreba väčšej koordinácie a zviditeľnenia sa. Dvaja najväčší európski hráči na tomto poli, CSR Europe a britská BITC, sa rozhodli, že zastrešia celoeurópsku cenu. Oslovili hlavných hráčov v 30 krajinách Európy a medzi nimi aj Nadáciu Pontis. Pre jednotlivé krajiny a národných víťazov je veľká výhoda, že sa môžu prezentovať aj na medzinárodnom fóre. 

Pôjde teda o prvý ročník? 

Áno, bude to prvý pilotný ročník a uvidíme, či bude mať pokračovanie. Vôľa tu je. Tento ročník finančne podporila Európska komisia a aj od tohto faktoru bude závisieť, či European CSR Award bude pokračovať ďalej, alebo nie. 

Prispôsobia sa kritéria výberu víťazov požiadavkám európskej ceny? 

Via Bona sa každý rok vyvíja. Reflektujeme zmeny vo firmách, na slovenskom trhu a vo vnímaní zodpovedného podnikania. Európska cena zásadným spôsobom ocenenie Via Bona Slovakia, ktoré má na Slovensku dlhodobú tradíciu, neovplyvnila. Naopak, sme radi, že môžeme motivovať naše firmy, aby svojimi príkladmi inšpirovali aj za hranicami Slovenska. Z európskeho hľadiska sa dôraz bude klásť na niekoľko aspektov. Jedným z nich je inovatívnosť, čo je zaujímavé aj pre Európsku komisiu. Organizátori sa zamerali aj na partnerstvá firiem s organizáciami a na zapojenie stakeholderov. Na európsku úroveň postúpia tie najlepšie projekty z ViaBona, ktoré budú spĺňať aj tento aspekt. Tretí rozmer je pozitívny dopad na komunitu, na čo aj my v Nadácii Pontis kladieme veľký dôraz. Zaujímavé tiež je, že na European CSR Award nemusia postúpiť víťazi jednotlivých cien zo Slovenska, ale najlepšie projekty firiem, ktoré spĺňajú európske kritériá. Teoreticky sa môže stať, že na Slovensku nejaké firmy zvíťazia, ale nebudú mať silný rozmer inovatívnosti. Tým pádom postúpi niektorá firma zo shortlistu. Bude o tom rozhodovať špeciálna a nezávislá komisia. Je pravdepodobné, že Slovensko bude v Bruseli prezentovať niekto z okruhu víťazov, ale nemusí to byť isté. Každopádne pôjde o dve nominácie – jednu veľkú a jednu malú alebo strednú firmu. 

Z doterajších skúseností, aký podiel prihlásených firiem sa opakuje a aká časť sú nováčikovia? 

Aktuálny ročník sme iba vyhlásili. Sme zvedaví, ako to dopadne. Tradične si 60 až 70 % firiem nomináciu v minulosti vyskúšalo, poznajú ocenenie Via Bona a jeho prínosy. Tento rok aj s novým poňatím Via Bona chceme znovu osloviť skupinu tých, ktorí sa ešte nezapojili. Je to náš veľký zámer, prinášať nové firmy a nové pohľady, ktoré môžu prekvapiť aj „starých harcovníkov“. Dôraz opäť kladieme aj na malé a stredné podniky a vyzývame ich, aby našli odvahu a prekonali svoje zábrany. Veľakrát si malé firmy myslia, že nemajú na to, aby konkurovali veľkým firmám. Niekedy môžu mať pritom rovnakú, alebo aj väčšiu šancu práve krásne príklady malých firiem z regiónov. Nehovorím, že sú zvýhodnené, ale určite majú rovnakú šancu. 

Veľkosť rozpočtu pre zodpovedné podnikanie, či pre prihlásený projekt teda nerozhoduje?

Berieme do úvahy veľkosť firmy v tom zmysle, že na menšie sa kladú iné nároky. Neočakávame, že majú na zodpovedné podnikanie samostatného človeka a že majú nastavené procesy ako zabehnuté firmy. Môžu ale zabodovať úprimným nadšením, presvedčením šéfa firmy a príbehom, ktorý robí z čistého presvedčenia, že to tak je správne. 

Oproti minulému roku vypadla kategória, ktorá oceňovala transparentnosť a protikorupčné opatrenia. Prečo? 

Roky to bola asi najviac diskutovaná téma. Rozhodne to nebolo tým, že by sme na túto tému kládli menší dôraz. Transparentnosť sme sa naopak rozhodli posilniť v hlavných cenách, kde je téma etiky a odstraňovania korupcie veľmi dôležitá. Stáva sa súčasťou celkového pôsobenia firmy. Dôvody, prečo nebudeme mať samostatnú etickú cenu, sú viaceré. V tejto kategórii nám každý rok prichádzalo málo nominácií. Uvedomili sme si, že je to téma, do ktorej ťažšie vidieť, ako napríklad pri téme životného prostredia, zákazníkov alebo zamestnancov. Keď firma predloží do svojej nominácie nejaké fakty, tak je to overiteľné zamestnancami, zákazníkmi alebo partnermi firmy. Pri téme etiky je to však založené na tom, či firma dáva úplatky alebo nedáva, či proti korupcii bojuje alebo nie a samozrejme je veľký rozdiel medzi tým, čo je na papieri a čo je v realite. Pri hodnotení s tým boli ťažkosti. Rozhodli sme sa to nekomplikovať, nemať samostatnú kategóriu a radšej tento aspekt posilniť pri hlavných cenách. Ďalší aspekt je, že máme ambíciu ocenenie Via Bona približovať firmám, zjednodušovať ho a nemať príliš veľký počet kategórií. 

Teoreticky sa môže stať, že vyhrá projekt, ktorý bude takto zameraný? 

Áno. Pri hlavných cenách sa pri veľkých firmách posudzuje komplexný prístup firmy. Je jednoznačné, že firma by mala riešiť celkový manažment zodpovedného podnikania – od životného prostredia cez zamestnancov až po komunitu. Etika je dôležitá súčasť celého obrazu firmy. Ak tento aspekt z nominácie vypadne, firma tým môže stratiť body. Pri malých firmách sa firma môže rozhodnúť aspoň pre dve oblasti, ktoré pokrýva. Nemôžeme od malej firmy to isté, čo od veľkej. 

Nadácia Pontis nedávno spustila Fond pre transparentné Slovensko. Čo si od neho sľubujete? 

Fond by mal pomôcť práve tejto téme. Považujeme ju v nadácii za strategickú. Ak by sa v nej podarilo Slovensku dostať trochu ďalej, bude to veľká zmena pre celú krajinu. Od rozbehu fondu si sľubujeme, že otázka transparentnosti bude viac rezonovať v spoločnosti a že sa na túto tému nezabudne. Rozhodli sme sa, že v tejto oblasti nepôjdeme inovatívnou cestou a nebudeme podporovať projekty, ktoré jeden rok začnú a o ďalší skončia. Veríme, že je dôležitá skôr konzistentnosť a dlhodobý tlak na politikov, podnikateľov a celkovo na štátnu správu, aby sa správali transparentne. Aj preto sa sme sa z Fondu pre transparentné Slovensko rozhodli podporiť projekty už existujúcich hráčov, watchdogových a analytických organizácií, ktoré sa dlhodobo venujú kontrole verejného života a majú veľké výsledky. Zámerom predkladaných projektov bolo viac posilniť ich kapacity a inštitucionálny rozvoj. Chceme uľahčiť fungovanie Aliancie Fair Play, Transparency International, Via Iuris či Health Policy Institute. Robia pre túto krajinu životne potrebnú prácu: kontrolujú verejný sektor, nastavujú zrkadlo, ponúkajú alternatívy. Zaujímavé je, že firmy, ktoré do toho išli, si uvedomili, že nie sú spokojné so stavom, aký na Slovensku je a rozhodli sa venovať časť zo svojich prostriedkov. Nadácia podporeným organizáciám zaručila nezávislosť. Firmy, ktoré ich z fondu podporujú, nemajú právo veta nad tým, kto ich získa. Organizácie sa tak nemusia cítiť nikomu zaviazané. 

Počas odovzdávania minuloročných ocenení Via Bona Slovakia ste povedali, že ocenené projekty „dvíhajú civilizačnú úroveň krajiny“. Veríte na presah pozitívneho príkladu mimo biznis prostredia? 

Za tým si stojím. Via Bona je len jednou z aktivít. Viacero aktérov na Slovensku vyvíja aktivity, aby bola zo Slovenska lepšia krajina. Via Bona Slovakia civilizuje firemný svet a jeho správanie. To, čo sa ocenením snažíme na Slovensku dosiahnuť, je vo vyspelých krajinách normou a často aj samozrejmosťou. Od firiem sa očakáva, že sa budú nejako správať k svojím zákazníkom a zamestnanom alebo, že budú podporovať komunitu. Takúto normu chceme nastaviť aj na Slovensku a firmy už cítia takéto očakávanie od svojho okolia. Ľahko to pochopíme, keď si porovnáme podnikanie v 90. rokoch a dnes. Aj keď môžeme mať dôvody byť stále kritickí, oproti divočine začínajúceho kapitalizmu je to veľký rozdiel. Firmy si uvedomujú, že ak tu chcú podnikať nemôžu za sebou nechávať spálenú zem, vyhoretých a oklamaných zamestnancov. 

Máte ambíciu podchytiť v kontexte zodpovedného podnikania slovenskú start-up komunitu, ktorá na Slovensku vzniká? 

Samozrejme, teraz sa chceme zamerať na malé a stredné podniky. Keď firma začína, tak musí prekonať mnoho pôrodných ťažkostí a existenčných vecí, preto možno niekedy tieto témy prichádzajú až trochu neskôr. Na druhej strane platí, že to, ako si vznikajúci start-up nastaví hodnoty dnes, môže určiť jeho úspech do budúcna. Tým môže zaujať svojich zákazníkov, zamestnancov a ostatných partnerov. Pre osvietenejšie start-upy je táto téma veľmi aktuálna práve v prvom roku. 

Ako sa vyvíja u nás pohľad vlády na zodpovedné podnikanie? 

Táto téma trpí výmenami vlád, ale vnímame, že aj ľudia na ministerstvách si ju osvojujú a dávajú ju aj do vládnych materiálov. Slovensko v súčasnosti nemá žiadnu schválenú stratégiu podpory zodpovedného podnikania, ale sú rôzne signály. Napríklad súčasný minister financií chce viac tlačiť na tému zodpovedného podnikania a podporovať darcovstvo firiem či ratingovať firmy, čo môže byť dobrá myšlienka. Počkajme si však, ako sa bude implementovať. Vo svete sú príklady, kde to funguje, ale zároveň sa to môže aj vymknúť z rúk. Zodpovedné podnikanie je vždy dobrovoľná vec nad rámec zákona. Teda o tom, čo firmy nemusia, ale môžu robiť a tak by to malo ostať. Vláda ale môže motivovať firmy, aby boli transparentnejšie a reportovali o tom, čo robia a viac odkryli karty. Na základe toho by sa štát a ďalší partneri mohli rozhodovať, či s nimi chcú spolupracovať. Je však asi ťažké presne povedať, čo ešte upraviť legislatívne a čo ponechať na dobrej vôli a entuziazme firiem. Množstvo z vecí, ktoré boli kedysi len o zodpovednosti firiem, je dnes legislatívne upravených a firmy to musia robiť povinne. Je pravda, že hranica sa neustále posúva. 
: