Byť zodpovedný podnikateľ nie je drahé, dokonca to firmám priamo ekonomicky prospieva. Spoločensky zodpovedné podnikanie je fenomén posledných rokov, ktorý sa úspešne udomácňuje už aj na Slovensku. 
Výkonný riaditeľ Business Leaders Forum a programový riaditeľ pre zodpovedné podnikanie Nadácie Pontis MICHAL KIŠŠA v rozhovore pre SME rozpráva, prečo sú zákazníci čoraz ochotnejší priplatiť si za produkty, ktoré sú ekologické a sociálne. 

Ako by ste niekomu vysvetlili, čo je spoločensky zodpovedné podnikanie, ak o tom ešte nikdy nepočul? 

Často sa spoločensky zodpovedné podnikanie zamenia s filantropiou, aj keď filantropia je súčasťou takéhoto podnikania. Zodpovedné podnikanie znamená, že firmy pri dosahovaní zisku a svojom fungovaní rešpektujú potreby všetkých partnerov, s ktorými pri svojom podnikaní prichádzajú do kontaktu. Týmito partnermi sú napríklad zamestnanci, zákazníci, konkurencia, dodávatelia, lokálna komunita, ale i životné prostredie. Zodpovedné podnikanie je teda široký pojem, ktorý je nevyhnutne spojený s každodenným fungovaním firmy a jej správaním smerom dovnútra i navonok. 

Takže, ak by ste to zhrnuli, čo je hlavou ideou zodpovedného podnikania? 

Hlavnou myšlienkou je fungovať tak, aby z činnosti firmy bol všeobecný prospech. Zisk je v prvopočiatku motívom na založenie takmer každej firmy. Ale zodpovedný podnikateľ tvorí zisk takým spôsobom a v takej miere, aby boli spokojní zamestnanci, zákazníci, dodávatelia a tiež okolie firmy. Rovnako dôležité je, aby podnikateľ dbal na životné prostredie a neznečisťoval ho, ako aj neplytval obmedzenými prírodnými zdrojmi. Čiže v prvom rade by sme mali zisk zodpovedne zarobiť. V druhom kroku je dobré časť z neho aj transparentne a účelne prerozdeliť. 

Aké aktivity robí podnikateľ pre to, aby o svojej firme mohol povedať, že je spoločensky zodpovedná?

Pre každú firmu to môže byť niečo iné. Často je na začiatku filantropia, neskôr sa pripája starostlivosť o zamestnancov, extra služby pre zákazníkov. Novým trendom sú takzvané sociálne inovácie. To je produkt alebo služba, ktorá prináša firme nielen zisk, ale súčasne rieši nejaký spoločenský alebo environmentálny problém. Môže ísť napríklad o zdravé stravovanie, elektromobilitu alebo vytvorenie portfólia služieb pre znevýhodnenú skupinu, povedzme nepočujúcich. Veľmi veľa závisí aj od spoločenského tlaku a tém, ktoré sa v spoločnosti riešia. Máme však pár tém, ktoré nás všetkých spájajú, napríklad klimatická zmena. Tam bez spolupráce nebudeme vedieť nájsť efektívne riešenia. 

Prečo je pre firmy výhodné, keď začnú spolupracovať s neziskovými organizáciami? 

Spolupráca s mimovládnymi organizáciami sa často deje v spomínanej filantropickej oblasti, aj keď nie vždy. Ale ak chceme byť úspešní v riešení konkrétnych problémov, je nevyhnutné mať partnera z „terénu“, ktorý pozná situáciu a je v priamom kontakte s danou témou. Zamestnanci firmy majú iné zručnosti či vedomosti, a nie vždy súvisia s problémom, ktorý chceme vyriešiť. 

Model zodpovedného podnikania je zaujímavý koncept v súčasnej konzumnej spoločnosti. Ale veľa firiem má dnes problém vôbec prežiť, a preto sa ich jediným cieľom stáva profit. Aká je pre firmy, ktoré sú v zlej ekonomickej situácii, motivácia stať sa zodpovedným podnikateľom? 

Samotná zodpovednosť v podnikaní prináša firme priame finančné benefity, a tak by to malo byť. Ak má spoločnosť dobrý program starostlivosti o zamestnancov, tí jej neodchádzajú, sú lojálni a sami prichádzajú s riešeniami problémov. Ak sa zodpovedne stará o zákazníkov a má kvalitné produkty a služby, tiež môže počítať s tým, že jej zostanú verní. A ak investuje do úspor energií, vráti sa jej to na znížených nákladoch. Teda práve naopak, zodpovednosť v podnikaní firmám priamo ekonomicky prospieva. 

Existujú firmy, kde sa zodpovedné podnikanie nedá praktizovať? Alebo vždy sa dá nájsť spôsob? 

Neexistuje firma, pre ktorú by niektorá z aktivít nebola vhodná. Všetky firmy fungujú viac-menej podobne. Majú zamestnancov, ktorí vytvárajú produkty alebo poskytujú služby pre zákazníkov, zisk plynie majiteľom a spoločne existujú v spoločnosti. Každý, aj malý podnik môže niečo robiť. A keď každý prispeje niečím, tak zmena pre spoločnosť bude veľká. 

Predstavte si, že som podnikateľka – mám stavebnú firmu alebo autodopravu – a chcela by som začať zodpovedne podnikať. Na ktorých veciach by som mala zapracovať? 

V prípade stavebnej firmy by to bola fluktuácia zamestnancov a bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci. Pri autodoprave nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a emisie skleníkových plynov z automobilov. 

Sú podľa vás zákazníci ochotnejší priplatiť si za produkty, ktoré sú ekologické alebo sociálne? 

Áno, určite. Hranica, kedy sa bez problémov rozhodnú pre zelený alebo spoločensky zodpovedný produkt, je zhruba desať percent k pôvodnej cene. Ak je to viac, tak zákazníci začínajú zvažovať. Ale ak je cena rovnaká, tak väčšina ľudí si vyberie ekologický alebo napríklad Fair Trade produkt. 

Vieme v súčasnosti povedať, koľko Slovákov vyhľadáva firmy, ktoré sa hlásia k zodpovednému podnikaniu? 

Posledné údaje máme z prieskumu z roku 2015. Ukázali, že 72 percent obyvateľov Slovenska vedelo identifikovať aspoň jednu tému zodpovedného podnikania, ktorú by mali firmy vykonávať. Viac ako tretina opýtaných vedela uviesť aj konkrétnu firmu, ktorá podniká zodpovedne. Nie je to málo a verím, že našou prácou sa nám podarí toto číslo ešte zvýšiť. 

Myslíte si, že obyvatelia Slovenska majú sociálne a environmentálne zmýšľanie? 

Nálady sa menia. Ľuďom viac záleží na svojom zdraví a kupujú si bio produkty. Tiež sa zaujímajú o to, ako sa produkt vyrába alebo pestuje. Vidíme, že ponuka na trhu sa zväčšuje, čoraz viac kávy má napríklad certifikát Fair Trade. Veľmi obľúbené sú aj lokálne potraviny. Musíme však vyčkať a ďalej trpezlivo pracovať. 

Vyčkať na čo? 

Zásadná zmena príde, keď sa v spoločnosti vytvorí kritická masa, ktorá donúti firmy podnikať zodpovedne. Naším cieľom je, aby si obyvatelia sami žiadali takéto produkty a chceli pracovať u zodpovedných zamestnávateľov, ktorí sú aktívni v komunite. Vtedy budeme spokojní. 

Aké sú najzásadnejšie rozdiely medzi západnou a východnou Európou, čo sa týka zodpovedného podnikania a presadzovania udržateľnej spotreby? 

U nás sme začali veľmi neskoro. Kým my sme budovali socializmus, v západnej Európe sa postupne rodil uvedomelý spotrebiteľ, ktorý svojou peňaženkou rozhoduje, čo a kto na trhu bude alebo nebude. U nás ešte ten čas nedozrel, aj keď vnímanie spoločensky zodpovedného podnikania a firiem sa mení a zlepšuje. Veríme, že ak sa zapoja aj médiá, verejnosť bude sama viac tlačiť na to, aby firmy museli robiť aktivity spájané so zodpovedným podnikaním. Všetkým sa nám tu potom bude žiť lepšie. 

Ktoré firmy majú podľa vás najlepší model zodpovedného podnikania? 

Spomedzi firiem, ktoré pôsobia na slovenskom trhu, spomeniem firmy v združení Business Leaders Forum (BLF). No neviem povedať, ktorá je tá najzodpovednejšia. Avšak napríklad posledných trinásť ročníkov ocenenia Via Bona Slovakia (zo 17, pozn. red.) vyhrali hlavnú cenu pre veľké spoločnosti firmy z BLF. Zo zahraničných firiem to je napríklad spoločnosť Patagonia, ktorá vyrába športové oblečenie, alebo IKEA. Je ich však omnoho viac. 

Utkvela vám v pamäti v poslednom čase nejaká kampaň propagujúca udržateľnú spotrebu? 

Ak sme spomínali Patagoniu, pred časom na Black Friday vydali v denníku New York Times celostranový inzerát s nadpisom „Don’t Buy This Jacket“ (Nekupujte si túto bundu, pozn. red.). Chceli tým upozorniť na hrozbu nadmerného konzumu v Severnej Amerike. Ako asi viete, Black Friday je najväčším nákupným „sviatkom“ v USA. Motivovať ľudí, aby si kupovali udržateľne vyrobené veci, ktoré vydržia dlhšie, je jedným zo spôsobov, ako šetriť prírodné zdroje a dávať ľuďom prácu v dobrých podmienkach. 

Neplánuje aj vaša nadácia tento rok nejakú zaujímavú kampaň? 

Na Slovensku tento rok spustíme v utorok po Black Friday takzvaný Giving Tuesday (v preklade darovací utorok), ktorý bude zameraný na filantropiu a darcovstvo. Ľudia budú môcť okrem financií darovať aj vecné dary alebo svoj čas v dobrovoľníckych aktivitách. Bude to taká menšia kompenzácia po tomto nákupnom šialenstve. 

„Zásadná zmena príde, keď sa v spoločnosti vytvorí kritická masa, ktorá donúti firmy podnikať zodpovedne.“ 

Michal Kišša má bohaté skúsenosti z oblasti spoločensky zodpovedného podnikania. Vyše desať rokov sa tiež venuje rôznym formám spolupráce firiem a neziskového sektora. V súčasnosti pracuje na poste výkonného riaditeľa Business Leaders Forum a programového riaditeľa pre zodpovedné podnikanie Nadácie Pontis. Okrem iného prednáša študentom o zodpovednom podnikaní na Univerzite Komenského v Bratislave.