Expert na podnikavosť: Je veľmi dôležité, aby si deti osvojili, že učenie sa nekončí školou

Čo sú podľa vás zručnosti budúcnosti?

Prvou z nich je podnikavosť, ktorá je podľa mňa v budúcom pracovnom svete, ale aj v osobnom svete, veľmi potrebná a dokáže nám pomôcť robiť veci, ktoré nás budú baviť, spôsobom, ktorý nás bude baviť. Myslím si tiež, že veľmi dôležitá schopnosť je vedieť pracovať sám so sebou, poznať sám seba, vedieť, čo ma baví a dokázať si svoj život a aktivity nastaviť tak, že ich prežijem v šťastí a spokojne. Tohto sa presne dotýkame najmä pri soft skills, kde deťom ukazujeme, ako môžu život uchopiť tak, aby ich bavil, napĺňal a motivoval. Ďalej je veľmi dôležité, aby si deti uvedomili, že sa budú potrebovať celý život učiť a mali by s tým byť okej a osvojiť si, že učenie sa nekončí školou. V neposlednom rade sú zručnosťami budúcnosti digitálne zručnosti, a to schopnosť pohybovať sa v digitálnom prostredí, ale tiež schopnosť využívať digitálne technológie.

Ako môžeme dostať tieto zručnosti ku každému žiakovi?

Jedna z ciest, ako sa k týmto zručnostiam môžu žiaci dostať, je taká neformálna, keď tieto témy majú vo svojom bezprostrednom prostredí či rodine. To je tá prirodzená cesta, ale nie každý má príležitosť zažiť si napríklad podnikavosť vo svojom okolí a vtedy je veľmi fajn, ak ich to môže naučiť niekto v škole alebo popri škole. To znamená, buď v škole, ak je tomu venovaná pozornosť, je tam tútor, mentor, poradca, ktorý vie tieto témy uchopiť, alebo ak sú zakotvené vo vzdelávacích či mimovzdelávacích aktivitách.

Prečo je potrebné dať vo vzdelávaní väčší dôraz na zážitkovosť a lepšie prepojiť neformálne vzdelávanie s formálnym?

Myslím si, že jednoznačne je potrebné prepájať neformálne a formálne vzdelávanie. Formálne vzdelávanie má svoju dôležitosť a úlohu, ale má aj svoje obmedzenia a mantinely, kam až dokáže alebo nedokáže zájsť pri jednotlivých témach a tu ho vie veľmi dobre dopĺňať práve neformálne vzdelávanie. Vie pružnejšie reagovať, nie je limitované priestorom, ktorý má na prácu s deťmi. Plus, keď som hovoril, že život bude o učení, mnoho učenia nekončí formálnym vzdelávaním, ale pokračuje práve v neformálnom kontexte. Naučiť sa existovať v prostredí neformálneho vzdelávania, vzdelávať sa sám a vedieť sa učiť, je veľmi dôležité. V našom programe chceme deťom vytvoriť miesto, kde sa budú cítiť dobre, kam budú chodiť rady, a preto volíme neformálne mimoškolské vzdelávanie. Efektívne nám to príde práve v tom, že k nám prichádzajú deti, ktoré chcú a sú motivované. Mnohé veci z nášho kurikula sa tiež dajú spojiť práve s formálnym vzdelávaním.

Traja odborní garanti Budúcnosti INAK. Zľava: Arnold Kiss, Eva Klimeková a Marián Holienka.

Čo je to najdôležitejšie, čo sa deti naučia v treťom ročníku programu Budúcnosť INAK?

Myslím, že tretí ročník je najmä o prehlbovaní našich hlavných troch línií – digitálnych zručností, soft skills a podnikavosti. Deťom tiež celkovo chceme ponúknuť aj istú modularitu a voľnosť vo výbere tém, ktoré ich zaujímajú a v ktorých sa chcú ďalej rozvíjať. Ja za podnikavosť môžem povedať, že pozornosť budeme venovať upevňovaniu kompetencií súvisiacich s realizáciou a rozvíjaním projektov. Spomedzi tém sa zameriame na finančnú a biznisovú gramotnosť, udržateľnosť a etiku, ale aj komunikáciu a prezentáciu ich projektov. Nosnou témou, s ktorou sme už s našim kurikulom vo veľmi silnom prieniku, sú sociálne inovácie.

Deti budú pracovať na vlastnej sociálnej inovácii, ktorá by mala pomôcť riešiť problém v ich okolí či komunite. Ako scitlivovať mladých na potreby ich okolia a prečo je to dôležité?

Vychádzame z presvedčenia, že v okolí, v našich komunitách alebo prostredí, sú isté veci, ktoré by sa dali robiť lepšie, aby sme vedeli žiť udržateľnejšie a aby sa nám v budúcnosti žilo lepšie. Uvedomujeme si, že niektoré doterajšie prístupy nie sú udržateľné a vedú k tomu, že sa zhoršuje kvalita života pre náš všetkých. Vlastne, práve deti majú o tieto aspekty prirodzený záujem, boja sa toho, vnímajú, že sa to týka ich budúcnosti. Je preto potrebné s nimi pracovať, lebo oni sú tí, ktorí o tom budú v budúcnosti rozhodovať. Je dôležité, aby si to sami uvedomovali a aby mali chuť to riešiť alebo aspoň prispieť niečím, čím prispieť vedia.

Pri tých, ktorí tieto veci nevnímajú, sa snažíme meniť ich pohľad, aby mali otvorené oči, aby sledovali, čo sa okolo nich deje a vedeli to pochopiť a ukázať im, že sú schopní tieto veci pomenovať a identifikovať. Deti vedieme k tomu, aby boli empatické k ľuďom, pre ktorých budú chcieť niečo vytvoriť, aby vedeli pochopiť ich potreby a z čoho tie potreby vychádzajú. Učíme sa totiž realizovať veci tak, aby vytvárali hodnotu pre druhých, či už ide o iné skupiny ľudí, životné prostredie alebo kultúrne a sociálne hodnoty.

Na záver mám ešte jednu dôležitú otázku. Čo deti potrebujú v dobe po pandémii?

Toto je veľmi ťažká otázka. Deti stále potrebujú to, čo potrebujú všetci ľudia, a to je ľudská blízkosť a ľudská spolupatričnosť. Pandémia tomu nastavila hranice. To, na čo sme boli zvyknutí, nebolo až také samozrejmé. Narážame na silnú potrebu sa s tým vysporiadať. Tiež si myslím, že deti potrebujú stále veriť, že svet je dobré miesto a potrebujú mať optimizmus a nádej. Vieru, že to bude v poriadku a že to môže byť aj lepšie. Čo je ešte dôležité, že ony sami k tomu môžu prispieť a spolupodieľať sa.

Kto je Marián Holienka?

Marián pôsobí ako docent na Katedre stratégie a podnikania na Fakulte managementu Univerzity Komenského v Bratislave. V pedagogickej a lektorskej činnosti sa venuje problematike podnikateľského vzdelávania, tréningu a rozvoju podnikavosti a podnikateľských zručností. Je odborným garantom Budúcnosti INAK pre oblasť podnikavosti.

Program Budúcnosť INAK v Nadácii Pontis strategicky rozvíjame vďaka hlavnému partnerovi Nadačnému fondu Telekom.

S Mariánom Holienkom sa rozprávala Miriam Šelepová, projektová manažérka Budúcnosti INAK. Text je súčasťou série rozhovorov s odbornými garantmi programu, pomocou ktorej sa vám snažíme priblížiť, ako s deťmi v Budúcnosti INAK pracujeme, čo sa učia a na aké zručnosti dávame dôraz.