Najnovšie ciele Európskej únie v oblasti recyklácie odpadov sa prioritne zameriavajú na plynulé, ale zato efektívne smerovanie európskej ekonomiky ku konceptu obehového hospodárstva. Táto pozitívna zmena chce postupne priniesť až 580 tisíc nových pracovných miest a úspory až do výšky 600 miliárd eur. Splnenie vytýčených cieľov a prechod od lineárneho k obehovému hospodárstvu ponúkne i ďalšie výhody. Medzi najvýznamnejšie okrem expandujúceho trhu práce a vyššej konkurencieschopnosti Európy možno zaradiť aj zníženie dopytu po nákladných a vzácnych zdrojoch, prípadne ich udržiavanie v produktívnom využití na dlhší čas.

Cesta od lineárneho ku obehovému hospodárstvu

Ako uvádza komisár pre životné prostredie Janez Potočnik pre portál europa.eu: „Lineárne hospodárske systémy, ktoré sme zdedili z 19. storočia, používame ešte stále aj v 21. storočí, v ére rozvíjajúcich sa ekonomík, miliónov nových spotrebiteľov zo strednej triedy a navzájom prepojených trhov. Prechod na cyklické hospodárstvo je nielen možný, ale aj rentabilný, to však neznamená, že sa nám podarí dosiahnuť ho bez správnych politík. V cieľoch na rok 2030, ktoré navrhujeme, sa hovorí o tom, že už dnes je potrebné prijať opatrenia na urýchlenie prechodu na cyklické hospodárstvo a využiť tak príležitosti v oblasti podnikania a pracovných miest, ktoré ponúka.“

Vďaka efektívnejšiemu využívaniu zdrojov sa tak vytvoria nové pracovné príležitosti, inovatívnejší ekodizajn a kvalitnejšie výrobky i výrobné procesy. Nemenej významný je i vznik progresívnych obchodných modelov a neustále postupujúci technický pokrok, ktoré výsledkom bude to, že sa samotný odpad bude meniť na zdroj.

Nové paradigmy v oblasti recyklácie odpadu

V súlade s týmito návrhmi by mali členské štáty do roku 2030 recyklovať 70 % tuhého komunálneho odpadu a 80 % odpadov z obalov. Od roku 2025 má byť ukladanie recyklovateľného odpadu – najmä plastov, papiera, kovov, skla a biologicky rozložiteľného odpadu, na skládky zakázané.

V súčasnosti každý človek v EÚ ročne spotrebuje 16 ton surovín. Z tohto množstva sa 6 ton vyhodí a polovica putuje na skládky. Čo sa týka samotných plastov, „každý rok EÚ použije viac ako 56 miliónov ton plastov, pričom recykluje iba 26 % plastového odpadu. Zvyšok je buď spálený alebo končí na skládke či v oceáne,“ prezradil hovorca skupiny Socialistov a Demokratov Matthias Groote po hlasovaní ENVI výboru.  

Do návrhov bol zaradený aj cieľ týkajúci sa obmedzenia morského odpadu a boja proti plytvaniu s potravinami. Ako ale ďalej uvádza portál euractiv.sk, europoslanci nepodporili záväznosť cieľa zlepšiť do roku 2030 efektívnosť využívania zdrojov o 30 %.

Odpad je kľúčom k ochrane klímy

Výsledky štúdií poukazujú na to, že čím viac odpadu sa recykluje a ďalej spracováva, tým priaznivejšia je „klimatická stopa“ danej krajiny. Pozitívnym príkladom vplyvu odpadu na ochranu klímy z krajín EÚ je určite Nemecko, ktorého odpadové hospodárstvo je od 90. rokov založené na rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Od roku 1990 do roku 2006 dokázalo vďaka zákazu priameho skládkovania komunálneho odpadu a zvýšením materiálového a energetického využitia odpadov znížiť emisie ekvivalentov CO2 z približne 38 miliónov ton na 20 miliónov ton.

Nemecko poukazuje aj na ďalšie možné riešenia pre rozvojové a novoindustrializované krajiny, ako je napríklad India, kde emisie skleníkových plynov neustále narastajú a 80 % odpadu v krajine končí na skládke „bez dotknutia“. Len odpad tak každoročne vyprodukuje približne 55 miliónov ton oxidu uhličitého.

Namierené na ekodizajn

Do popredia sa dostáva aj otázka ochrany samotného spotrebiteľa. Europoslanci dôraznejšie apelujú na vyraďovanie toxických chemikálií z výroby a zároveň podporujú investície do výrobných procesov, ktoré neznečisťujú životné prostredie.

Celoživotný prístup k produktom, čiže výrobky, ktoré budú recyklovateľnejšie, lepšie opraviteľné a s dlhšou životnosťou, to sú nové pravidlá, ktoré by mali zahŕňať všetky skupiny výrobkov, tvrdia europoslanci ENVI výboru. Podľa portálu euractiv.sk však výrobcovia plastov s týmto názorom nesúhlasia. „Moderné potravinárske obaly sa napríklad skladajú z viacvrstvového filmu vyrobeného z rôznych plastov, takže je ich veľmi ťažké recyklovať… Ak by takýto obal nebol k dispozícii, výrobcovia potravín by museli použiť oveľa viac materiálu, aby zabezpečili vysokú úroveň ochrany, čím by sa zvýšila záťaž na životné prostredie,“ myslí si šéf záujmového združenia PlasticEurope Karl-H Foerster.

Nové vízie a pozitívne výsledky prichádzajú aj s iniciatívami „Ekologické pracovné miesta“ a „Zelený akčný plán pre malé a stredné podniky“.  Zaujímavé a podnetné sú i možnosti efektívneho využívania zdrojov v sektore stavebníctva, ktoré aplikujú myšlienku obehového hospodárstva a zdôrazňujú perspektívu a rentabilitu v ochrane životného prostredia. Podpora ekodizajnu, snaha eliminovať emisie CO2, efektívnejšie využívanie zdrojov, účinná recyklácia odpadu či zníženie dopytu po vzácnych zdrojoch vysielajú jasný signál o ambicióznosti EÚ a jej snahe chrániť a zachovať prírodné zdroje.

Autorkou je Janka Kyselová, dobrovoľníčka v tíme zodpovedného podnikania Nadácie Pontis