Európania strávia v priemere až 80 % svojho času vnútri – či už doma, v škole, v práci, alebo v dopravnom prostriedku MHD. Kvalita ovzdušia vonku si za posledné roky získala značnú pozornosť politikov, no otázkou kvality vzduchu v interiéri sa na starom kontinente stále nezaoberáme v primeranej miere. Jedno je však isté – za hlavného vinníka nezdravého vzduchu v interiéri už nemožno považovať iba fajčenie.

Vedecký projekt z roku 2010 financovaný Európskou úniou s názvom Airmex – Európsky monitoring kvality vzduchu v interiéri odhalil, že množstvo viacerých škodlivých látok vo vzduchu je v skutočnosti väčšie v interiéri než vonku. Kým v posledných rokoch bolo za hlavného vinníka nekvalitného vzduchu v interiéri označené fajčenie, dnes sa na čiernu listinu dostávajú aj tzv. toxické chemické kokteily, ktoré „miešame“ nedostatočnou ventiláciou.

Podľa výskumu francúzskej Inštitúcie na skúmanie vzduchu v interiéri a americkej Agentúry pre ochranu životného prostredia existuje viacero zdrojov znečistenia ovzdušia v interiéri. Je to znečistenie, ktoré vniká dovnútra zvonku (z áut, spaľovania energie atď.), z budov a nábytku (napríklad nábytok či dekorácie obsahujúce lepidlo – zdraviu škodlivý formaldehyd), z kúrenia (bojlery, plynové ohrievače), z rastlinných a živočíšnych alergénov, z ľudskej činnosti (fajčenie, výpary z varenia, z čistiacich prostriedkov) a z vlhkosti a plesní. Na kvalitu vplýva aj izolácia budov a isté druhy výrobných materiálov, ktoré obsahujú alergény alebo dráždidlá. Nové stavebné technológie znižujú priepustnosť vzduchu cez steny, okná a dvere, čo spôsobuje nárast vlhkosti a kontaminantov. Kľúčom k zdravšiemu domácemu a pracovnému prostrediu je ventilácia.

V kanceláriách väčšinou využívame klimatizačné jednotky alebo filtračné systémy. Podľa Európskeho respiračného spolku (ERS) je v klimatizovaných priestoroch koncentrácia znečisťujúcich látok zvonku vo vzduchu menšia. Na druhej strane však klimatizácia spotrebúva veľa energie. Efektívnejšia spotreba sa dá zaistiť tým, že klimatizačnú jednotku nastavíme na najvyššiu možnú, avšak zároveň pre nás prijateľnú teplotu, optimálne 26 stupňov. Každý ďalší stupeň ušetrí okrem energie aj peniaze.

Existuje však aj názor, že pozitívne pokroky v oblasti energetickej efektivity sa môžu stať prekážkou pri zvyšovaní kvality vzduchu v interiéri, a tak vznikajú protichodné ciele. Východiskom by mali byť zdravotné štandardy pre ventilačné systémy v priestoroch škôlok, škôl a kancelárií so súčasným zaistením efektívnej spotreby energie. Európska komisia zatiaľ o tento projekt nejaví veľký záujem a hovorí, že zodpovednosť leží na pleciach členských štátov. Je však isté, že bez širokej podpory na najvyšších miestach projekt nemá šancu stať sa účinným.