Už zajtra sa začnú XXX. letné olympijské hry v Londýne. Magazín Ethical Consumer si pri tejto príležitosti posvietil na to, ako kampane za práva pracovníkov zmenili korporátnu kultúru svetoznámej značky i celého športového priemyslu.

Spoločnosť Nike čelila obvineniam zo zneužívania robotníkov v rozvojových krajinách v Ázii od 70. rokov. Pôvodne vyrábala v Južnej Kórei a na Taiwane, ekonomika týchto krajín sa však rýchlo rozvíjala a s ňou aj pozícia odborov. Nike reagovala presunutím výroby do Indonézie, Číny a Vietnamu, kde boli odbory zakázané a cena pracovnej sily sa tak dala stlačiť na minimum. Na kritiku pracovných podmienok spoločnosť alibisticky reagovala tým, že továrne vlastnia jej dodávatelia a porušovanie práv robotníkov je preto výhradne ich problémom.

Až v 90. rokoch prijala Nike pod tlakom mimovládnych organizácií a následne aj verejnej mienky etický kódex pre svoje továrne/dodávateľov. V roku 1997 tiež prebehla úspešná kampaň organizácie Save the Children poukazujúca na prácu detí v Pakistane, ktoré šili futbalové lopty. Nike, Reebok, Adidas, či Puma v priebehu 18 mesiacov upustili od využívania detskej práce a súhlasili s nezávislou kontrolou dodávateľov.

Problémy v dodávateľskom reťazci sa Nike dodnes nevyhýbajú. Súčasná otvorenosť spoločnosti by však ešte pred viac než 20 rokmi bola nemysliteľná. Firma každoročne investuje 10 miliónov dolárov na zabezpečenie dodržiavania pravidiel bezpečnosti pri práci, kvality ovzdušia v továrni, minimálnej mzdy a obmedzenia nadčasov u svojich dodávateľov. Na stránke Fair Labor Association je zverejnených viac než 150 správ z kontrol tovární Nike, ktoré uskutočnili nezávislí inšpektori.

Zmenil sa aj celý športový priemysel. V roku 2011 spustil Greenpeace iniciatívu Detox Challenge, ktorá vyzvala globálne značky, aby u svojich dodávateľov zastavili vypúšťanie toxického chemického odpadu do vody. Nielen Nike, ale aj Adidas či Puma zareagovali v rekordne krátkom čase s plánom vyrábať bez produkovania toxických látok do roku 2020.

Neznamená to však, že boj za dodržiavanie práv robotníkov v rozvojových krajinách stratil svoje opodstatnenie. Svedčia o tom aj aktuálne kampane Playfair 2012 či War on Want, ktoré si berú na mušku najmä jedného z hlavných sponzorov olympijských hier Adidas. Upozorňujú na to, že robotníci vyrábajúci oblečenie tejto značky sú stále hlboko podplatení, nemajú žiadne istoty, čelia šikanovaniu a automaticky strácajú prácu, keď sa snažia hlásiť o svoje práva. Ide najmä o pracovníkov v Indonézii, Číne, na Srí Lanke a Filipínach.

Zdroje: guardian.co.uk, wikipedia.org