Na summite OSN v New Yorku bol v roku 2015 prijatý nový štandard pre udržateľný rozvoj planéty. Agenda 2030 a Ciele udržateľného rozvoja, ktoré boli prijaté všetkými členskými krajinami OSN, predstavujú všeobecný program implementovateľný v každej krajine. Do roku 2030 sa členské štáty zaviazali plniť 17 cieľov programu a ich postupné napredovanie je priebežne monitorované na základe vopred stanovených indikátorov.

Ako sa meria cesta rozvoja

Na sledovanie Cieľov udržateľného rozvoja (SDGs) Štatistická komisia OSN odporučila viac ako 230 oficiálnych ukazovateľov a zároveň vyzvala jednotlivé krajiny na dobrovoľné predkladanie národných posudkov plnenia cieľov. Doteraz predložené správy ukazujú dostatočné monitorovanie sociálno-ekonomických SDGs, no slabé sledovanie environmentálnych SDGs, a tiež problémy s implementáciou viacerých oficiálnych indikátorov.

Preto v roku 2016 vydala organizácia Sustainable Development Solutions Network (SDSN) v spolupráci s Bertelsmann Stiftung prvú neoficiálnu správu a Index SDGs, ktorý dopĺňa oficiálne indikátory a dobrovoľné správy vydané jednotlivými krajinami. V roku 2017 nasledovala ďalšia správa SDG Index and Dashboards Report 2017 s dodatočnými použitými indikátormi a rozšíreným pokrytím 157 členských štátov OSN.

Index spolu s konkrétnymi posudkami má pomôcť krajinám s implementáciou jednotlivých cieľov a umožňuje posúdiť napredovanie krajiny v porovnaní s ostatnými. Okrem vlád a ostatných zainteresovaných strán hrajú kľúčovú rolu v dosahovaní cieľov aj súkromné firmy, nadácie, univerzity, či médiá.

Hodnotenie Slovenska v plnení SDGs

Slovensko sa v správe z roku 2017 umiestnilo na 23. mieste zo 157 hodnotených krajín, kedy v Indexe SDG dosiahlo hodnotu 76.9. Prvé miesto obsadilo Švédsko s hodnotou 85.6, posledné Stredoafrická republika s indexom 36.7. V rámci krajín OECD dosiahol priemer indexu 35 členských krajín hodnotu 77.7.

Hodnotenie Slovenska samostatne za jednotlivé ciele:

Z tabuľky vyššie vyplýva, že Slovensko dosiahlo vo svojom hodnotení najvyššie skóre za plnenie cieľa „Žiadna chudoba“. V rámci neho sa hodnotili indikátory ako percento populácie žijúcej na úrovni chudoby (1,9 USD / deň) alebo predpokladaná úroveň chudoby v roku 2030.

Vysoké skóre sme dosiahli aj pri cieli „Zníženie nerovností“, kde sa hodnotilo rozdelenie bohatstva obyvateľov krajiny, ako aj pomer najbohatších obyvateľov na ukazovateli hrubého národného dôchodku.  

Naopak, najhoršie výsledky dosiahlo Slovensko v plnení cieľa „Priemysel, inovácie a infraštruktúra“, kde výrazne zaostávame vo výdavkoch na výskum a vývoj, v pomere výskumných pracovníkov k počtu zamestnaných ľudí a v žiadostiach o patenty. Slabšie výsledky sme dosiahli aj v kvalite celkovej infraštruktúry, a tiež v medzinárodnom rankingu našich troch najlepších univerzít.

Za plnenie cieľa „Partnerstvá za ciele“ sme rovnako dostali len slabé hodnotenie. Neviedli sme si dobre napríklad vo vládnych výdavkoch na zdravotníctvo a vzdelávanie, v ochote zdieľania finančných informácií s legitímnymi orgánmi, či v podiele oficiálnej rozvojovej pomoci na hrubom národnom dôchodku.

Uvedené ukazovatele a hodnotenia by mali byť smerodajné v strategickom smerovaní a plánovaní udržateľného rozvoja Slovenska aj ostatných krajín sveta a môžu krajinám pomôcť v implementácii dôležitých reforiem.

Súčasťou ocenenia Via Bona Slovakia 2017 je po prvýkrát aj Cena za príspevok k napĺňaniu Cieľov udržateľného rozvoja.