Ceny za energie už nízke nebudú. Je nevyhnutné, aby sa novým normálom stalo šetrenie

Stúpajúce ceny energií šokovali nielen domácnosti, ale aj firmy či verejné inštitúcie. Pravdou však je, že doterajšie ceny energií boli dlhodobo na nízkej úrovni, na čo upozornil aj Marek Engeľ, analytik Inštitútu environmentálnej politiky. „Boli sme na nízke ceny zvyknutí a motivácia šetriť nebola zásadná.” V organizáciách tvorili v minulosti výdavky na energie jednotky percent výdavkov, v súčasnosti ide o troj- až štvornásobky. Posledné publikované údaje poukazujú na septembrový medziročný nárast cien energií o 10 %, v segmente bývania o 21 %.

Je však potrebné brať do úvahy fakt, že cenotvorba je pomerne nestála. „V týchto dňoch vidíme mierny pokles, pomáha nám počasie aj pozitívne správy o tom, aké sú zásoby zemného plynu. Musíme ale myslieť na to, že sú tu aj riziká. Ak by sa zrazu počasie dramaticky zmenilo a začne sa čerpať viac zásob zemného plynu, môže to opäť výrazne tlačiť na rast cien energií.“ Riziká plynú aj z geopolitickej situácie – hoci sama o sebe dramaticky nezasahuje do cien, podľa M. Engeľa nemožno vylúčiť fyzické útoky na energetickú infraštruktúru, ktoré by výrazne ochromili naše možnosti produkovať energie. „Hospodárska recesia je základným scenárom, s ktorým pracujeme,“ dodal.

V súvislosti s rastúcimi cenami energií pripravuje štát schémy pomoci pre podniky, domácnosti aj verejný sektor. Aj napriek tomu, že posledné roky boli veľmi náročné pre verejný rozpočet, vláda schválila na tento účel zvýšenie výdavkov – do konca roka vyčlenila 1,5 miliardy eur, budúci rok až 3,4 miliardy eur. Komunikovaná bola zatiaľ pomoc pre podniky, pre ktoré sa zavedie strop 199 €/MWh pre silovú elektrinu a 99 €/MWh pre zemný plyn. To, čo bude musieť firma zaplatiť nad rámec tejto sumy, pokryje z 80 % štát – najviac však do výšky 500-tisíc eur do konca roka na prijímateľa, od roku 2023 sa podmienka upravuje na 100-tisíc eur za mesiac na prijímateľa. Pomoc pre domácnosti a verejný sektor bude ešte upresnená. M. Engeľ vníma, že v tejto situácii je potrebné pomáhať najzraniteľnejším, no upozorňuje, že dlhodobo takéto schémy nie sú udržateľné. „Štát nie je schopný dlhodobo sanovať rastúce ceny energií. V tom úplne najhoršom scenári očakávame dopad tejto situácie na národné hospodárstvo až na úrovni 24 % HDP.“

Priestor na šetrenie je v budovách

Je nevyhnutné, aby sa novým normálom stalo šetrenie energiami. Práve v budovách vieme bezprostredne ušetriť na teple, hoci to vyžaduje odoprieť ľuďom pracujúcim v nich istý komfort. „Energetické audity potvrdili, že mnohé budovy sú prekurované. Naozaj nie je potrebné mať kancelárie vykúrené na 25 stupňov,“ uviedol M. Engeľ. Pri elektrine až taký veľký priestor ako pri teple nie je, no pomôcť môže napríklad odstavenie nepotrebných spotrebičov.

Výrazná časť fondu budov neprešla primeranou obnovou, takže disponujú horšími tepelno-izolačnými vlastnosťami. V prípade starších budov sa preto z dlhodobého hľadiska oplatí investovať do výmeny okien, obnovy striech či obvodového plášťa, izolácie rozvodov, termoregulačných hlavíc aj výmeny osvetlenia za úsporné žiarivky. „Rozumiem mnohým argumentom, že investície do energetickej efektívnosti budov patria k tým najdrahším. No čím sú vyššie ceny energií, a s tým sa budeme musieť do budúcnosti zmieriť, tým je návratnosť investície kratšia. Verím, že práve toto bude pre mnohých motiváciou,“ uzavrel M. Engeľ.

Centrála ČSOB je jedinečnou zelenou budovou

Pre ČSOB je ochrana životného prostredia jednou z priorít v rámci spoločenskej zodpovednosti. Od roku 2012 implementovali ISO normy, ktoré banke pomáhajú dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu. Najvýznamnejším krokom v tejto oblasti bola výstavba zelenej budovy ako centrály banky v Bratislave, ktorá v roku 2017 získala certifikát BREEAM s hodnotením Excellent (81,4 %). „Tento certifikát je platný 10 rokov, čo pre nás znamená, že sa musíme v tejto oblasti neustále zlepšovať, aby sme ho mohli získať aj v budúcnosti,“ povedal Juraj Kaba, manažér oddelenia rozvoja investícií a správy budov v ČSOB.

Budova má niekoľko inovatívnych prvkov. Jedným z nich je adiabatické zvlhčovanie vzduchu, čo znamená, že vzduch nezvlhčujú výrobou pary, ale systém mechanicky vlhkosť rozprašuje do mikrokvapôčiek. Ide o jedinečné zariadenie, ktoré nie je prevádzkované v žiadnej inej budove na Slovensku. K ďalším patria rekuperácia vzduchu a automatizovaný systém pohybu exteriérových žalúzií. Celá budova je riadená cez tzv. building management system – ide o počítačovú inteligenciu, ktorá cez stovky meračov a regulátorov sústavne analyzuje stav budovy a upravuje jednotlivé prevádzky, ako sú vzduchotechnika, kotle či chladiace stroje. Úsporným prostriedkom sú aj LED svietidlá a pohybové senzory na schodiskách a toaletách.

J. Kaba zdôraznil, že prevádzka takejto zelenej budovy si vyžaduje posilnenie funkcie jej správcu. „Potrebujete mať silného technického správcu, pretože nie je bežné, aby správcovská firma disponovala tímom ľudí, ktorí vedia analyzovať takúto budovu.“ Dáta ČSOB potvrdzujú, že zelená budova plní svoj účel. V porovnaní so svojimi staršími budovami tu banka ušetrila 60 % v spotrebe plynu a 50 % v spotrebe elektrickej energie. Vyššia je len spotreba vody, ktorú využívajú na polievanie zelenej strechy.

Ako zelená energia funguje?

Zelená energia je vyrobená z obnoviteľných zdrojov energie a jej produkcia musí byť bezemisná. Z hľadiska fyzického potenciálu (voda, slnko, vietor, geotermálna energia) je na Slovensku voda najlepším zdrojom energie, ale zároveň z veľkej časti vyčerpaným, keďže v období najbližších rokov sa na Slovensku neplánuje výstavba vodných elektrární. Vysoký potenciál má u nás aj slnečná energia. „Ak by 60 % podnikov malo na streche aspoň malú fotovoltiku, jej výroba by pokryla 10 % ročnej spotreby firemného sektora,“ uviedla Jana Kurucová, produktová manažérka ZSE.

Zelená energia má aj obchodný potenciál, a to z hľadiska obchodovania so zárukami pôvodu elektriny. Záruka pôvodu je certifikovaný dokument, ktorý potvrdzuje, že daný podiel spotreby elektrickej energie v subjekte, ktorému bola záruka priradená, bol pokrytý elektrinou vyrobenou z obnoviteľných zdrojov. Cena týchto záruk  má v súčasnosti rastúci trend, pretože ich nie je dostatok na nasýtenie dopytu, a práve ten je určujúcim faktorom ceny. Záruky pôvodu môžu byť pre podniky ďalším zdrojom príjmu – v prípade, že vyrábajú elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie, vedia ju následne predať a tiež obchodovať so zárukami pôvodu.

Dopyt po zelenej energii rastie v segmente domácností aj v podnikateľskom sektore, rozdielna je však motivácia. V prípade domácností ide najčastejšie o obavy z rastúcich cien energií, snahu o energetickú samostatnosť a významným faktorom je aj ich ekologické zmýšľanie. Motiváciou pre firmy je často úľava na spotrebnej dani, cena energií a v prípade veľkých podnikov aj ESG reporting.

Adient komunikuje potrebu šetrenia internou kampaňou

Spoločnosť Adient sídli v nájomných priestoroch, preto má obmedzené možnosti, ako ovplyvniť spôsob kúrenia alebo chladenia. Aby dokázali v čo najkratšom čase vygenerovať reálnu úsporu, zamerali sa na operatívne zásahy, ktoré súvisia predovšetkým so vzdelávaním a informovaním zamestnancov.

V Adient aktuálne prebieha kampaň Think and act, ktorá motivuje zamestnancov, aby sa správali ekologicky a udržateľne. Tieto princípy firma komunikuje na všetkých úrovniach – témy udržateľnosti prezentuje najvyššie vedenie, sú súčasťou kvartálnych meetingov, komunikované sú prostredníctvom korporátnej sociálnej siete, emailovej komunikácie a konkrétne tipy na šetrenie energiami sú v podobe posterov a TV prezentácií umiestňované v priestoroch spoločnosti. Možnostiam, ako znížiť energetickú spotrebu sa venujú aj v rámci online kurzov. „Snažíme sa, aby zamestnanci začali konať konzistentne – aby sa témy šetrenia a udržateľnosti dostali do ich povedomia tak, že budú schopní v ktoromkoľvek prostredí nájsť potenciál úspor,“ povedal Peter Vodráška, Facility a HSE Manager v Adient.