Milujem tím Pohody a teším sa, keď prvý raz prekročím bránu, uvidím Miška na bicykli, prejdem sa po areáli a nájdem nejakú hravú novinku, z ktorej radosť trčí na hony. Miša a jeho tím už dávno podozrievam z toho, že sú tak trochu anjelskí, tak trochu čertovskí, ale najmä šibalskí mimozemšťania, ktorí prileteli z iného sveta, aby nás robili lepšími. Dokážu divy! Napríklad len tak pohodiť na letisko niekoľko klavírov, aby okolo nich spolu spievali celkom neznámi ľudia. Ale aj narušiť slovenské časopriestorové kontinuum a na pár dní v ňom vytvoriť bublinu, ktorá je akoby Slovenskom z nejakej vzdialenej budúcnosti. Slovenskom, v akom by ste s radosťou žili. Krajinkou, kde nemôžete byť sami, lebo stále narážate do skvelých ľudí, pijete lepšiu kávu než na väčšine Slovenska dokážu navariť, jete čerstvo upečený koláč od Hedviginho manžela alebo dám z Pontisu s najkrajším úsmevom.  Mišo, Gešo, Ľubky, Verča a spol. sú bosoráci s neuveriteľnou gravitáciou. Na letisko presťahujú slovenský a svetový creme de la creme a nechajú vás celý víkend hodovať. Ako hudobný laik sa vždy teším na pričmuchávanie k novému a neznámemu, čo mi Pohoda pomôže objaviť. Napríklad, keď taký Hermeto Pascoal premení celý amazonský prales či magický realizmus na hudbu. A vy pred ním stojíte ako prikovaní s nemiznúcim priblblým úsmevom na tvári. Alebo dostanete úplne nečakaný dar od Olivera Kleinerta, ktorý vás zoberie na pohodovú vyhliadku zo strechy lodných kontajnerov. Stojíte na energii Oliverovho a Dankinho Kontaktu, plného dizajnovej krásy, a poletujete na celým kvantovým pohodovým zázrakom. A keď dopadnete na zem, stretnete Daniela Pastirčáka a dostanete do daru hlboký rozhovor pod slnkom, ktorý je však v skutočnosti akousi osobnou ekumenickou bohoslužbou. V tomto minivesmíre mám navyše už niekoľko rokov aj domovský stage. Každý rok prichýli Alianciu Fair-play Dobrá krajina Nadácie Pontis, aby sme mohli rozprávať aj o tej smutnejšej tvári Sloven -ska a najmä rozmýšľali, čo s tým. Aby napríklad ľudia s krásou, múdrosťou a človečenskosťou Róberta Bezáka nemuseli pomýšľať na odchod. Napriek tomu, že starnem a neutíchajúci hudobný ruch sa stáva pre mňa náročným, časopriestorovú anomáliu Pohody budem vyhľadávať ešte dlho a dočerpávať v nej nádej. Veď napokon, kde vás stráži ešte aj súhvezdie Václava Havla! Ďakujem, Pohoda, a ahojte o rok. Zuzana Wienk

Autorka je výkonná riaditeľka Aliancie Fair-play.