Bolibruchová a Šaturová zo Zmudri: Je riskantné, ak mladí nie sú zvyknutí na formovanie vlastných názorov

Zdroj titulnej fotografie: archív Zmudri

Snažia sa, aby mali slovenskí žiaci priestor na diskusiu, vzdelanie a budovanie kritického myslenia. Platforma Zmudri vznikla na základe osobnej skúsenosti jej zakladateliek a zakladateľov. O tom, v čom vidia zmysel svojej práce, nám porozprávali Martina Bolibruchová a Ivana Šaturová. 

Ako končiace vysokoškoláčky a vysokoškoláci si povedali, že so vzdelanosťou mladých treba niečo robiť. Sami totiž cítili, že ich klasický vzdelávací systém nedostatočne pripravil na reálny život. Partia šiestich mladých ľudí sa tak spojila a vytvorila platformu neformálneho vzdelávania Zmudri pre žiakov aj učiteľov. Na nej ponúkajú popularizačný obsah, metodické materiály pre pedagógov a pedagogičky aj videokurzy na rôzne témy, akými sú fungovanie štátu, kritické myslenie, ale aj praktické rady pre žiakov a žiačky.   

Skupina okolo Zmudri prevádzkuje aj vysvetľujúci web Zmudri G, prostredníctvom ktorého sa snaží priblížiť Generácii Z spoločenské témy jej jazykom. V Zmudri si uvedomujú, že mládež trávi na sociálnych sieťach veľa času. Ich cieľom preto je, aby bol obsah, ktorý prijímajú o niečo zmysluplnejší a aby vedeli odolať nástrahám, ktoré internet predstavuje vrátane hoaxov a dezinformácií.   

Projekt Zmudri tiež prešiel Impact Lab Akcelerátorom, v ktorom získal nielen finančnú podporu, ale aj individuálneho mentora.  

S Martinou a Ivanou sme hovorili o vplyve dezinformácií na mladšiu generáciu, začiatkoch ich organizácie, zážitkoch z praxe, ale aj o tom, v čom sa vďaka akcelerátoru posunuli.  

Veria mladí dezinformáciám menej ako staršie generácie? Aké príklady falošných naratívov rezonujú na školách?  

Ivana: Stretávame sa s tým, že keď je mládež vystavená nepravdivému príspevku, vie si ho lepšie a rýchlejšie overiť. Týka sa to najmä deepfakov a obrázkov generovaných umelou inteligenciou.  

Zároveň však konzumujú veľa obsahov vysokým tempom. Vtedy je pozornosť rozbitá. Hoax by možno aj vedeli rozoznať, no podvedome zbierajú všetko, čo vidia.  

Výraznejší problém, s ktorým sa stretávame a o čom sa s nimi snažíme hovoriť je, že im splýva online realita s bežným svetom. Na sociálnych sieťach sledujú rôzne osoby a trendy a myslia si, že tak sa žije naozajstný život.   

Chceli by žiť ako influenceri alebo ich napodobňovať. Škodlivé môže byť, keď si od influencerov nechajú radiť v stravovacích návykoch, pričom potom vznikajú poruchy príjmu potravy. Pri mladých chlapcoch vidíme, že sa ich vzormi stávajú ľudia ako Andrew Tate, čo je pre nich v citlivom veku veľmi škodlivé.  

Dajú si ľahšie povedať, než starší?  

Martina: Tým, že v rámci Zmudri nepracujeme so staršími ľuďmi, budem vyjadrovať čisto svoj osobný názor. Záleží na tom, z akého rodinného prostredia mladí pochádzajú. To má obrovský vplyv na ich dôveru v médiá a dezinformácie, ale aj v rôzne inštitúcie. Občas sú nastavení tak, že neveria nikomu a ničomu. Vtedy je spolupráca veľmi ťažká.  

Ak však ide o prípad, že nad niektorými problémami zatiaľ len nepremýšľali, pretože sa s nimi o tom nemal kto porozprávať, vtedy je tu veľký potenciál na zmenu názoru.   

Mal by sa začať dávať dôraz na to, aby mladí premýšľali samostatne. V rodinách a školách nemôže zostať nastavenie „ty si dieťa, seď a počúvaj.“ Na hodinách vpredu stojí učiteľka a hovorí. Ak niekto chce mať iný názor a vyjadriť ho, nemôže.  

Nechcem hádzať všetkých pedagógov do jedného mecha, je stále viac takých, ktorí považujú diskusiu za dôležitú. Je však riskantné, ak mladí nie sú zvyknutí na formovanie vlastných názorov. Vtedy iba slepo prijímajú, kto im čo povie a nevedia to kriticky zhodnotiť. Dá sa to zmeniť, no chce to veľkú súčinnosť od školského systému aj od rodičov.  

Venujete sa odborným témam. Akým spôsobom tvoríte obsah? Spolupracujete aj s expertmi a expertkami v konkrétnych oblastiach?  

Ivana: Pri tvorbe scenárov často spolupracujeme s odborníkmi. Snažíme sa priniesť témy, ktoré na školách chýbajú. Teraz sa venujeme videám o modernej histórii. Sami sme zažili, že sa dejepis vyučoval po druhú svetovú vojnu a udalosti po rok 1989 sme preleteli na pár hodinách. Na tejto oblasti spolupracujeme s historikom z History labu.  

Občas dostaneme podklady od odborníka alebo konzultujeme scenár. Inokedy spravíme scenár a konzultujeme ho spätne. Vždy nám ale záleží na tom, aby sme mali dohľad odborného garanta a zakaždým prechádza aj fact-checkingovou kontrolou.   

Pozrite si aj: 

• Program, ktorý pomáha profesionalizovať úrady a inovovať verejnú správu 

• Stop bifľovaniu či budíček pre ospalé mesto. Ako malé organizácie menia k lepšiemu rôzne kúty Slovenska 

Ako najlepšie hovoriť so školákmi? Vnímate ich ešte ako deti alebo je lepšie zvoliť prístup ako k dospelým?  

Ivana: O tom, ako diskutovať s mladými, by vedel viac povedať náš lektor Filip. Na školách je teraz takmer denne. Rozpráva sa s nimi napríklad o tom, akých influencerov sledujú a čo sa im na nich páči.   

Z našich rozhovor a zo spätnej väzby, ktorú mu žiaci posielajú, je vidno, že mladí sa chcú rozprávať. Veľmi oceňujú partnerský prístup a to, keď sa ich niekto spýta na názor.   

Presne o to nám ide. Gro našej činnosti spočíva v tom, že s mladými ľuďmi diskutujeme a vedieme ich ku kritickému mysleniu.  

Martina: Veľmi mnou zarezonovalo, keď minuloročné výsledky testovania PISA ukázali, že pätnásťročné deti nemajú základnú čitateľskú gramotnosť. Všade sa hovorilo, že naše deti nevedia čítať, ale toto sú budúci prvovoliči. Budú voliť už v najbližších voľbách a rozhodovať o našej budúcnosti. Nie sú to deti.   

Máte nejaký konkrétny zážitok, vďaka ktorému vnímate zmysluplnosť vášho projektu?   

Martina: Tým, že Zmudri funguje prevažne online, je vždy fajn stretnúť sa s ľuďmi, ktorí používajú naše materiály. Najlepšie sú náhodné stretnutia. Keď ideme nočnou Bratislavou a oproti ide banda tínedžerov, väčšinou ma to zneistí. Potom nás však spoznajú a kričia, že Zmudri je super. Niečo podobné sa mi stalo aj vo Frankfurte.  

Vtedy si poviem, že toto sú tí, ktorí pozerajú naše videá. Je veľmi pekné vidieť ozajstného človeka, ktorý nás pozná a povie, že hodiny so Zmudri sú jeho obľúbené. Mladí nám tiež píšu poďakovania za to, že pochopili nejakú konkrétnu tému. Kvôli tomu to robíme.  

Dostávate aj negatívnu spätnú väzbu? Stretávate sa s nenávistnými komentármi?  

Martina: Často dostávame nenávistné komentáre od úplne cudzích ľudí na internete. Mám pocit, že niekedy ide o organizované skupiny trollov, ktorých na naše kanály niekto cielene pošle.   

Občas nám aj vymažú príspevok, pretože ho nahlásilo veľké množstvo ľudí. Deje sa to najmä vtedy, keď nejaká vplyvná osoba dezinformačnej scény zazdieľa náš obsah vo svojej skupine.  

V tomto mi pomohla práca v médiách, kde je takýmto situáciám človek vystavený denne. Otvoríte si emailovú schránku, odfiltrujete nadávky a idete ku skutočnej práci.   

Môže to byť nebezpečné, no po emočnej stránke to so mnou veľa nerobí. Nevidím v tom reálnu hrozbu, ani konštruktívnu spätnú väzbu. Nemrzí ma to, pretože to nevypovedá o tom, že sme urobili niečo zle.   

Za najnebezpečnejšiu však považujem situáciu, keď na nás útočil extrémista Daniel Bombic. Vytiahol naše osobné adresy a vyzýval ľudí, aby išli k nám domov a urobili z nás invalidov. Vtedy sme sa začali radiť s odborníkmi aj o trestnoprávnych krokoch.   

Ivana: Občas si ale povieme, že je zaujímavé, k akej cieľovej skupine sa dostal náš obsah.  

Zvyknú citlivo reagovať aj ľudia, s ktorými sa stretávate osobne, napríklad na školách?   

Martina: Učitelia občas reagujú citlivo na niektoré témy. To ma mrzí už viac. Veľa negatívnej odozvy nám prišlo najmä na sexuálnu výchovu, napriek tomu, že sme sa túto oblasť snažili spracovať veľmi citlivo k rôznym názorovým spektrám a obsah bol postavený čisto na faktoch.  

Najvýbušnejšie témy zahŕňa odhaľovanie hoaxov. Snažíme sa poskytnúť faktické informácie v súvislosti s konkrétnym obsahom šíriacim sa na internete. Najviac emócií bolo pri vakcinácii alebo vojne na Ukrajine.   

V roku 2023 ste boli súčasťou Impact Lab Akcelerátora a získali ste aj možnosť tri mesiace konzultovať s mentorom. Ako vnímate takýto spôsob podpory?   

Ivana: S mentorom Jakubom Filom, zástupcom šéfredaktorky denníka SME, sme si prechádzali obsah platformy Zmudri G. Rozprávali sme sa o tom, ako si nastaviť lepšie redakčné postupy a interné pravidlá, čo sme aj implementovali do nášho fungovania.   

Na jednej strane nám to pomohlo zamyslieť sa nad tým, akým smerom sa budeme rozvíjať, no tiež sme sa mohli upevniť vo svojej identite. Jakub má dvadsaťročné novinárske skúsenosti. Žurnalistické princípy má silno vžité.  

My ľudia občas potrebujeme pochvalu zvonku. Bolo dobré získať externú validáciu a upevniť sa v tom, kto sme, čo chceme spoločnosti ponúknuť a aké je naše miesto na trhu.   

S Jakubom sme doteraz v kontakte. Je stále otvorený stretnúť sa a rozprávať sa, čo hodnotím ako veľký prínos. Je to niekto, na koho sa môžeme obrátiť, keď potrebujeme s niečím poradiť.  

Ako celkovo vnímate Impact Lab Akcelerátor?  

Martina: Za mňa to bol najkvalitnejší grant, ktorý sme dostali, pretože bol spojený so vzdelávaním, mentoringom, sieťovaním a meraním dopadu. Nebolo to len o tom, že sme dostali peniaze a mali sme o rok napísať report. Program je komplexne premyslený. Presne toto neziskový sektor na Slovensku potrebuje.  

Výzva do Impact Lab Akcelerátora je otvorená do 3. apríla 2025. Prihláste svoj projekt, získajte grant do výšky až 60-tisíc eur a mentora podľa potrieb organizácie. 

Maťka, aj vďaka skúsenostiam zo Zmudri sa vám podarilo dostať sa na štúdium v Oxforde. Plánujete sa vrátiť na Slovensko? Čo zamýšľate do budúcna?  

Martina: Už pred založením Zmudri som si skúsila život v zahraničí. Dva roky som pracovala vo Švajčiarsku. Odvtedy mám najradšej Slovensko. Až v zahraničí človek zistí, že tráva nie je vždy zelenšia u susedov. Každá krajina má problémy, s ktorými sa vyrovnáva.   

Som typ človeka, ktorého veľmi poháňa vnútorná motivácia zlepšovať veci. Nemotivuje ma zlepšovať iné krajiny, okrem tej našej. Je tu veľa práce.  

Neviem si predstaviť nevrátiť sa. Zo zahraničia som sa naučila, ako môžu rôzne oblasti fungovať profesionálnejšie, a to vrátane neziskového sektora. Chcem tieto inovácie priniesť aj k nám.  

Martina Bolibruchová

je absolventkou režisérskeho štúdia na VŠMU. Za sebou má skúsenosti z médií, s vedením vydavateľstva aj s marketingovou stážou v zahraničí. V roku 2018 spoluzaložila vzdelávaciu neziskovú organizáciu Zmudri. V roku 2024 nastúpila na štúdium verejnej politiky na Oxforde.  

Ivana Šaturová

vyštudovala žurnalistiku v Ružomberku a v Bratislave. Pracovala ako editorka a webeditorka vo viacerých médiách, no skúsila si aj písanie na voľnej nohe. V roku 2023 sa ako šéfredaktorka pridala k tímu Zmudri.