Biofília, ktorá sa zaoberá praktickým využitím vzťahu človeka a prírody, je postavená na predpoklade, že prostredie bohaté na prírodné obrazy redukuje stres a zvyšuje sústredenie. Tento koncept predstavil v polovici 80. rokov harvardský biológ E.O. Wilson, podľa ktorého sa človeku v prírode darí, zatiaľ čo v jej neprítomnosti trpí. Zaujímavým je aj fakt, že efekt, ktorý biofilia vytvára, si nevyžaduje skutočné prírodné prostredie. Pohľad na hory cez okno alebo na fotografiu hôr zavesenú na stene má rovnaké účinky na zlepšovanie sústredenia a pocitov.

V posledných rokoch sa biofília stále výraznejšie dostáva aj do architektúry. Výskumy ukazujú, že zavádzanie prírodných prvkov do budov má priaznivé dopady na produktivitu a učenie, keďže zvyšujú emocionálnu pohodu. Formy, akými sa biofilický dizajn prejavuje v architektúre, sú napríklad presvetlené budovy s veľkým množstvom okien, fontány, záhradné jazierka, parky a iné zelené miesta na trávenie času napríklad počas obeda.

Biofilický dizajn má pozitívny dopad na znižovanie dĺžky pobytu pacientov v nemocnici, čo dokáže ročne ušetriť nemocniciam až niekoľko miliónov dolárov. Rovnako prospieva aj firmám. Prispieva totiž k zníženiu absencií pracovníkov. Podľa štúdie terapeuta Brighta Greena, tá istá spoločnosť dosiahla o 10 % nižšiu mieru absencií pracovníkov v časti budovy, ktorá mala výhľad do prírody oproti druhej časti budovy bez výhľadu.

Pre niektoré spoločnosti sa stal biofilický dizajn dokonca komparatívnou výhodou. Napríklad Bank of America, druhá najväčšia budova v New Yorku, je postavená tak, že väčšina jej zamestnancov má výhľad na parky, zelené strechy alebo rieku. Samotná budova sa tak stala jedným z dôvodov prečo potenciálni uchádzači chcú pracovať v Bank of America.

Zdroje: interfaceflorblog.com; vanseodesign.com; core77.com